Little Richard, vlastným menom Richard Wayne Penniman (* 5. december 1932, Macon, Georgia, USA – † 9. máj 2020Little Richard, Founding Father of Rock Who Broke Musical Barriers, Dead at 87) bol americký spevák, hudobník a skladateľ. Je už šesť dekád jednou z najvplyvnejších osobností hudobnej kultúry. Jeho najvýznamnejším obdobím bola druhá polovica 50. rokov 20. storočia, kedy jeho dynamická hudobná produkcia a charizmatické šoumenstvo položili základ pre rokenrolový prejav. Jeho hudba má tiež rozhodujúci vplyv na formovanie ďalších hudobných žánrov vrátane soulu a funku, ovplyvnil veľký počet hudobníkov a spevákov, predstaviteľov ďalších žánrov od rocku po rep.
Little Richard je držiteľom viacerých ocenení vrátane uvedenia do Rokenrolovej, či Skladateľskej siene slávy. Je držiteľom ocenení za celoživotné dielo od Národnej akadémie záznamových umení a vied a od nadácie Rhythm and Blues Foundation. Jeho pieseň „Tutti Frutti“ je od roku 2010 súčasťou zbierky kongresovej knižnice (National Recording Registry).
Biografia Little Richard sa ako Richard Wayne Penniman narodil v meste Macon, v centrálnej časti južanského amerického štátu Georgia. Jeho rodičmi boli: Leva Mae (rodená Stewartová) a otec Charles "Bud" Penniman. Jeho otec bol kostolným diakonom, ktorý nezákonne obchodoval s načierno páleným alkoholom a postranne prevádzkoval nočný klub Tip In Inn. Matka bola členkou maconskej bratskej jednoty babtistov v kostole New Hope. Deti Pennimanovcov vyrastali v chudobnej štvrti mesta nazvanej Pleasant Hill. Richard mal vtedy vďaka svojej útlej postave prezývku „Lil' Richard“. Tento malý uličník, ktorý si robil žarty zo susedov už v detskom začal spievať v kostole. Pri komplikácii počas pôrodu u Pennimana vznikla menšia deformácia, vďaka ktorej mal ľavú nohu kratšiu. Spôsobilo mu to neobvyklú chôdzu, pre ktorú a aj vďaka svojmu údajne zženštilému správaniu bol často okolím zosmiešňovaný.
Rodina Pennimanovcov bola silne nábožensky založená. Chodila do viacerých baptistických, či letničných kostolov. Niektorí členovia rodiny často počas bohoslužieb miništrovali. Letničné cirkvi Pennimanovi imponovali svojim charizmatickým spôsobom uctievania a živým hudobným sprievodom. Neskôr o týchto časoch hovoril, že počas obdobia rasovej segregácie v Spojených štátoch spieval gospely v priebehu celého dňa, aby sa pozitívne naladil, pretože u ľudí jeho rasy bola vtedy veľká miera chudoby a voči nim bola zo strany bielej rasy mnoho predsudkov. Penniman poznamenal, že ľudia afroamerického pôvodu spievali aby cítili svoje prepojenie s Bohom a očistili sa od skúšok a bremien, ktoré dennodenne museli trpieť. Obdarovaný silným hlasom, Penniman počas spevu ostatných prekrikoval tak, že bol o stupeň hlasnejší ako tí druhí a tak sa stalo, že ho raz aj stopli v speve za to že strašne hlasno kričí a reve. Tento jeho štýl mu vyslúžil v ich cirkevnom zhromaždení prezývku „Bojujúci jastrab“.
Pennimanovými prvými vzormi boli gospeloví interpreti ako Brother Joe May, Sister Rosetta Tharpe, Mahalia Jackson a Marion Williams. Spievajúci evanjelista, brat May, vďaka svojmu fenomenálnemu tónovému rozsahu a sile hlasu prezývaný „Thunderbolt of the Middle West“ vtedy inšpiroval chlapca aby sa stal kazateľom.
