Marcela Plítková-Jurovská (* 2. január 1940, Bratislava – † 16. máj 2022, Bratislava) bola slovenská scenáristka, režisérka a dramaturgička dokumentárnych filmov.Plítková, Marcela, 1940-2022. In:

Životopis Marcela Plítková – Jurovská chcela byť novinárkou. Po ukončení strednej školy začala tento odbor aj študovať. Politické zmeny v päťdesiatych rokoch ale zasiahli aj do jej rodiny a Marcela sa stala žeriavničkou v Stalinových závodoch v Martine. Potom sa rozhodla prihlásiť na FAMU do Prahy na odbor filmovej a televíznej dramaturgie. Po skončení pražského štúdia nastúpila ako režisérka a dramaturgička do Krátkeho filmu v Slovenskej filmovej tvorbe v Bratislave. Zameriavala sa na výrobu filmových a televíznych žurnálov.

Od roku 1983 do roku 1990 vyučovala na FAMU v Prahe. Ako pedagogička pôsobila i na VŠMU v Bratislave, kde patrila do tímu tvorcov študijného programu dokumentárneho filmu v polovici 70. rokov spolu s režisérom Martinom Slivkom a s kameramanom Alexandrom Strelingerom. Neskoršie po založení samostatnej Filmovej fakulty VŠMU viedla Katedru dokumentárnej tvorby. Od roku 1999 je držiteľkou pamätnej medaily VŠMU, ktorou bola ocenená k 50. výročiu založenia školy.

Svoje skúsenosti Marcela Plítková využila aj pri zakladaní študijného programu filmová dokumentárna tvorba v študijnom odbore filmové umenie a multimédiá na Fakulte dramatických umení na Akadémii umení v Banskej Bystrici (spolu s Antonom Szomolányim). V rokoch 2000 až 2007 pracovala ako pedagogička a vedúca Katedry dokumentárnej tvorby na Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde sa neskôr stala aj mimoriadnou profesorkou.

Marcela Plítková vo svojej dokumentárnej tvorbe rada využíva archívne materiály. Venuje sa histórii najmä rokom paťdesiatym. Dramaturgiu a scenáristku, ktorú vyštudovala na FAMU, nikdy nepraktizovala.

V roku 1993 natočila trinásťdielny cyklus Pred kamerou–za kamerou, v ktorom porovnáva vlastné osobné spomienky s oficiálnym propagandistickým obrazom päťdesiatych rokov.

V roku 2003 Marcela Plítková natočila dlhometrážny film Čo odvial čas z letopisných materiálov pre filmový archív, na ktorom dlhší čas pracovala. Od roku 2000 natáčala aj pre Slovenskú televíziu, ako napríklad televízne filmy Historická panoráma, Zrkadlenie v čase: Krok za krokom (2000) a Pán, alebo sluha (2001). V roku 2008 natočila dva zo štyroch dielov televízneho seriálu Magická osmička, a to Kto zvíťazil vo februári a Rok 1918 – vízie a skutočnosť. Participovala aj na televíznom seriáli Ženy o ženách, pre ktorý zrealizovala film Krásny svet pod Roháčmi (2001). K filmu Príbeh jednej lanovky (2004) napísala scenár.

S filmovými amatérmi pracuje prakticky počas celej svojej profesionálnej kariéry. Je dlhoročnou spolupracovníčkou Národného osvetového centra v Bratislave v oblasti amatérskeho filmu a mnohoročnou členkou poradného zboru NOC pre amatérsky film (bola i predsedníčkou). Marcela Plítková je taktiež autorkou viacerých úspešných publikácii. NOC jej vydalo tituly, ako napríklad Dramaturgia v amatérskom filme (1974), Portrét človeka v dokumentárnom filme (1984) alebo Filmový šlabikár (Základy audiovizuálneho vyjadrovania, 2000). Často pôsobila ako členka alebo predsedníčka porôt na súťažiach neprofesionálnej filmovej tvorby (napr. CINEAMA) alebo ako lektorka na seminároch a školeniach v tejto oblasti. Je vyhľadávanou konzultantkou filmových prác amatérskych filmárov.

V oblasti profesionálneho filmu zastávala v roku 2004 na Medzinárodnom filmovom festivale dokumentárnej tvorby v oblasti architektúry ARCHFILM Košice predsednícky post. Tiež bola členkou v porote na Art Filme v Trenčianskych Tepliciach v roku 2001 a v roku 2008 na podujatí 9. miedzynarodowe dni filmu dokumentalnego v Lubline.

