Karneia (Karneia) bol sviatok oslavovaný na počesť boha Apolóna Karneia v dórskych štátoch starovekého Grécka.
Sviatok Karneia oslavovali v Sparte a v iných dórskych štátoch v mesiaci karneios (august – september), ktorého názov bol odvodený od názvu tejto slávnosti.Thukydides, Dejiny peloponézskej vojny, 5,54. Slávili ho každoročne a to najmä v oblastiach Peloponézu, osobitne v lakónskych Amyklách. Slávnosť sa konala na počesť boha Apolóna, ale pôvodne pravdepodobne k pocte staršieho neznámeho boha, ktorý sa možno nazýval Karnos či Karneios.
Keď Pausanias v druhom storočí navštívil Lakóniu, dopočul sa od miestnych obyvateľov, že sa slávnosť na počesť Apolóna Karnejského (karneia) tešila v Sparte úcte ešte skôr, než prišli Heraklovci (príchod Dórov na Peloponéz). Bol uctievaný v dome veštca Kria, syna Theoklovho. Dorskí vyzvedači sa prostredníctvom Kriovej dcéry dostali ku Kriovi a dozvedeli sa informácie, ktoré potrebovali k dobytiu Sparty. Podľa miestnych, Apolóna Karnejského prikázal potom Dórom uctievať Apolónov veštec Karnos, pôvodom z Arkádie. Keď veštca Karna zavraždil Fylantov syn Hippotes, Apolónov hnev zasiahol dórsky tábor. Hippotes bol preto nútený utiecť a Dóri si následne od tej chvíle museli uzmierovať akarnanského veštca obeťami. Pausanias ďalej píše, že tento pôvodne achájsky sviatok nie je vlastne totožný s Karnejským. Praxilla totiž vo svojich veršoch uvádza, že Karnejský boh, syn Európy a Dia, bol vychovávaný Apolónom a bohyňou Léto. V postave Karnejského Apolóna sa zmiešalo pôvodné domáce božstvo s novým dórskym. Slávnosť lovcov a roľníkov sa postupne zmenila na slávnosť bojovníkov.
V staroveku bola známa aj iná povesť, podľa ktorej, keď Achájci vyrúbali v posvätnom Apolónovom háji v pohorí Ida pri Tróji driene (grécky kraneia), aby si mohli postaviť dreveného koňa, spozorovali hnev boha a preto sa ho snažili obeťami uzmieriť a Karnejským ho následne nazvali podľa názvu drienok.
Slávnosť Karneia odrážala spartský vojenský život. Jedlo sa podávalo a konzumovalo v prístreškoch podľa vojenského spôsobu, ale slávnosť mala čiastočne aj vidiecke aspekty osláv, medzi nimi preteky chlapcov so strapcami hrozna. Konali sa aj iné preteky a rovnako aj hudobné súťaže, ktoré priťahovali hudobníkov a básnikov zo všetkých kútov gréckeho sveta. Karneia bol hlavný dórsky sviatok, počas ktorého boli vojenské aktivity v Sparte zakázané.Herodotos, História, 7, 206.
Referencie a bibliografia
Kategória:Starogrécke sviatky