Penniman študoval na strednej škole Hudson High School, kde dosahoval priemerné výsledky. Hudobný talent sa u neho prejavil v čase, keď sa učil hrať na alt saxofóne. Jeho matka spomínala aký bol v mladosti Richard stále posadnutý hudbou. Vždy si pospevoval, podupkával si pritom, či klepkal po plechovkách, hrncoch, alebo panviciach. Rýchlo sa naučil hrať na saxofón a čoskoro dosiahol takú úroveň, že bol schopný účinkovať so školskou dychovkou. V čase štúdií na strednej škole získal Penniman na čiastočný úväzok prácu v budove Macon City Auditorium, pre promotéra Clinta Brantleya, usporiadajúceho miestne svetské koncertné evanjelia. Predával zhromaždeným Coca-Colu počas koncertov účinkujúcich miestnych hviezd ako boli Cab Calloway, Lucky Millinder a jeho obľúbená speváčka, Sestra Rosetta Tharpe.
Umelecké začiatky Dňa 27. októbra 1947 počula Rosetta Tharpeová vtedy štrnásťročného Little Richarda ako spieva dve z jej gospelových piesní. Bolo to pred jej koncertom v Macon City Auditorium. Chlapcov spev sa jej zapáčil natoľko, že sa rozhodla ho pozvať aby ako jej hosť začal jej vystúpenie. Promotér programu, Clint Brantley, bol proti tomu, no Little Richardov spev počas dvíhania opony prekonal jeho očakávania. Publikum jasalo a chlapec od pani Thorpovej dostal za svoje vystúpenie svoj prvý honorár.
Táto skutočnosť spôsobila, že Richard stratil záujem o štúdium a začal sa venovať vystupovaniu na mestských pódiových šou. Mal zabezpečovať sprievodný spev pri vystúpeniach miestneho proroka a špiritualistu, ktorý vystupoval pod menom Doctor Nubilio. Tento pán bol miestny kaukliar, ktorý nosil turban, farebný plášť a čiernu palicu. Nahovoril Richardovi, že je na ceste ku sláve, ale musí ísť tam, kde je „tráva zelenšia“. Vzhľadom na vzniknuté problémy doma, v škole, združení, či v komunite, Little Richard v roku 1948 odišiel do Dr. Hudson's Medicine Show, kde spieval song „Caldonia“. Little Richard si spomína, že táto pieseň bola prvou svetskou v štýle R&B, ktorú sa naučil, lebo jeho rodina bola prísne proti tomuto žánru, ktorý bol považovaný za diabolský. Spojil sa potom so svojou prvou hudobnou kapelou, ktorá sa nazývala prvým orchestrom Buster Brown's Orchestra. Práve počas účinkovania s touto hudobnou formáciou začal používať umelecké meno Little Richard. Potom ako v roku 1950 v tejto kapele skončil, začal Richard vystupovať s estrádnymi kapelami ako bola Sugarfoot Sam z Alabamy, či The Tidy Jolly Steppers, The King Brothers Circus a Broadway Follies. Získaval postupne reputáciu umelca štylizujúceho sa do akejsi ženskej podoby, ktorá sa v sfére šoubiznisu označuje ako „Drag queen“. V tomto čase počúval R&B a v Atlante navštevoval kluby, kde hosťovali: Roy Brown a Billy Wright. Little Richard bol silne ovplyvnený hlavne Wrightovým šoumenstvom, bral si ho ako vzor pri svojich sólových vystúpeniach, ktoré predvádzal v období americkej rasovej segregácie v kluboch známych ako chitlin' circuit. Stal sa počas živých vystúpení príznačným svojou silnou energiou. Pri vystúpení v roku 1950 sa Little Richard s Wrightom spriatelil.
V roku 1951 dal Wright Little Richardovi kontakt na svojho manažéra, ktorým bol miestny rozhlasový dídžej, Zenas Sears. Spolu s Wrightovou sprievodnou skupinou Sears s Little Richardom vyrobil pre svoju stanicu niekoľko nahrávok, ktoré mu pomohli urobiť kontrakt s labelom Camden, patriacim k RCA Records. Spolu s nimi vydal osem skladieb, medzi ktorými bola bluesová balada „Every Hour“, ktorá sa stala prvým Richardovým singlom a hitom v regióne okolo štátu Georgia. Táto nahrávka vylepšila jeho naštrbený vzťah s otcom, ktorý ju s obľubou začal hrávať vo svojom nočnom klube. Little Richard začal vtedy hrávať po kluboch spolu s orchestrom Perryho Welcha a začal zarábať sto dolárov za týždeň. V tomto čase sa stretol s vtedy tínedžerom a hráčom na klavír, Esqueritom, ktorý ho zasvätil do štýlu hrania boogie-woogie. Vo februári roku 1952 sa po neúspešných nahrávkach Little Richard rozišiel s vydavateľom Camden. V tom istom mesiaci bol po roztržke v blízkosti jeho klubu zavraždený jeho otec.