Dramaturgia

Režisérska a scenáristická tvorba 1965 – Desiaty 1965 – Turistika je keď... 1967 – Zázrak zadarmo 19681971 – Redakčná a režijná práca v Spravodajskom filme – filmové periodiky 1968 – Nová vláda (monotematický žurnál) 1968 – Čo sa stalo v roku 1968 (monotematický žurnál) 1969 – Suché čísla 1971 – Pieseň farebnej nite 1972 – Križovatka 1972 – Mnoho metrov 1973 – Keď už nešlo o body (Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní) 1973 – Rodina Makkajovcov 1974 – Každý má svoju fabriku 1976 – Leningrad Bratsilava (r. Ž. Romanová, spoluautor scenára Valerij Surlov) 1978 – Stopy v zemi 1980 – Národný umelec Andrej Plávka 1982 – Obyčajný príbeh (r. Z. Vejchotská) 1983 – Prvá svetová vojna (školský film) 1983 – V. I. Lenin (školský film) 1984 – Spievať naplno – portrét Petra Dvorského (r. E. Štefankovičová, spoluréžia) 1985 – Deväť mesiacov vojny v Československu 1991 – realizácia projektu LETOPIS – nakrúcanie filmového materiálu pre filmový archív SFT (r. M. Plítková) 1994 – LETOPIS – 1994 SYZ 2000 – LETOPIS 2000 – FOUR 2001 – LETOPIS 2001 – FOUR 2002 – LETOPIS 2002 – FOUR 2002 – Čo odvial čas...

