Dezider „Dežo“ Ursiny (* 4. október 1947, Bratislava – † 2. máj 1995, Bratislava) bol slovenský bigbítový a artrockový hudobník, skladateľ a spevák. Spolu s Mariánom Vargom a Pavlom Hammelom tvorí trojicu hlavných zakladateľov modernej slovenskej rockovej hudby. Profesionálne sa venoval dokumentárnej filmovej tvorbe, kde sa uplatnil ako režisér, dramaturg, scenárista, autor námetov a filmovej hudby. Gro jeho hudobnej kariéry je späté s básnikom a jeho dvorným textárom Ivanom Štrpkom, s ktorým spolupracoval na jedenástich štúdiových albumoch.

27. júna 2021 bol vyznamenaný prezidentkou SR in memoriam za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky (Pribinov kríž II. triedy). V ankete RTVS Najväčší Slovák v roku 2019 bol vyhodnotený na 83. mieste.

Hudobná kariéra The Beatmen, The Soulmen Dežo Ursiny dostal svoju prvú gitaru ako 11-ročný. Počas štúdia na elektrotechnickej priemyslovke hral v rokoch 1963 – 1964 v skupine Fontána. Koncom roka 1964 sa stal členom a lídrom skupiny The Beatmen, pre ktorú začal písať skladby výrazne ovplyvnené tvorbou skupiny The Beatles. V roku 1965 so skupinou absolvoval niekoľko koncertov v Prahe (Divadlo Spejbla a Hurvínka, divadlo Rokoko, Zjazdový palác a vystúpenie v rámci premiéry filmu Nylonový mesiac). V tomto období skupina vydala dva single: Break It / Let's Make a Summer a Safely Arrived / The Enchanted Lie.

Na jar v roku 1966 The Beatmen vystúpili v Mníchove a v bratislavskej športovej hale boli predkapelou koncertu skupiny Manfred Mann. V tom istom roku sa kapela rozišla, jej členovia emigrovali a Ursiny spolu s Fedorom Frešom a Vladimírom Mallým založili v roku 1967 skupinu The Soulmen, ktorej tvorba bola ovplyvnená hudbou skupiny Cream.

V rovnakom roku Ursiny začal študovať na VŠMU filmovú a televíznu dramaturgiu a skupina The Soulmen v decembri zvíťazila ako najlepšia kapela na I. česko-slovenskom beatovom festivale v pražskej Lucerne.Ceskatelevize.cz: Bigbít, [cit. 2017-12-12]. Dostupné online V priebehu februára a marca roku 1968 skupina absolvovala koncertné turné po Maďarsku, a v máji, po spoločnom vystúpení so skupinou Prúdy v Nitre, sa The Soulmen rozpadli.

Provisorium Po rozpade skupiny sa Ursiny neúspešne pokúsil založiť projekt The New Soulmen, avšak v auguste roku 1970 po tom, ako sa spojil s klaviristom Jaroslavom Filipom, založil skupinu Provisorium. V roku 1972 nahral spolu s pražskými hudobníkmi z formácie Flamengo svoj prvý sólový album s eponymným názvom, naspievaným v angličtine. V tom istom roku ukončil štúdium na VŠMU a zúčastnil sa na konkurze na internú ašpirantúru Umenovedného ústavu SAV. Začiatkom februára roku 1974 začal pracovať vo filmových ateliéroch na Kolibe ako dramaturg krátkeho filmu.

Ursiny sa v roku 1974 zoznámil s básnikom Ivanom Štrpkom, s ktorým v roku 1977 spolupracoval na svojom prvom po slovensky naspievanom albume Pevnina detstva. Hudobnej formácii, s ktorou Ursiny nahrával, zostal názov Provisorium, ktorý výstižne charakterizoval jej neustále meniace sa obsadenie. Pretože boli kompozície, ktoré skupina nahrávala, zamerané viac na textovú stránku a nie na chytľavé melodické frázovanie, hodili sa skôr na sústredené počúvanie a Ursiny sa v 70. rokoch na koncertných pódiách objavoval iba zriedkavo.