Little Richard sa dostal do finančných ťažkostí, začal pracovať ako umývač riadu pre dopravnú firmu Southeastern Greyhound Lines a jeho manažérom sa stal Clint Brantley. V tom istom roku založil zájazdovú kapelu Tempo Toppers s ktorou začal vystupovať po južanských kluboch. Spolu s touto kapelou sa mu vo februári roku 1953 podarilo podpísať nahrávaciu zmluvu s vydavateľom Peacock Records. Nahral u nej osem svojich skladieb a štyri s Johnym Otisom a jeho skupinou, ktoré vtedy oficiálne nevydal. V tomto roku od Tempo Toppers doišiel a založil spolu s bubeníkom Charlesom Connorom a saxofonistom Wilbertom "Lee Diamond" Smithom R&B kapelu The Upsetters. Napriek tomu, že kapela bola bez basgitaristu, bola úspešná aj vďaka tomu, že bubeník, Charles Connor, tento hendikep dobiehal dôraznou technikou úderov na veľkom bubne, ktorou sa snažil zvuk basy nahradiť.
Popularita Vo februári v roku 1955 na popud majiteľa, Lloyda Pricea, poslal Little Richard dve svoje demonahrávky do vydavateľstva Specialty Records. Po nejakom čase Richard dostal od tejto hudobnej značky ponuku na nahrávanie. Od vydavateľa Peacock Records bol odkúpený pôvodný kontrakt a bola mu ponúknutá spolupráca s producentom Robertom "Bumps" Blackwellom. Dôvodom na takúto reakciu bolo pre Blackwella, to že po vypočutí dema dostal pocit, že Little Richard by mohol byť dobrou odpoveďou od Specialty Records na Raya Charlesa. Znel mu podobne ako Fats Domino. Nahrávali v New Orleanse v štúdiu J&M Studios. Týchto nahrávaní, ktoré sa konali v septembri 1955 sa zúčastnilo niekoľko Dominových sprievodných hudobníkov, ako napríklad bubeník Earl Palmer a safofónista Lee Allen. Prvé hudobné kúsky sa nestretli s očakávaným komerčným úspechom a Little Richard a jeho producent výrobu prerušili a venovali sa hraniu v klube s názvom Dew Drop Inn. Počas účinkovania v tomto klube, Little Richard vystupoval aj s pesničkou, ktorá bola improvizáciou z čias výjazdov po kluboch a nazval ju „Tutti Frutti“. Úvodnou časťou skladby boli bez nástrojov (a cappella) iba spevom znázornené bicie nástroje v podaní Little Richarda. Blackwell pri jej počúvaní dospel k názoru že má hitový potenciál, no zavolal textárku Dorothy LaBostrie aby nahradila v piesni niektoré sexuálne narážky menej kontroverznými slovami. Na trikrát realizovaná pôvodná nahrávka zo septembra roku 1955 vyšla na singli v novembri toho istého roku.
Nahrávka „Tutti Frutti“ sa okamžite stala hitom. Dosiahla druhú priečku v rebríčku najpredávanejších nahrávok R&B a prešla všetkými rebríčkami v Spojených štátoch ako aj Spojeného kráľovstva. Sedemnáste miesto získala v Billboard Top 100 a 29. miesto v britských singlových rebríčkoch. Nakoniec sa jej predalo milión kópií.. Little Richardov nasledujúci hitový singel „Long Tall Sally“ z roku 1956 bol prvý, ktorý mal v R&B rebríčku prvú pozíciu a bol zároveň prvým, ktorý sa dostal do Top 10 v hudobných rebríčkoch Spojených štátov aj Spojeného kráľovstva. Podobne ako u „Tutti Frutti“ sa ho predalo viac ako milión kópií.