Svätoemerámske glosy alebo svätoemmerámske glosy sú rydlom vyryté staroslovienske glosy v kódexe Clm. 14008 cirkevno-právnej zbierky Dionysio-Hadriana. Glosy sú napísané latinkou a nachádzajú sa na stranách 27v a 28r.
Vznik a objavenie P. Ratkoš o vzniku glos uvádza: „Záznam vznikol pravdepodobne pri diskusií arcibiskupa Metoda a nitrianskeho biskupa Wichinga pred kniežaťom Svätoplukom. Kódex patril asi Svätoplukovi, ale záznam spravil jeho pisár.“, podobnú možnosť uvádza aj J. Stanislav: „Glosy súvisia s Metodovými bojmi okolo roku 880 po jeho návrate z Ríma a po vymenovaní Wichinga za biskupa v Nitre“.
Predstava, že autor glos mal pri sebe originál Metodovho prekladu nomokánonu je však nesprávna: „Je však pravdepodobné, ako na to poukázal vydavateľ glos, že ich písal niekto z počutia a že rýchlo zachytil rydlom slová, na ktorých mu záležalo, tak ako ich vnímal z úst nejakého Slovana alebo dokonca samotného Metoda. Tým sa vysvetľuje ich fragmentárnosť a istá grafická povrchnosť záznamu“. Doba vzniku je okolo roku 880. Podľa názoru Franza Zagibu glosy vznikli až neskôr v Regensburgu. Rukopis sa z Veľkej Moravy dostal do kláštora svätého Emeráma v Regensburgu, v súčasnosti je v Bayerische Staatsbibliothek v Mníchove.
Na glosy upozornil vo svojom článku Eine lateinische Kanonessammlung in Mähren im 9. Jahrhundert z roku 1952 nemecký slavista Wilhelm Lettenbauer.
Znenie glos Na slovami „De primato episcoropum“ sa nachádza ensiku komusdo, nad „Episcopis gentium singularum scire convenii quius inter eos primus hebeatur quium“ je imeci a nad textom „velut caput existiment et nihil amplius preter eius conscientiam gerant“ je be poveleni. Faksimile pozri v.
Tieto glosy nie sú len pokus o preklad latinského textu, ale sú prevzaté z hotového prekladu nomokánonu a prekladajú aj príslušný grécky text.
Význam Glosy sa nachádzajú nad niekoľkými slovami v pseudoapoštolskom kánone 35. Ich obsah súvisí so spormi ohľadom Metodových právomocí ako arcibiskupa a zdôrazňujú jeho metropolitné práva. Ďalej ich jazykové črty sú staršie ako znenie nomokánonu v oboch zachovaných rukopisoch (jefremovský a užsťužský), čo svedčí v prospech staršieho pôvodu Metodovho prekladu nomokánonu. Zmienka o ňom je totiž umiestnená na konci Života Metodovho. A po tretie: glosy predstavujú dôkaz prelínania východných (byzantských) a západných (rímskych) prvkov vo veľkomoravskej kultúre.
Poznámky
Referencie
Ďalšia literatúra
Kategória:Literatúra v staroslovienskom jazyku Kategória:Literatúra na Veľkej Morave Kategória:Kánonické právo