V tomto období sa venoval aj tvorbe filmovej hudby. Zložil hudbu k filmom Bubeník Červeného kríža a Povieme si to na budúce leto.

Burčiak V roku 1979 sa Ursiny spojil s hudobným producentom a hráčom na basovej gitare Pavlom Daněkom a založili zoskupenie Burčiak, ktoré nahralo Ursinyho ďalší album Nové mapy ticha. Platňa obsahovala kratšie piesne vhodnejšie pre koncertné pódiá, na ktorých sa Ursiny spolu s Burčiakom objavil v roku 1979. Ursiny s touto formáciou následne pripravil aj svoj najúspešnejší album Modrý vrch, ktorý bol vďaka svojej muzikálnosti a väčšej jadrnosti textov prístupný širšiemu poslucháčskemu publiku.

V 80. rokoch pokračoval v komponovaní filmovej hudby a skladateľsky sa podieľal na televíznom muzikáli Neberte nám princeznú. So skupinou Burčiak spolupracoval ako spevák na nahrávaní jej dvoch profilových albumov Pop Scop (1981) a Stala sa nám láska (1989), na ktorých okrem neho účinkovalo viacero ďalších slovenských spevákov.

Prognóza Okolo roku 1982 začal Ursiny spolupracovať s hudobnou skupinou Prognóza, s ktorou nahral svoj ďalší album nazvaný 4/4. Na nasledujúcom albume Bez počasia sa Ursinyho sprievodné teleso natrvalo vrátilo k názvu Provisorium. Ursiny sa začal objavovať v televíznych programoch ako Televízny klub mládeže či Triangel, jeho piesne sa tiež častejšie hrávali v rádiách. V roku 1986 opäť s účasťou Jaroslava Filipa, ktorý ho odvtedy už neopustil, nahral album Zelená, v roku 1987 album Na ceste domov a posledným titulom dekády boli Momentky z roku 1990. Všetky sa vyznačujú výraznou introverziou ako po hudobnej tak i textovej stránke.

Choroba a predčasný koniec V roku 1989 Ursinymu diagnostikovali rakovinu jazyka, koncom roka absolvoval operáciu. V roku 1991 režíroval film s názvom O rakovine a nádeji, prepustili ho zo Slovenskej filmovej tvorby a zároveň vydal album Do tla, ktorý reagoval na zmenu politického režimu a vyrovnávanie sa s minulosťou. Nasledujúci rok mu vyšiel dvojalbum Ten istý tanec, na ktorom sa Ursiny po prvýkrát predstavil ako textár väčšiny skladieb. Posledný štúdiový album Príbeh vydal v roku 1994. Na jeseň absolvoval pobyt u ľudových liečiteľov na Filipínach.

V rokoch 1992 a 1994 nakrútil filmy Dom Matky Terezy a Obrázky z výletu za plot blázinca. Začiatkom roku 1995 začal s režisérom Ivom Brachtlom pripravovať materiály na ďalší dokument Interrupcia, eutanázia, trest smrti, samovražda, ktorý už však nedokončil. Film neskôr vyšiel pod názvom Času je málo a voda stúpa.

Dežo Ursiny zomrel 2. mája 1995 vo svojom byte v Bratislave-Dúbravke. Pohreb mal o tri dni v bratislavskom krematóriu.

Osobný život Dežo Ursiny sa narodil ako prvé dieťa Eleny a Dezidera Ursinyovcov. Matka bola učiteľkou anglického jazyka, otec zastával rozličné funkcie, od riaditeľa obchodnej akadémie po ústredného inšpektora pre odborné školy. Má o sedem rokov mladšiu sestru Elenu. Jeho ujom z matkinej strany je akademický maliar Vojtech Mensatoris, vzdialeným príbuzným z otcovej strany zase politik Ján Ursíny.

