thumb|Ukážka niekoľkých halových javov Halový jav alebo halo je optický úkaz, ktorý vzniká odrazom či priechodom slnečných alebo mesačných lúčov drobnými ľadovými kryštálmi v atmosfére. Aby došlo k vzniku týchto úkazov, je potrebné, aby kryštáliky ľadu mali tvar šesťbokej doštičky alebo hranolu. Halové javy najčastejšie zbadáme, ak oblohu z väčšej časti pokrývajú oblaky typu cirrostratus.
Dejiny Halové javy ako prvý opísal a pomenoval Aristoteles už v 4. storočí pr. Kr. Fyzikálne výklad týchto javov pochádza od R. Descarta a prvú súbornú teóriu spísal ďalší francúzsky fyzik Edme Mariotte.
Diamantový prach Za chladných zimných nocí alebo dní môžu halové javy vzniknúť aj na kryštálikoch v prízemnej vrstve ovzdušia. Ak je vlhkosť dostatočne vysoká a teplota sa pohybuje pod bodom mrazu, môžu prechladené kvapky za prítomnosti kryštalizačných jadier transformovať na ľadové kryštály o tvare šesťbokého stĺpika alebo doštičky a spôsobiť tak za prítomnosti svetla halové javy.
Druhy halových javov 6° halo 9° halo (Van Buijsenovo halo) 12° halo 18° halo (Rankinovo halo) 20° halo (Burneyovo halo) 22° halo (malé halo) – najobvyklejšie 23° halo (Barkowovo halo) 24° halo (Dutheilovo halo) 35° halo (Feuilleeovo halo) 46° halo (veľké halo) Spojené dotykové oblúky
Galéria
Pozri aj Dúha Lom svetla Odraz svetla Disperzia svetla
Iné projekty
Externé odkazy Úvod k halovým javom na stránkach Astro.cz Diamantový prach na stránkach atoptics.co.uk
Zdroj
Kategória:Optika