Raroia (iné názvy Raro-nuku alebo Barclay) je atol v centrálnej časti súostrovia Tuamotu vo Francúzskej Polynézii.

Nachádza sa v strede súostrovia na severnej strane a jeho najbližším susedom je atol Takume vo vzdialenosti necelých na severovýchod. Centrálny ostrov Francúzskej Polynézie Tahiti je vzdialený smerom na juhozápad.

Geografia atolu Atol má eliptický tvar, v najdlhšom rozmere meria približne a na šírku nepresahuje . Voda sa z okolitého oceánu do a z lagúny dostáva ponad útes zo všetkých strán. Na severozápadnej strane je jediný, široký prieliv, nazvaný Ngarue. Lagúna má celkovú rozlohu , pričom na mnohých miestach sa dvíha v podobe stovák koralových hláv, siahajúcich z dna až tesne k hladine.

Z geologického hľadiska je to koralový atol, umiestnený na vrchole podmorskej sopky, ktorú Raroia zdieľa so susedným atolom Takume. Sopka z oceánskeho dna meria na výšku , jej vrchol je ponorený približne pod hladinou mora a vek sa odhaduje na 46,1 až 47,6 mil. rokov.Raroia Seamount podľa katalógu Seamount na earthref.org

Dejiny Prvý Európan, ktorý atol navštívil a je o tom písomná zmienka, bol španielsky moreplavec Pedro Fernandes de Queirós 14. februára 1606.Tahiti et ses archipels od Pierre-Yves Toullelana, nakladateľstvo Karthala, 1991, ISBN 2-86537-291-X, strana 61. Atol pomenoval „La Fugitiva“.Sharp, Andrew The discovery of the Pacific Islands, Oxford, 1960, p.65[Pozn.1] Ďalším bol až o viac ako dve storočia ruský moreplavec a cestovateľ Faddej Faddejevič Bellinsgauzen, 12. júla 1820.Les Atolls des Tuamotu, Jacques Bonvallot, Institut de recherche pour le développement, nakladateľstvo IRD, 1994, ISBN 9782709911757, p. 275 – 282. Atol pomenoval „Barclay“.

V 19. storočí, keď sa Takume stal francúzskym územím, mal asi 300 obyvateľov.Notices sur les colonies françaises, Étienne Avalle, éditions Challamel aîné, Paris, 1866, p.638.

Starobylé dediny boli počas cyklónu vo februári 1878 úplne zničené.

Od roku 1947 je atol aj mediálne známy vďaka tomu, že tu po 101-dňovej plavbe pristál na svojej plti Kon-Tiki Thor Heyerdahl. Jeden z členov jeho posádky, Bengt Danielsson, sa na atol neskôr vrátil a ostal na ňom žiť. Napísal niekoľko kníh o atole a obyvateľoch, napríklad Work and Life on Raroia.

Staroveký domorodý názov pre atoly Raroia a Takume bol Napaite, "dvojičky" (-ite znamená dva).

Demografia Demografický vývoj: Rok 1977 1983 1988 1996 2002 2007 2012 Počet obyvateľov 74 66 166 184 219 303 349 Zdroj ISPF,ISPF, Sčítanie obyvateľstva Sčítanie obyvateľstva

Súčasnosť Najľudnatejšou osadou atolu je Garumaoa, situovaná na severozápadnej strane neďaleko prieplavu. V tesnom susedstve osady je letisko s asfaltovou dráhou dlhou .

Významnou časťou príjmu obyvateľov je produkcia perál a produkcia kopry.

V roku 2012 sa v rámci programu rozsiahlych investícií do rozvoja atolov začalo so stavbou veľkého a moderného prístavu za 440 miliónov CFP frankov.Le déplacement du Haut-Commissaire à Raroia, Fakahina, Puka Puka et Hikueru, placé sous le signe du désenclavement des atolls éloignés et la mise à niveau de leurs infrastructures z www.tahiti-infos.com, 29. júna 2012.

Administratívne a geografické členenie Geograficky patrí atol Raroia k najväčšiemu zoskupeniu ostrovov v Tuamotu, Ostrovom Raeffsky. Tie zahŕňajú ešte aj atoly Anaa, Faaite, Tahanea, Motutunga, Takume, Taenga, Nihiru, Makemo, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Marutea Nord, Haraiki, Aratika, Kauehi, Taiaro a Raraka.

Administratívne patrí atol do komunity Makemo, do ktorej patria okrem rovnomenného atolu ešte atoly Haraiki, Marutea Nord, Katiu, Tuanake, Hiti, Tepoto Sud, Takume, Taenga a Nihiru.

Referencie

[Pozn.1] Názov La Fugitiva však podľa dobových záznamov nesie aj susedný atol Takume a tak nie je celkom jasné, ku ktorému atolu tento názov skutočne patrí.

Pozri aj Zoznam letísk vo Francúzskej Polynézii

Iné projekty

Externé odkazy Archív zoznamu atolov na OceanDots Zoznam pôvodných názvov ostrovov Puamotu Zaujímavé miesta na atole zhrnuté na Google maps Thor Heyerdahl, 1950. De Kon-Tiki expeditie: 8000 kilometer per vlot over de Grote Oceaan. Scheltens & Giltay. ISBN 978-90-77895-11-5

Zdroje Tahiti Heritage

Oficiálne stránky atolu Raroia.pf

Kategória:Atoly Tichého oceánu