V roku 1972 sa jeho prvou manželkou stala Kateřina, výtvarníčka českého pôvodu, s ktorou má dcéru Markétu (*1974). Po rozvode sa v roku 1977 oženil so zubnou lekárkou Soňou, s ktorou má syna Jakuba (*1977). V roku 1983 sa počas služobnej cesty v Bulharsku zoznámil s Marijou, kolegyňou z filmárskej brandže. Zo vzťahu sa narodil syn Liubomir Dezider (*1984). Obaja synovia sú takisto hudobníkmi. Po odlúčení od manželky mal Ursiny od roku 1991 až do svojej smrti vzťah s českou ilustrátorkou Zdenkou Krejčovou.

Dežo Ursiny je absolventom Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Bratislave (1962 – 1966), odbor oznamovacia elektrotechnika, a Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave, odbor filmová a televízna dramaturgia (1967 – 1973). Väčšinu svojho života bol zamestnaný ako dramaturg v Štúdiu krátkych filmov Slovenskej filmovej tvorby Koliba (1974 – 1991).

Vyrastal na Dohnányho ulici, neskôr žil na Urbánkovej a Fedákovej ulici v Bratislave.

Diskografia LP Pôvodné: Provisorium (1973) Pevnina detstva (1978) Nové mapy ticha (1979) Modrý vrch (1981) 4/4 (1983) Bez počasia (1984) Zelená (1986) Na ceste domov (1987) Momentky (1990) Do tla (1991) Ten istý tanec (1992) Príbeh (1994)

Exportné: The Blue Hill (1983) Without Weather (1984) Green (1986) On the Way Home (1987)

Soundtracky: Neberte nám princeznú (2001) P+L (2018)

Koncertné: Posledný príbeh: Live (2000) Tisíc izieb (2014) The Beatmen Are Goin' On: Live in Bratislava 1965 (2016) – so skupinou The Beatmen

Kompilácie: Pevniny a vrchy (1997) Pevniny a vrchy 2 (Rarity) (2000) Hra je hra: Výber 1980 – 2000 (2014) Let's Make a Summer (2024) Neviditeľný spevák (2025)

EP Sample of Happiness / Wake Up / I Wish I Were / Baby Do Not Cry (1968) – so skupinou The Soulmen

SP Break It / Let's Make a Summer (1965) – so skupinou The Beatmen Break It / The Enchanted Lie (1965) – so skupinou The Beatmen The Enchanted Lie / Safely Arrived (1965) – so skupinou The Beatmen Let's Make a Summer / Safely Arrived (1965) – so skupinou The Beatmen Hra je hra / Stá pieseň o daždi (1980) – so skupinou Burčiak

DVD Dežo Ursiny 70 (2018)

