Konečné riešenie českej otázky () je národnosocialistický pojem pre germanizáciu českomoravského priestoru. V ponemčení českého obyvateľstva videli nacisti dlhodobo jedinú možnosť zabezpečenia trvalej stability v tzv. Srdci Ríše. K hlavným a extrémnym strojcom germanizácie českej a moravskej oblasti patril Reinhard Heydrich. Rozhodujúce hľadisko pre ponemčenie českého národa videli nacistickí predáci v rasovej príbuznosti. Česká krv bola nielen protektorátnymi zákonmi chránená pred miešaním sa so Židmi, ale v žiadostiach o osobné preukazy museli protektorátni príslušníci uvádzať tiež rodokmene predkov.JURÁŠEK, Stanislav. Právní a hospodářské postavení židů v Říši. Právník, 1939, roč. LXXVIII. s. 481166/1939 Sb. Vládní nařízení o opatřování dokladů pro úřední důkaz rodového původu 85/1942 Sb. Vládní nařízení, kterým se vydávají další předpisy o židech a židovských míšencích Pozn.: ust. § 6 nabývá účinnosti až dnem 1.7.1942; Projev zastupujícího říšského protektora SS-obergruppenführera Reinharda Tristana Heydricha 2. října 1941 v Černínském paláci v Praze před „příslušníky strany“ podle zachovaného stenografického záznamu. Projev Reinharda Heydricha o plánech na likvidaci českého národa Ahnenpaß des Dritten Reiches: Anstelle des in dem Gesetz zur Wiederherstellung des Berufsbeamtentums verwendeten Begriffs des Ariers (§3 Abs.1 Gesetz zur Wiederherstellung des Berufsbeamtentums) kam die ausweislich des Gesetzestextes und seiner Begründung in den Nürnberger Gesetzen gebrauchte Formulierung „Person deutschen oder artverwandten Blutes“ (§2 Abs.1 Reichsbürgergesetz, §§1ff. Blutschutzgesetz).

Arischer Abstammung (= „deutschblütig“) ist demnach derjenige Mensch, der frei von einem – vom deutschen Volk aus gesehen – fremdrassischen Bluteinschlag ist. Als fremd gilt hier vor allem das Blut der auch im europäischen Siedlungsraum lebenden Juden und Zigeuner, das der asiatischen und afrikanischen Rassen und der Ureinwohner Australiens und Amerikas (Indianer), während z. B. ein Engländer oder ein Schwede, ein Franzose oder Tscheche, ein Pole oder Italiener, wenn er selbst frei von solchen auch ihm fremden Blutseinschlägen ist, als verwandt, also als arisch gelten muß, mag er nun in seiner Heimat, in Ostasien oder in Amerika wohnen oder mag er Bürger der VSA oder eines südamerikanischen Freistaates sein.

Árijského pôvodu (=“deutschblütig“) je podľa toho ten človek, ktorý je z pohľadu nemeckého národa nedotknutý cudzorasovými prvkami. Ako cudzia tu predovšetkým platí krv Židov a Cigáňov, žijúcich tiež v európskom sídelnom priestore, krv ázijských a afrických rás a pôvodných obyvateľov Austrálie a Ameriky (Indiáni), zatiaľ čo napr. Angličan alebo Švéd, Francúz alebo Čech, Poliak alebo Talian, pokiaľ je sám nedotknutý týmito tiež jemu cudzími krvnými prvkami, musí byť považovaný za príbuzného, teda za árijského, nech býva vo svojej vlasti, vo východnej Ázii alebo v Amerike alebo hoci je občanom USA alebo nejakého juhoamerického slobodného štátu. Je samozrejmé, že nám pritom napr. pre uzatvorenie manželstva bude bližší nemecký súkmeňovec, dievka čisto nemeckého pôvodu, ako iný árijec vzdialenejšieho rasového príbuzenstva.

Obsadenie Československa a zriadenie Protektorátu Čechy a Morava znamenalo jednak rozhodujúci obrat v nacistickej politike („Volkstumspolitik“), ale aj nové pole pôsobnosti.Erlaß des Führers und Reichskanzlers über das Protektorat Böhmen und Mähren vom 16. März 1939. Reichsgesetzblatt 1939 I S. 485 Prvýkrát totiž išlo o pripojenie oblasti, ktorej obyvateľstvo nebolo vo svojej väčšine nemeckej národnosti, ako tomu bolo pri Rakúsku a Sudetoch. Štatistika z marca roku 1940 uvádzala 7,25 milióna čechov a 189 000 Nemcov, z tohto počtu nemcov žilo 101 000 v Čechách a 88 000 na Morave. Nové územie malo byť pomaly germanizované a postupne "osídľované" cestou podpory tu dosiaľ žijúcich Nemcov a súčasne prerozdelením českej pôdy tzv. „Volksdeutschen“.BRANDES, Detlef: Tschechen, Slowaken und Deutsche – Nachbarn in Europa, Taschenbuch – 1. Januar 1995 Na druhej strane tu existovali plány SS, úradu pre výživu (Reichsnährstand RNST), civilnej správy (Zivilverwaltung) a konečne aj Hitlera na zriadenie tzv. Nemeckých územných mostov (deutschen Siedlungsbrücken). Tým sa tiež stalo územie Protektorátu jedným z cieľov agrárnej politiky NSDAP. V prípade Protektorátu nemalo ísť o hospodárske vykorisťovanie územia, ale o cielenú germanizáciu priestoru na základe osídľovacej politiky prostredníctvom roľníctva – na pozadí kultu pôdy (Blut und Boden) a vyživovacieho hospodárstva (doplneného rasovými teóriami).HEINEMANN, Isabel: Rasse, Siedlung, deutsches Blut. Das Rasse- und Siedlungshauptamt der SS und die rassenpolitische Neuordnung Europas, Göttingen, Wallstein Verlag 2003, 3-89244-623-7

