Alexej Anatolievič Navaľnyj (; * 4. jún 1976, Butyň, Moskovská oblasť, Ruská SFSR, ZSSR – † 16. február 2024, Charp, Jamalsko, Rusko) bol ruský právnik, opozičný politik a politický väzeň, známy ako kritik korupcie v Rusku. Bol považovaný za hlavného oponenta ruského vedenia na čele s Vladimirom Putinom. Bol zakladateľom Nadácie boja proti korupcii, ktorá vyšetrovala a zverejňovala informácie o korupčných škandáloch týkajúcich sa vysokých štátnych predstaviteľov, politikov a podnikateľov. V roku 2020 bol za svoje aktivity nominovaný na Nobelovu cenu za mier a 20. októbra 2021 mu bola udelená Sacharovova cena za slobodné myslenie. V čase smrti si odpykával 2 a pol ročný trest odňatia slobody kvôli porušeniu podmienky, v ktorej bol po staršom rozsudku, ktorý Európsky súd pre ľudské práva označil za nespravodlivý.
Životopis
Raná politická činnosť Od roku 2000 do roku 2007 bol člen sociálno-liberálnej strany „Jabloko“, náčelník štábu Moskovskej regionálnej pobočky a člen Federálnej politickej rady tejto strany. V roku 2007 bol vylúčený zo strany „Jabloko“ s odôvodnením „za spôsobenie politických škôd strane, najmä za “nacionalistické aktivity"" (účasť na národoveckých/ultrapravicových pochodoch „Ruskyj marš“ a založenie národno-demokratického hnutia „Narod“.)
Podľa Konstantina Voronkova, životopisca politika, Navaľnyj „sa nazýva národným demokratom, pretože oddeľuje národ od národnosti“, pričom sa zameriava na sociálnu, nie etnickú zložku tohto konceptu.
Boj proti korupcii
náhľad|Ališer Usmanov vs. Alexey Navaľnyj Od roku 2009 Navaľnyj začal vo svojom blogu zverejňovať informácie o korupčných škandáloch, týkajúcich sa vysokých štátnych predstaviteľov a oligarchov: štátnej banky VTB, štátnej potrubnej dopravnej spoločnosti Transneft, štátneho železničného podniku RŽD, kauza Sergeja Magnického atď. V rokoch 20102012 založil nadácie RosPil (vyšetrujúcu korupcie vo verejnom obstarávaní), RosJama (kontrolujúcu kvality ciest), RosŽKCH (kontrolujúcu komunálne podniky), „Dobraja Mašiná Právdy“ (agitácia a propagácia) a. i. Spolu tvoria Antikorupčnú nadáciu (FBK). FBK vydala desiatky výskumných investigatívnych dokumentárnych filmov, napr.:
„Čajka“ (2015) o spojení generálneho prokurátora Ruska Jurija Čajku s organizovaným zločinom, tunelovaní verejného obstarávania a nehnuteľnosti jeho detí vo Švajčiarsku a Grécku. „On nie je pre vás Dimon“ (2017) o majetku exprezidenta a expremiéra Ruskej federácie Dmitrija Medvedeva a jeho prepojení s rusko-britským oligarchom Ališerom Usmanovym. Na jar roku 2017 film vyvolal masívne protesty proti korupcii. „Prípad bol vyriešený. Poznám každého, kto sa ma pokúsil zabiť“ (2020) o skupine travičov z FSB, ktorí sa pokúsili Navaľného zabiť. „Zavolal som svojho vraha. On všetko priznal“ (2020) vo filme Navaľnyj osobne zavolal svojmu travičovi z FSB a ten povedal podrobnosti o pokuse. „Palác pre Putina: Príbeh najväčšieho úplatku“ v ktorom sa hovorí o väzbách prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina s mafiou a oligarchami a o jeho luxusnom paláci v štátnej prírodnej rezervácii na pobreží Čierneho mora.
Účasť vo voľbách náhľad|Alexej Navaľnyj na zasadaní ústrednej volebnej komisie (2017)
V roku 2011, pred parlamentnými voľbami, označil vládnucu stranu Jednotné Rusko (JR) ako „Stranu podvodníkov a zlodejov“ a vyzval na hlasovanie za ktorúkoľvek inú stranu. Preferencie JR klesli a Putinove úrady, aby získali väčšinu v parlamente, sa museli uchýliť k rozsiahlemu falšovaniu výsledkov volieb, ktoré v decembri 2011 vyvolalo vlnu protestov trvajúcich až do roku 2013.
V rokoch 2012 až 2019 sa Navaľnyj a FBK deväťkrát neúspešne pokúsili zaregistrovať politickú stranu. Ruské ministerstvo Spravodlivosti vždy odmieta registráciu, pretože buď „sa nachádza chyba v dokumentoch“, alebo politickí stratégovia Kremľa „okupujú“ názov strany.
V septembri 2013 sa Navaľnyj zúčastnil vo voľbách starostu Moskvy, ich víťazom sa stal Sergej Semionovič Sobianin, blízky spolupracovník prezidenta Vladimira Putina. Navaľnyj bol druhý s 27 percentami hlasov. Navaľnyj tvrdil, že „Nepoznáme ohlásené výsledky, sú falošné“, a preto ich výsledok súdne napadol. Ruský Najvyšší súd sťažnosť odmietol.