Cover verzie „Apple Tree in Winter“ – Marta Kubišová (Songy a nálady, 1993) S českým textom pod názvom „Dubnový strom v říjnu“ „Apple Tree in Winter“ – Fermata (Next, 2005)* Pod názvom „Apple Tree in Winter (Memory of Dežo)“, dodatočné spoluautorstvo: František Griglák „Apple Tree in Winter“ – Fermata (Live v Klube za zrkadlom, 2007)* # „Baby Do Not Cry“ – Andrej Šeban (Čo dom dal, 1993)* „Baby Do Not Cry“ – Jaroslav Filip (Človek hromadného výskytu, 2002)* # „Dnes v noci“ – Tomáš Sloboda a Sounds Like This (Hudba pre Xmasy 2, 2012)** ≈ „Dezider“ – Marián Slávka (vLáska 2, 2021) Pieseň „Dezider“ obsahuje sample, motívy a odkazy na viacero Ursinyho piesní „Gol den lip“ – Samuel Tomeček (soundtrack k filmu Muzika, 2008)** „Hovor mi do ucha“ – Zuzana Mikulcová (Dievča, 2018) Pieseň „Hovor mi“ obsahuje motív a textovú citáciu z piesne „Hovor mi do ucha“ „I Wish I Were“ – Hex (Abrakadabra, 1993) „I Wish I Were“ – Andrej Šeban (Andrej Šeban Band..., 1997) Inštrumentálna skladba „Sixties“ obsahuje gitarový riff z piesne „I Wish I Were“ „Ktosi ešte bdie“ – Květy (Hudební ceny Vinyla 2015, 2015)** „Letní ľudia“ – Lolokar Mix (2022) ≈ „Let's Make a Summer“ – Miroslav Žbirka (K.O., 1990) „Let's Make a Summer“ – Grapefruit Death a Peci Uherčík (50 rokov bigbítu, 2013)** # „Modrý vrch II“ – This Is Kevin (Slowly to the Sun, 1999) Pieseň „Slowly to the Sun“ obsahuje sampel z piesne „Modrý vrch II“ „Pod hladinou“ – Andrej Šeban (nahrávka pre Slovenský rozhlas, 1998)* „Ranné správy“ – Živé kvety (Pozdrav Slnku, 2018)** „Som taká, aká som“ – Marie Rottrová (Dívka, která spí jen tak / Nevíš, jaká jsem, 1982) S českým textom pod názvom „Nevíš, jaká jsem“ „Spojenie uprostred jesene“ – Wedding Band (Na československom žúre, 2003) Pieseň spieva Šina „Svitá“ – MG Crew & Kamil Mikulčík (2017) ≈ Verzia v štýle a cappella „Tisíc izieb“ – Radek Pastrňák (Na Kloboučku 1, 1995)** # „Tri slová“ – Andrej Šeban (nahrávka pre Slovenský rozhlas, 1993)* „Tri slová“ – Wedding Band (Na československom žúre, 2003) Pieseň spieva Martin Gašpar „Tri slová“ – Vec (Slovák / Krv na rukách, 2018) Pieseň „Slovák“ obsahuje motív refrénu z piesne „Tri slová“ „Tri slová“ – Lash & Grey (vládny TV spot Tri slová. Rúško, odstup, ruky, 2020) „Tvár v zrkadle“ – Samuel Tomeček (Ikony, 2017)

(*) Inštrumentálna verzia (**) Album alebo DVD rozličných interpretov (#) Koncertný záznam (≈) Dostupné iba na internete

Videoklipy „Filmové triky“ (1984) „So synom v ZOO“ (1984) „Tisíc izieb“ (1986) „Tvár v zrkadle“ (1989) „Spomienka na hasičov a na vzplanutie v daždi“ (1991)

Filmografia Réžia Sanitrárovci (1980), námet/scenár/réžia s Marianom Urbanom Gajdoš Antalík (1982), námet/scenár/réžia s Marianom Urbanom Spievanie na zore (1982), réžia s Jurajom Lihositom, hudba Vôňa života (1986), námet, scenár, réžia, hudba O rakovine a nádeji (1991), námet, scenár, réžia, hudba, účinkovanie Dům Matky Terezy (1993), námet, scenár, réžia Obrázky z výletu za plot blázince (1994), námet, scenár, réžia Času je málo a voda stúpa (1997), scenár, réžia s Ivanom Brachtlom* Hudba Nylonový mesiac (1965), hudba/účinkovanie s The Beatmen*** Dvaja v lunaparku (1966), hudba/účinkovanie s The Beatmen Hudobno-zábavný televízny program Jarmok márnosti (1974), hudba s Jaroslavom Filipom Liptovský čardáš / Cesta k tancu (1974), scenár Posledné medze (1976), hudba Pružincovci (1976), hudba s Jaroslavom Filipom Řeknem si to příští léto (1977), hudba*** Vitaj, Zuzanka... (1978), hudba Dovidenia, Zuzanka... (1978), hudba