Pôdna politika SS a rasistické predpoklady českého národa thumb|Heydrich a KH Frank v Prahe thumb|Walther Darry – Ministerstvo výživy thumb|Pracovný preukaz zamestnanca Nemeckých ríšskych dráh v Norimbergu thumb|Predvolanie na Úrad práce

Karl Valentin Müller vo svojom memorande "Česko-nemecká otázka" (Die tschechisch-deutsche Frage) spracovanom ešte pred mníchovskými udalosťami načrtol ponemčenie českých krajín. Tvrdil, že vo veľkej časti "nacionálne českého" obyvateľstva koluje v žilách čechyzovaná nemecká krv, a tá že musí byť spätne germanizovaná. Müller ale poukazoval na realizáciu bez nátlaku, ktorý by podľa neho len vyvolal národný odpor. Jednou z ciest bol trebárs sociálny vzostup. Na svojej teórii ďalej pracoval a pripravoval ďalšie štúdie pre NS aparát.KUBŮ, Eduard: „Die Bedeutung des deutschen Blutes im Tschechentum“. Der ‚wissenschaftspädagogische‘ Beitrag des Soziologen Karl Valentin Müller zur Lösung des Problems der Germanisierung Mitteleuropas. In: Bohemia. Zeitschrift für Geschichte und Kultur der böhmischen Länder 45 (2004), str. 93 – 114.

Na koncepciu a realizáciu plánu germanizácie sa podieľali: Konstantin Freiherr von Neurath (ríšsky protektor v Protektoráte Čechy a Morava v rokoch 1939 – 1943) so svojím aparátom, Richard Walther Darré (Ministerstvo výživy s jeho oddelením pre "Neubildung deutschen Bauernturms"), práve tak Dr. Wilhelm Stuckart (Ministerstvo vnútra). Prostredníctvom Reinharda Heydricha (SS-obergruppenführer, vedúci hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA) a zastupujúci protektor v Protektoráte), K.H. Franka (štátny tajomník Úradu ríšskeho protektora, august 1943 nemecký štátny minister pre čechy a Moravu), Panckeho (RuSHA) a Curta von Gottberg (vedúci rasového a osídlovacieho úradu RuSHA sa mohla zapojiť do procesu aj SS.

Nemecká osídľovacia spoločnosť bola riadená z ústredne RuSHA v Berlíne, ktorej boli podriadené jednotlivé pobočky. Pobočka Nemeckej osídľovacej spoločnosti v Protektoráte Čechy a Morava vystupovala pod názvom Českomoravská zemědělská společnost.Českomoravská zemědělská společnost a.s. (Böhmischmährische Landgesellschaft) – pobočka berlínskej Německé osídlovací společnosti (1942 – 1945) Citácia: V tejto súvislos­ti neprekvapí dátum založenia Českomoravské zemědělské společnosti dňa 24. apríla roku 1942, ktoré sa zhodovalo s dátumom znovuobnovenia Pozemkového úradu. Zhodná bola aj adresa sídla v Prahe II, Smeč­ky 30 a ostatne aj osoba Heinricha Himmlera, pod ktorého dozorom obe organizácie fungovali. Počiatky získavania pôdy v štýle Blut und Boden viedli k revízii československej pozemkovej reformy, k "náprave napáchaných krívd" a postupnému presunu všetkého pôdneho fondu v Protektoráte do nemeckých rúk. Obnovený úrad slúžil rovnakému účelu ako predtým českému obyvateľstvu. Ostrie noža sa len obrátilo. Osídľovacia politika ležala v prvých mesiacoch v rukách vedúceho pozemkového úradu (Bodenamt für Böhmen und Mähren a Volksdeutsche Mittelstelle) Curtha von Gottberg, ktorý (podľa vzoru v "Altreich" Reichsverein für Volkspflege und Siedlerhilfe) zriadil "Stiftung zur Förderung und Unterstützung von Siedlern in den Ländern Böhmen und Mähren". Nadácia začala pôsobiť v Protektoráte od 7. 8. 1939. Najskôr došlo k zhabaniu židovskej pôdy a do konca roka pribudlo ešte v hodnote 413 mil. českých korún. Za pomoci Nadácie pre podporu osídľovania pokračovalo zabavovanie katolíckej pôdy o rozlohe a štátneho lesa. Do konca vojny tak mala SS v rukách pôdy a lesa.

