Jean-Louis Guez de Balzac (* 31. máj 1597,Le Robert historique donne 1595 Angoulême, Francúzsko - † 8. február 1654, Angoulême) bol francúzsky spisovateľ, prezývaný reštaurátor francúzskeho jazyka. Prispel k reforme francúzštiny.
Životopis Bol synom starostu v Angoulême, Jeana Louisa Gueza, ktorý povýšil do šľachtického stavu a k menu pridal prídomok de Balzac podľa léna na brehu rieky Charente, kde postavil svoj zámok.
Po štúdiách u jezuitov od roku 1612 navštevoval univerzitu v Leidene, kde sa spolu so svojím spolužiakom a pravdepodobne milencom Théophilom de Viau do radu problémov. Potom pracoval ako tajomník u vojvodu de Nogaret de La Valette v Metz. Po dvoch rokoch v Ríme v rokoch 1621 až 1623 ako zástupca kardinála de La Valette d'Épernon odišiel do Paríža, kde si vytvoril dobrú povesť. Richelieu ho ustanovil historiografom a kráľovským poradcom s penziou 2 000 livre.
Prvý zväzok Listov, vydaných roku 1624, mu priniesol veľkú slávu. Navštevoval literárny salón v Hôtel de Rambouillet, spolu so spisovateľmi Chapelainom, Malherbom, alebo de Boisrobertom. Avšak pýcha, ktorá bola znamením roztopašnosti charakterizujúcej jeho Listy, spôsobila, že sa stal objektom útokov zo strany jezuitu Françoisa Garassa. Bol to ten istý, ktorý sa pokúsil odsúdiť Théophila de Viau k upáleniu na hranici. V nasledujúcich rokoch bol obviňovaný z vykrádania diel minulých aj súčasných autorov, Jean Goulu, predstavený rádu Feuillantov ho napadol v pamflete Lettres de Phyllarque à Ariste roka 1627.
Jeho domýšľavá povaha sa zle vyrovnávala s týmito neustálymi útokmi a preto odišiel do ústrania na svoj zámok pri Angoulême. Tu pokračoval v korenšpodencii so svojimi parížskymi priateľmi.
V roku 1634 sa stal jedných zo zakladajúcich členov Francúzskej akadémie. Na konci svojho života odišiel do konventu kapucínov v Angoulême. Nemocnici v Angoulême odkázal 12 000 livrov.
Dielo Oeuvres diverses (1644). Paríž, Honoré Champion, 1995 ISBN 2-85203-486-7 Les entretiens (1657). Parříž, M. Didier, 1972 Aristippe, ou De la cour (1664) Les entretiens de feu monsieur de Balzac (1663) Les Premières lettres de Guez de Balzac, 1618-1627, Paríž, E. Droz, 1933-1934 Oeuvres (1665) Genève, Slatkin Reprints, 1971 Oeuvres choisies, Paríž, Larousse, 1936 Le princa, ed. Christian Leroy. Paríž : Table ronde, 1997 ISBN 2-7103-0750-2 Épîtres latines Sous la direction de Jean Jehasse, Preface de Bernard Yon, Saint-Étienne, Presses universitaires de Saint-Étienne, 1982 ASIN 2867240115
Bibliografia Bernard Beugnot, Fortunes de Guez de Balzac : actes du colloque de Balzac, 16-19 septembre 1997, Paríž, H. Champion, 1998 Bernard Beugnot, Guez de Balzac, Paríž : Memini, 2001 Bernard Beugnot, Jean-Louis Guez de Balzac : Bibliographie générale, Saint-Étienne, Université de Saint-Étienne, 1979 Bernard Beugnot, Les débuts littéraires de Guez de Balzac, Torino, Società Editrice internazionale, 1968 Gustave Cohen, Écrivains français en Hollande dans la première moitié du 1879-1958, Paris, Champion, 1920 Joseph Declareuil, Les idées politiques de Guez de Balzac,Paríž, V. Giard & amp; E. Briere, 1907 Gaston Guillaumie, J.L. Guez de Balzac et la prose française; contribution à l'étude de la langue et du style pendant la première moitié du XVII} seile Paríž, A. Picard, 1927 C. Hippeau, etudy sur Jean-Louis Guez de Balzac, Paríž, Académie française, 1850-1859 Jean Jehasse, Guez de Balzac et le géniov romain : 1597-1654, Saint-Étienne, Université de Saint-Étienne, 1977 Ulrike Michalowski, L'usage du je et la peinture du moi dans les lettres de Guez de Balzac. These pour le doctorat de l'université de la Sarre, 1994 Jean-Émile Sabrazès, Les propos aigres-doux de Guez de Balzac sur Montaigne, Bordeaux, A. Destout, 1933 Jean-Baptiste Sabria, Les idées religieuses de J.-L. Guez de Balzac, Paríž, F. Alcan, 1913 Jean Sabrazes, Les Pensées de Guez de Blazac; notes et Remarques, Bordeaux, A. Destout, 1934 FE Sutcliffe, Guez de Balzac et son temps; littérature et politique, Paríž, A.G. Nizet, 1959 Youssef Zobeidah, Polémique et littérature chez Guez de Balzac, Paríž, AG Nizet 1972 Roger Zuber, Les Belles infidèles et la formation du goût classique. Perrot d'Ablancourt et Guez de Balzac, Paríž, A. Colin, 1968 Jean Goulem, Zb des pièces touchant l'Eloquence, et les différends entre Narcisse, Phylarque & amp; Aristarque, Paris, 1628 François Ogier, Apológia pour Monsieur de Balzac, 1627, Saint-Étienne : Poblikováno v l'Université de Saint-Étienne, 1977
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Francúzski spisovatelia Kategória:Členovia Francúzskej akadémie