V decembri 2016 Navaľnyj oznámil, že sa zúčastní na prezidentských voľbách v Rusku v roku 2018. Zohnal 704-tisíc podpisov, prijal 190-tisíc dobrovoľníkov, vyzbieral 242 miliónov rubľov (3,5 milióna eur) darov, otvoril štáby v 84 regiónoch Ruska. Vo februári 2017 súd vyniesol verdikt po kauze „Kirovles“ totožný s rozsudkom, ktorý už bol zrušený ESĽP. To Navaľného pripravilo o možnosť zúčastniť sa volieb. Európska služba pre vonkajšiu činnosť tvrdí, že rozsudok je pokusom umlčať iného nezávislého politika v Ruskej federácii. ESVČ uviedla, že odmietnutie registrácie vyvoláva vážne pochybnosti o existencii politického pluralizmu v Rusku a demokratickej povahe volieb v budúcom roku. Podľa ESVČ by sa politicky motivované obvinenia nemali používať ako zámienka na zabránenie účasti osoby na politických aktivitách. Navaľnyj po odmietnutí registrácie uviedol, že na voľbách sa zúčastňuje „iba Putin a tí kandidáti, ktorých on si osobne vybral a ktorí pre neho nepredstavujú najmenšiu hrozbu“, a vyzval na bojkot volieb. V januári a máji 2018 sa konali protestné zhromaždenia v 118 ruských mestách. Policajti vopred rozdrvili desiatky štábov Navaľného, ukradli kancelársku techniku a zadržali dobrovoľníkov.
V novembri 2018 Navaľnyj navrhol koncept „Chytrého hlasovania“: hlasujte za opozičného kandidáta, ktorý má najväčšiu šancu poraziť Jednotné Rusko (JR). Cieľom „Chytrého hlasovania“ je upevniť hlasy tých, ktorí sú proti JR.
V roku 2020 Navaľnyj neuznal takzvané „Hlasovanie za zmeny Ústavy Ruska“ za legálne a platné.
Trestné stíhania a zatýkania náhľad|Alexej Navaľnyj na súde (2013) Od roku 2011 Navaľnyj aj jeho kolegyne a kolegovia z FBK čelili v minulosti mnohým represáliám vrátane vykonštruovaných obvinení a trestných stíhaní, policajných razií, domových prehliadok, fyzického násilia a selektívnej brannej povinnosti. Boli proti nemu začaté trestné konania pre krádež lesa (kauza Kirovles, 2011), podvod (kauza Yves Rocher, 2012), spreneveru finančných prostriedkov z politickej strany „Zväz Pravicových Síl“ (2014), krádež plagátu (2014), krádež darov z FBK (2020), ohováranie (2016, 2020). ESĽP zrušil všetky odsúdenia ruských súdov. Navaľnyj bol zatknutý 10-krát za priestupky a od roku 2011 do roku 2019 strávil vo väzbe 474 dní. 15. novembra 2018 ESĽP uznal zadržanie a zatknutie Navaľného v rokoch 2012 a 2014 ako politicky motivované. K roku 2019 Ruská vláda vyplatila Navaľnému 225 000 eur ako odškodnenie za nezákonné zatknutia.
2. februára 2021 súd v Moskve nahradil Navaľného podmienečný trest (3 roky a 6 mesiacov) v kauze „Yves Rocher“ skutočným. Navaľnyj je odsúdený k 2 roky a 8 mesiacov väzenia.
Navaľnyj a Ukrajinská kríza náhľad|Pochod v Moskve proti cenzúre a okupácii Krymu (15. marca 2014) Nápisy na transparentoch: "Spolu proti vojne! Putin sa Navaľného bojí!" V januári 2014 neregistrovaná strana Navaľneho „Partija Progresa“ podporila ukrajinský Euromajdan, uvidela veľa spoločného medzi korupčnými ruskými a ukrajinskými vládami a privítala európsku voľbu Ukrajiny. Vyjadrila tiež smútok nad zahynuvšími demonštrantmi a nádej, že zodpovedné ukrajinské orgány budú potrestané.
Navaľnyj označil ruskú okupáciu Krymu za škodlivé porušenie medzinárodných dohôd a poznamenal, že po udelení ruského občianstva trom miliónom Krymčanov neexistuje ľahký spôsob riešenia problému. „Problém Krymu je na dlhý čas, na desiatky rokov.“ Navaľnyj označil vojnu rozpútanú Putinom na východe Ukrajiny za zločin a vyzval na okamžité stiahnutie ruských vojsk a militantov odtiaľ.