Po zriadení Protektorátu sa problémom českej otázky zaoberal tiež gen. Frideric. Jeho riešenia boli skôr náhodné.Prvé návrhy riešení problémov vzájomných vzťahov vyhnaním druhej národnosti predniesol už krátko po 1. svetovej vojne sudetonemecký nacionalistický politik Rudolf Lodgman von Auen. V roku 1920 vyšiel v samostatnej publikácii plán na vysťahovanie Čechov, ktorú vydal istý pán Arthur Weitbiick (pravdepodobne pod krycím meno) v nakladateľstve T. Weichera v Lipsku. Kniha sa menovala „Die tschechoslowakische Frage“ (Československá otázka) a pojednávala o možnostiach vysťahovania Čechov z Čiech na územie západne od Rýna a Čechov z Moravy do východného Pruska.str. 16

Plán ponemčenia českomoravského priestoru nemal byť realizovaný zo dňa na deň. Dokonca sám A. Hitler ho odhadoval na 300 rokov.Citácia: „Už sám Adolf Hitler uvádzal na svojej porade zo dňa 23. 9. 1940, že z „historických a rasovo politických dôvodov“ považuje germanizáciu „u väčšej časti národa Čechov za možnú“. Rasovo neupotrebiteľná a protiríšsky zmýšľajúca časť národa však podľa nho mala byť vylúčená resp. podrobená tzv. Sonderbehandlung. Podstatný je i jeho vtedy prezentovaný názor, že na to počítal s obdobím 300 rokov!“, Česi mali byť asimilovaní nenápadne a nenásilne. Osobný tajomník KH Franka SS-Obersturmbannführer Gies napríklad vo svojej správe veliteľovi bezpečnostnej služby (Sicherheitsdienst) a veliteľovi bezpečnostnej polície v Protektoráte píše:

Osídľovanie kontra vysídlenie thumb|Výcvikový priestor jednotiek SS thumb|Vyhláška – násilné vysťahovanie Drahanskej vrchoviny Osídľovanie a pôdna politika Tretej ríše na území Protektorátu mala dva hlavné dlhodobé ciele. Na jednej strane išlo o osídlenie čo najväčším počtom nemeckého obyvateľstva a posilnenie existujúcich nemeckých jazykových ostrovov, na druhej strane malo byť "neponemčiteľné" české obyvateľstvo presídlené a s obyvateľstvom pre "ponemčenie vhodným" sa počítalo pre nasadenie na prácu v "Starej ríši".Berichte und Studien Nr. 28

Zainteresovaní experti sa najprv zamerali na nemecké obyvateľstvo okolo Jihlavy a Brna. V máji 1939 plánoval SS-Obersturmbannführer Theo Henschel a veliteľ RUS-Verbindungsstelle v Prahe zapojenie RuSHA vedené nemeckou osídľovacou spoločnosťou "Deutsche Ansiedlungsgesellschaft (DAG)" pre podchytenie všetkých pozemkov v jihlavskom okrese doteraz v židovských rukách alebo v majetku českého štátu. Preto tu vznikli dve nové osídľovacie spoločnosti – Gemeinnützige Siedlungsgesellschaft v Jihlave a Gemeinnützige Siedlungsgesellschaft v Olomouci. Plány sa však pretiahli až do roku 1941, kedy bol prvýkrát majetok židovského alebo českého štátu odovzdaný 500 až 600 osídlencům z Besarábie do povinnej správy. Až do začiatku roka 1944 sa ale osídľovanie nehýbalo z miesta – namiesto očakávaných 150 000 rodín etnických Nemcov sa podarilo usídliť len púhych 6 000 osôb.

Vysídľovanie českého obyvateľstva bolo úspešnejšie. Uvádza sa číslo asi 15 000 obyvateľov, ktorí v rámci zriaďovania tzv. "Vojenských priestorov" prišli o majetok a s ktorými bolo následne počítané pre pracovné nasadenie v "Starej ríši". Presídlenie etnických Nemcov z Južného Tirolska nasledovalo až po opcii z 1. 1. 1940 a malo takmer mizivý úspech. Niederschrift der Besprechung über die Südtiroler Frage, stattgefunden am 23. 6. 39 von 16-17.50 im Geheimen Staatspolizeiamt, Berlin SW 11, Prinz-Albrecht-Str. 8. Curth von Gottberg v správe ríšskemu protektorovi Neurathovi píše: