náhľad|Rozmiestnenie valenčných elektrónov v molekule oxidu uhličitého: každý atóm má okolo seba osem elektrónov
Oktetové pravidlo je empirické pravidlo, podľa ktorého neprechodné prvky prejavujú snahu obklopiť sa vo svojej valenčnej vrstve ôsmimi elektrónmi. Takéto usporiadanie elektrónov sa označuje ako elektrónový oktet alebo len oktet. Keď túto konfiguráciu dosiahnu, napr. vďaka vytvoreniu väzby, ionizácii alebo pridaniu elektrónu, možno takýto atóm považovať za stabilný. To taktiež vysvetľuje nízku reaktívnosť vzácnych plynov, ktoré majú v základnom stave stálu oktetovú elektrónovú konfiguráciu (s výnimkou hélia).
Pre ľahké prvky je obdobou oktetu dublet, pretože orbitál s najnižšou energiou, 1s, môže byť obsadený len dvomi elektrónmi. Toto platí napríklad pre atóm vodíka s väzbou alebo hydridový anión, hélium, lítny katión či berýlnatý katión, majú konfiguráciu 1s2 a teda dublet namiesto oktetu. Pre aromatické zlúčeniny je podobnou obdobou sextet π-elektrónov (teda 6 π-elektrónov, resp. 4n+2 π-elektrónov, podľa Hückelovho pravidla).
Pravidlo po prvýkrát sformuloval nemecký fyzikálny chemik Richard Abegg v roku 1904.
Výnimky Oktetové pravidlo neplatí pre prvky 13. skupiny. U trielov je prekážkou nemožnosť tvoriť viac než tri kovalentné väzby. Ďalšou výnimkou sú prvky od tretej periódy ďalej, ktoré sú schopné vďaka d- a f-orbitálom tvoriť viac než štyri kovalentné väzby, čo vedie k dosiahnutiu vyššieho počtu elektrónov vo valenčnej vrstve než osem.
Referencie
Kategória:Teoretická chémia