Útoky a otravy náhľad|Alexej Navaľnyj po útoku na neho 27. apríla 2017 28. februára 2007 v moskovskom klube, v ktorom Navaľnyj bol moderátor politických debát, vyvolala provokáciu skupina skinhedov, vedená Maximom „Tesakom“ Marcinkevičom. Neonacisti skandovali nacistické heslá a volali po „zabíjaní černochov, Tadžikov a liberálov“. Navaľnyj podal trestné oznámenie na prokuratúru, a v roku 2008 sud uznal Marcinkeviča za vinného z úmyselného prečinu hanobenia národa, rasy či presvedčenia za jeho výroky a bol odsúdený na tri roky väzenia.
30. októbra 2007 bol Navaľnyj počas politických debát napadnutý absolventom akadémie FSB Timurom Tezievom. Navaľnyj bol nútený použiť traumatickú pištoľ a zranil Tezieva. Polícia začala trestné konanie, ale rýchlo ho uzavrela.
27. apríla 2017 Navaľného oblial bojovník radikálneho prokremeľského hnutia SERB (South East Radical Block) zmesou neznámej žieraviny s malachitovou zeleňou, po čom čiastočne oslepol na pravé oko. Navaľnyj šiel do Španielska na liečbu, lekári museli urobiť transplantáciu rohovky. Moskovská polícia odmietla hľadať útočníka a uznať Navaľného ako obeť a skončila trestné konanie.
27. júla 2019 pri výkone väzby za vyzvanie na „nezákonnú demonštráciu“ bol Navaľnyj otrávený neznámou látkou a následne hospitalizovaný. Úrady odmietli začať trestné konanie alebo vyšetrovať tento prípad.
20. augusta 2020 bol Alexey Navaľnyj v Tomsku otrávený chemickými zbraňami Novičok. Počas letu do Moskvy stratil vedomie a upadol do kómy. Lietadlo núdzovo pristálo v Omsku. O dva dni neskôr bol Navaľnyj prevezený z Omsku do Berlína, kde bol liečený v nemocnici Charité a jeho bezpečnosť zabezpečovala nemecká vláda. 7. septembra ho lekári prebrali z umelej kómy a reagoval na svoje okolie. 22. septembra bol prepustený z nemocnice.
2. septembra nemecká spolková vláda s odvolaním na výskum, vykonaný špeciálnym laboratóriom Bundeswehru, oznámila, že Navaľnyj bol otrávený nervovým činidlom zo skupiny Novičok. Neskôr Francúzsko a Švédsko potvrdili otravu Novičkom s odvolaním sa na výsledky ich vlastného výskumu v laboratóriách certifikovaných Organizáciou pre zákaz chemických zbraní (OPCW). Nemecko uviedlo, že použitie jedu Novichok bolo „hrubým porušením“ Dohovoru o chemických zbraniach, a požiadalo o pomoc OPCW, ktorá uskutočnila vlastnú štúdiu biologických vzoriek Navaľného a 6. októbra potvrdila závery nemeckého, francúzskeho a švédskeho laboratória o prítomnosti stôp látky zo skupiny „Novičok“.
15. októbra EÚ „za použitie chemických zbraní na pokus o atentát na Alexeja Navaľného“ uvalila sankcie na riaditeľa FSB Alexandra Bortnikova a ďalších päť vysokých ruských funkcionárov a bezpečnostných úradníkov, ako aj na spoločnosť GosNIIOCHT, ktorá vyvíja Novičok. Podľa EÚ bola otrava Navaľného možná „iba so súhlasom prezidentskej správy“ a za účasti FSB. Sám Navaľnyj je presvedčený, že za pokusom o jeho život osobne stojí ruský prezident Vladimir Putin.
Na konci roku 2020 vyšiel odborný článok od nemeckých lekárov, ktorí opisujú Navaľného liečbu.
Ruské úrady odmietli akékoľvek obvinenie z účasti na otrave s odvolaním sa na skutočnosť, že pri analýzach Navaľného v Rusku neboli identifikované žiadne jedy. Ruské orgány a vládne médiá predložili tieto verzie udalostí: Kremeľské verzie otravy Navaľného [Ukázať] „porušenie sacharidovej rovnováhy, metabolické poruchy“ (Alexander Murachovskij, vedúci lekár Omskej pohotovostnej nemocnice č. 1) vysoká hladina cukru v krvi (hyperglykémia) a diéta (Alexander Sabajev, vedúci oddelenia akútnej otravy Omskej pohotovostnej nemocnice č. 1) „náhly pokles hladiny cukru v krvi (hypoglykémia)“ (Margarita Simonjan, šéfredaktorka štátnej televízie RT) otrava pálenkou a liekmi na spanie (proputinské noviny „Moskovskyj Komsomolec“) otrava drogami (televízia putinského oligarcha Konstantina Malofejeva Cargrad-TV) otravy liekmi na liečbu Alzheimerovej choroby (Alexander Myasnikov, vedúci lekár Moskovskej nemocnice č. 71, televízny moderátor) predávkovanie antidepresívami (Vitalij Milonov, poslanec od JR) otrava na príkaz Michaila Chodorkovského(Margarita Simonjan, šéfredaktorka štátnej televízii RT) „nedošlo k otrave, bolo to simulantstvo“ (Vladimir Putin, prezident Ruska) „sám seba sa otrávil Novičkom“(Vladimir Putin, prezident Ruska)