Ladislav Józsa (* 16. január 1948, Csávoly, Maďarsko - † 12. december 1999, Sládkovičovo) bol slovenský futbalista a reprezentant Česko-Slovenska.

Klubová kariéra Útočník charakteristický neobyčajne tvrdou strelou, presný zakončovateľ akcií. Začínal v Slavoji Sládkovičovo, počas základnej vojenskej služby strieľal góly za Duklu Dejvice. Ďalšou zastávkou v jeho kariére bol Spartak Komárno, mužstvu pomohol vybojovať postup do vyššej súťaže. V priebehu jesene 1970 prestúpil do mužstva LB Spišská Nová Ves, účastníka SNFL, hneď v prvom zápase strelil víťazný gól proti Handlovej. Po jesennej časti sezóny 1971/72 bol s ôsmimi gólmi druhý najlepší strelec SNL, v zime prestúpil do Lokomotívy Košice.

V česko-slovenskej lige debutoval 18. marca 1972 proti Tatranu Prešov (1 : 1), prvý gól vsietil 22. apríla 1972 do brány Jednoty Trenčín (1 : 0). Už vo svojej druhej ligovej sezóne 1972/73 sa stal kráľom ligových strelcov, jeho nástrel 21 gólov znamenal viac ako polovicu gólov Lokomotívy. V nasledujúcej sezóne 1973/74 bol opäť najlepším strelcom ligy, o prvenstvo sa podelil s Přemyslom Bičovským (Sklo Union Teplice), vďaka hetriku v poslednom kole v košickom derby s VSS Košice (3 : 2), ale ani 17 gólov nestačilo zabrániť vypadnutiu mužstva z ligy.

Lokomotíva sa po roku vrátila späť medzi elitu, keď suverénne vyhrala II. ligu a Józsa kraľoval s 21 gólmi aj v nižšej súťaži. V sezóne 1976/77 sa stal do tretice najlepším strelcom ligy s 18 gólmi, keď v posledných dvoch kolách strelil päť gólov. V predposlednom kole zaznamenal hetrik proti už istému majstrovi Dukle Praha (4 : 1), korunu kráľa strelcov si zabezpečil dvomi nechytateľnými bombami proti Slavii Praha (4 : 2).

V sezóne 1977/78 obsadila Lokomotíva v lige tretie miesto. Bola to zlatá éra „železničiarov“, v mužstve sa zišla skvelá generácia hráčov – Stanislav Seman, Pavol Biroš, Jozef Móder, Ján Kozák, Gejza Farkaš, útok hral dlhé roky v zložení Józsa, Peter Jacko, Dušan Ujhely. S Lokomotívou vyhral Józsa v rokoch 1977 a 1979 Slovenský pohár a po triumfoch nad Sklo Unionom Teplice (2 : 1) a nad Baníkom Ostrava (2 : 1) aj Česko-slovenský pohár. S klubom účinkoval v Pohári víťazov pohárov, po štyroch remízach so švédskym Östers IF (0 : 0, 2 : 2) a Austriou Viedeň (0 : 0, 1 : 1) vypadol v II. kole. V Pohári UEFA mala Lokomotíva za súpera slávny AC Miláno, po prehre 0 : 1 na San Siro zvíťazila v odvete doma 1 : 0 gólom Kozáka, no v penaltovom rozstrele boli úspešnejší rossoneri.

4. marca 1979 strelil stý ligový gól, v zápase s Jednotou Trenčín (3 : 1) svojim typickým spôsobom, nechytateľnou strelou z priameho kopu z 25 metrov. Do Klubu ligových kanonierov sa prestrieľal za šesť a pol sezóny, najrýchlejšie zo všetkých hráčov po roku 1945 a to ešte hrala Lokomotíva jednu sezónu v II. lige. Zaujímavosťou je, že prvý aj stý ligový gól strelil mužstvu Jednoty Trenčín, v ktorom neskôr pôsobil na jeseň 1979. V najvyššej ligovej súťaži odohral 182 zápasov, dal 108 gólov, zaznamenal 10 hetrikov, dvakrát strelil v zápase po 4 góly, proti Sparte Praha (4 : 1) a pri rekordnom víťazstve 10 : 1 nad Jabloncom.

Na jar 1980 pôsobil v DAC Dunajská Streda, kde prispel svojimi skúsenosťami k víťazstvu mužstva v Divízii a k postupu do SNL.

Reprezentačná kariéra Česko-Slovensko reprezentoval raz, 7. septembra 1977 v Bratislave proti Turecku (1 : 0) striedal klubového spoluhráča Jozefa Módera. Trikrát reprezentoval Výber ligy, s ktorým sa zúčastnil turnaja o Pohár kráľa Mohameda v Rabate, v zápase proti FC Everton nastúpil v útoku s Mariánom Masným a Zdeňkom Nehodom, po remíze 1 : 1 bol jedným z exekútorov vo víťaznom penaltovom rozstrele. Vo finále turnaja s Rumunskom (1 : 3) striedal Masného. V stretnutí s FC Turín (1 : 3), účastníkom Serie A bol autorom jediného gólu, po centri Jána Kozáka strelou z voleja znižoval stav na 1 : 2.

Raz reprezentoval v B-mužstve, raz nastúpil v olympijskom tíme Česko-Slovenska. V reprezentácii Česko-Slovenska do 21 rokov odohral ako povolený starší hráč dva zápasy, v kvalifikácii o postup na ME „21“ proti Švajčiarsku dosiahol hetrik (4 : 0). Napriek tomu nebol nominovaný na rozhodujúce zápasy kvalifikácie v Škótsku a Švajčiarsku. Preto sa Józsa rozhodol vzhľadom na svoj vek a nedostatok príležitostí požiadať o uvoľnenie z reprezentácie.

Úspechy Klubové 2× víťaz Česko-slovenského pohára s Lokomotívou Košice 1977, 1979 2× víťaz Slovenského pohára 1977, 1979 3. miesto v čs. lige 1977/78 Individuálne 3× najlepší strelec čs. ligy: 1972/73 (21 gólov), 1973/74 (17 gólov), 1976/77 (18 gólov) najlepší strelec II. čs. ligy 1974/75 (21 gólov) člen Klubu ligových kanonierov (108 gólov) člen Klubu ligových kanonýrů (108 gólov)

Referencie

Kategória:Česko-slovenskí futbalisti Kategória:Slovenskí futbalisti Kategória:Hráči FC Lokomotíva Košice