Ocenenia 1965 – Ostrov pod vodou (r. M. Černák) – 1. Cena v oblasti filmovej žurnalistiky v novinárskej súťaži ZSN 1972 – Sudy a víno (r. Š. Orth) – Medaila na 14. MFF dokumentárnych a krátkych filmov v Bilbao, Španielsko, 1972 1972 – Polonská vzbura (r. I. Dobiš) – 3. Cena v kategórii krátkych filmov, Plzeň. 1973 1972 – Zvonolejárky (r. L. Kudelka) – Čestné uznanie 10. Arsfilm Kroměříž, 1973 1973 – Martin Jonáš (r. M. Slivka) – Čestné uznanie 11. Arsfilm Kroměříž, 1974 1973 – Juríčkovci (r. I. Dobiš) – Čestné uznanie 12. FČSF Nitra, 1974 1973 – Neodoslaný list (r. V. Kubenko) – Medzinárodný filmový festival v Lipsku 1973 – Lekár chudoby (r. V. Polakovičová) – Hlavná cena 9. Academia film Olomouc 1974 a Cena SAV 1973 – Galéria v Kovačici (r. M. Slivka) – Čestné uznanie 10. Arsfilm Kroměříž, 1973 1973 – Keď už nešlo o body (Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní) – Cena FIPRESCI na Medzinárodnom festivale športových filmov, Budapešť 1974 – Kalište (r. V. Kubenko) – 1. Cena na FČSF Nitra 1974, Cena slovenskej národnej kinematografie V. Kubenkvoi za réžiu 1974 – Slovenská filharmónia (r. M. Slivka) – Osobitná cena poroty 12. Arsfilm Kroměříž, 1974 1974 – Raziči (r. I. Húšťava) – Čestný diplom 17. MFF dokumentárnych a krátkych filmov Lipsko, 1974 1974 – Pamätníky pre budúcnosť (r. M. Černák) – Osobitná cena poroty 12. Arsfilm Kroměříž, 1974 1974 – Vatry na Dunaji (r. E. Šinko) – Cena 13. FČSF v Prahe 1975, Prémia SLF a ZSDU za scenár a réžiu, 1975 1974 – Ozveny slávnych dní (r. S. Jendraššáková) – Čestný diplom 17. MFF dokumentárnych a krátkych filmov Lipsko, 1974 1974 – Každý má svoju fabriku – Odmena Litfondu 1975 – Amulet (r. D. Trančík) – Cena ČSF, 14. FČSF Brno 1976 1975 – Kde vtáci nelietajú (r. V. Kubenko) – Čestné uznanie, 13. FČSF Praha 1975 1975 – Na druhej strany kamery (r. S. Jendraššáková) – Čestné uznanie, 14. FČSF Brno 1976 1975 – Telgárt – Švermovo (r. M. Slivka) – Hlavná cena 10. Academia film Olomouc 1975 a Cena SAV 1975 – Hockova brigáda (r. Š. Kamenický) – Čestné uznanie, 14. FČSF Brno 1976 1976 – Helena Cínová (r. Š. Orth) – Čestné uznanie, 15. FČSF Bratislava 1976 – Strelec gólu Galis (r. M. Černák) – Cena za najrozmanitejšiu kolekciu filmov, 1. MF športových a turistických filmov Kranj Juhoslávia SFRJ 1978 1976 – Premena našej dediny (r. M. Slivka) – Čestné uznanie, 4. Agrokomplex Nitra 1977 – Len lístok poľnej pošty (r. P. Solan) – Hlavná cena 14. Arsfilm Kroměříž, 1977 a Osobitná cena poroty 16. FČSF, 1978 1977 – Tvorcovia lesa (r. A. Kristin) – Cena ministra lesného a vodného hospodárstva ČSSR, 4. Ekofilm Ostrava 1977 1978 – Architekt Kuzna (r. P. Solan) – Hlavná cena 15. Arsfilm Kroměříž, 1978 1978 – Diadém (r. F. Fenič) – Čestné uznanie, 17. FČSF Piešťany 1979, čestné uznanie režisérovi 30 FFP 1979 1978 – Homo faber (r. M. Milo) – Bronzový toliar 16. Arsfilm Kroměříž, 1979 1978 – Pocta (r. E. Štefankovičová) – Odmena ZSDU a SLF za réžiu, 1978, 2. cena za kameru (J. Galvánek) a 3. cena za dramaturgiu 1978 – Stopy v zemi – Ocenenie Litfondu 1979 – Oheň na palete (r. M. Milo) – Bronzový toliar, najlepší film o výtvarnom umení 17. Arsfilm Kroměříž, 1980 1979 – Chladné rána (r. V. Kubenko) – Čestné uznanie, 18. FČSF Piešťany 1980 1979 – Kto zvíťazí nabudúce (r. M. Černák) – Cena za scenár MF športových a turistických filmov Kranj Juhoslávia SFRJ 1980, Veľká plaketa mesta Kranj za výber filmov 1979 – Umenie vzdoru (r. P. Záchenský) – Mierová cena 16. Arsfilm Kroměříž, 1979 1979 – Proletárske leto – 15. Academia film Olomouc 1980, Čestný diplom 22. Dokumentárnych a krátkych filmov Lipsko, 1980 1980 – Divadlo (r. E. Štefankovičová) – Bronzový toliar, 17. Arsfilm Kroměříž, 1980 1980 – Čičikov zo Zelenča (r. M. Černák) – Bronzový toliar, 18. Arsfilm Kroměříž, 1981 1980 – Dušan Makovický (r. V. Kubenko) – 16. Academia film Olomouc 1981 1980 – Sanitárovci (r. M. Urban a D. Ursíny) – Zvláštna cena poroty Arsfilm Kroměřiž, Veľká cena Etnofilm Čadca 1981 – Ján Hála (r. V. Kubenko) – Veľká cena Etnofilm Čadca 1984 1981 – Rudolf Fábry (r. V. Kubenko) – 3. cena ZSDL a SLF za réžiu 1981 – Fárajúca inžinierka (r. V. Polakovičová) – Hlavná cena Piešťany 1981 – Labyrint sveta (r. M. Milo) – Veľká cena Zlatý toliar, 18. Arsfilm Kroměříž, 1981, Strieborný páv MF Dillí India, 1982 1981 – Tam aj späť (r. F. Fenič) – Cena za najlepšiu réžiu DČSF Bratislava 1990, Veľká cena 6. Etnofilm Čadca 1990 1981 – Aj taký býval šport (r. M. Černák) – Osobitné uznanie poroty a cena CIDALC 6. MF športových filmov Budapešť 1981, Cena za scenár na 16. MFF športových a turistických filmov Kranj Juhoslávia 1982, Cena 17. Academia film Olomouc 1982 1982 – Gajdoš a Antalík (r. M. Urban a D. Ursíny) – Hlavná cena Etnofilm Čadca 1982 1982 – Dotyky (r. M. Milo) – Čestné uznanie 21. FČSF České Budějovice 1983 1982 – Prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh (r. V. Kubenko) – Cena riaditeľa Techfilm Pardubice 1982 1983 – 90 listov (r. V. Herold) – Cena krajskej mierovej rady v Ostrave 19. Academia film Olomouc 1984 1983 – Vzdušný most (r. E. Štefankovičová) – Cena OV ZČSSP v Olomouci 20. Academia film Olomouc 1984

Referencie

Externé odkazy ČSFD FDB Marcela Plítková-Jurovská – prepis rozhovoru v Online lexikóne slovenských filmových tvorcov FTF VŠMU

Kategória:Slovenské režisérky dokumentárnych filmov Kategória:Slovenskí dramaturgovia dokumentárnych filmov Kategória:Slovenskí scenáristi dokumentárnych filmov Kategória:Osobnosti z Bratislavy