Zavlečenie Michala Kováča ml. alebo únos Michala Kováča ml. bol čin, v rámci ktorého bol do rakúskeho Hainburgu unesený, násilne zavlečený Michal Kováč mladší, syn vtedajšieho prezidenta Kováča. Udalosť sa odohrala 31. augusta 1995 a z jej zorganizovania mnohí podozrievajú Slovenskú informačnú službu (SIS) pod vedením jej bývalého riaditeľa Ivana Lexu (blízkeho spolupracovníka vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara). Dôkazom o priamej účasti I. Lexu mal byť fragment komunikácie o ukončení akcie cez služobnú vysielačku, ktorý vo februári 1999 zverejnilo dnes už neexistujúce Rádio Twist. Predpoklad únoscov bol, že Kováča ml. v Rakúsku zadržia a potom odsúdia, pretože v tom čase bol naňho pre spor Kauza Technopol vydaný v Nemecku zatykač, a tým bude skompromitovaný on aj jeho otec. Kováča ml. však napokon Rakúsko do Nemecka nevydalo, pretože sa na ich územie dostal nedobrovoľne. V. Mečiar neskôr hovoril, že išlo o „samoúnos“. Skôr ako Mečiar vyhlásil amnestie únoscom, vtedajšia vládna moc zasahovala do vyšetrovania únosu, napríklad tým, že dvakrát boli zmenení vyšetrovatelia prípadu. Mečiarove amnestie vyhlásené v roku 1998 pre páchateľov aj tohto činu boli zrušené 5. apríla 2017. V druhej polovici júla 2017 začala polícia vyšetrovať Mečiara a hrozilo mu stíhanie pre zneužitie právomoci verejného činiteľa. Na jeseň 2021 policajný vyšetrovateľ skonštatoval, že Mečiarov skutok nie je trestný čin. V roku 2020 bol obnovený súdny proces, ktorého hlavným aktérom je Lexa ale konanie bolo prerušené a súd predložil Súdnemu dvoru Európskej únie (CJEU) na rozhodnutie prejudiciálne otázky. Medzitým v júli 2021 zomrel exprokurátor Michal Serbin, ktorý podával obžalobu na Lexu. V decembri 2021 CJEU rozhodol, že v prípade sa môže pokračovať v trestnom konaní a tak ešte budú pokračovať súdne pojednávania v súvislosti s Mečiarových amnestiami.
Politické pozadie Konflikt medzi prezidentom a predsedom HZDS (od 1994)
15. februára 1993 bol člen HZDS Michal Kováč aj s podporou vtedajšej opozície ako jediný kandidát, na návrh premiéra Vladimíra Mečiara, zvolený v NRSR za prezidenta. Premiér Mečiar sa dostával čoraz viac do konfliktov s čoraz nezávislejším prezidentom. Ten mu odmietol návrh menovať Ivana Lexu za ministra privatizácie. 9. marca 1994 vystúpil prezident v parlamente a predniesol správu o stave republiky, v ktorej vyjadril „vážne výhrady proti štýlu a etike politickej práce pána Mečiara, proti spôsobu jeho vládnutia a proti praktikám, ktoré vytvárajú konfrontačné ovzdušie v politickom živote“. O dva dni na to, 11. marca 1994 vyjadril parlament Mečiarovi nedôveru. Druhá Mečiarova vláda padla a HZDS odišlo do opozície. K moci sa dostala dočasná vláda Jozefa Moravčíka. Na jeseň 1994 sa konali predčasné parlamentné voľby, ktoré opäť vyhralo HZDS. Mečiarovi blízki spolupracovníci Oľga Keltošová a Ivan Lexa navštívili prezidenta Kováča a vyzvali ho aby podal demisiu. Ten odmietol. Medzitým vznikla vládna koalícia HZDS – SNS – ZRS, ktorá počas ustanovujúcej parlamentnej schôdze z 3. na 4. novembra 1994 uchopila moc v štáte. Ivan Lexa sa stal predsedom nového osobitého úradu parlamentu na kontrolu činnosti SIS. 13. decembra 1994 musel vymenovať prezident tretiu vládu Vladimíra Mečiara a Ivan Lexa sa stal riaditeľom SIS v apríli 1995.
Zneužívanie SIS na zisťovanie kompromitujúcich skutočností (1994 - 1995) Riaditeľom SIS do 23. februára 1995 bol Vladimír Mitro. Vladimír Mečiar v apríli 1995 v parlamente oznámil, že SIS proti nemu zneužil prezident Kováč: „Minulý týždeň SIS dala výpoveď dôstojníkovi len preto, že ma odmietol po menovaní do funkcie predsedu vlády sledovať.“ Tvrdenia predsedu vlády, ktoré prezident odmietol, sa dostali do správy, ktorú spracovali poslanci Lexa (od 4. novembra 1994 predseda Osobitného kontrolného orgánu pre činnosť SIS - OKO) a Igor Urban. Napísali v nej, že dvaja príslušníci SIS vypovedali o svojom nadriadenom, že im povedal: „Tajné informácie idú prezidentovi...“ Aj na základe toho v máji 1995 poslanci odhlasovali uznesenie, v ktorom sa hovorí: „Bolo preukázané, že o činnosti SIS nad rámec zákona... bol nepretržite informovaný prezident.“ Vládna koalícia vedená HZDS potom v parlamente vyjadrila prezidentovi nedôveru aj keď to bolo v rozpore s ústavou.
Už predtým 6. marca 1995, schválila vládna koalícia novelu zákona o Slovenskej informačnej službe. Podľa nej mala riaditeľa SIS schvaľovať vláda na návrh jej predsedu bez potreby menovania prezidentom. 18. apríla 1995 sa tak novým riaditeľom SIS stal Ivan Lexa. Ten do funkcie riaditeľa vnútorného spravodajstva (2. sekcia – kontrarozviedka) SIS menoval Jaroslava Svěchotu. Jedným z prvých krokov, ktoré Svěchota urobil, bolo vytvorenie Odboru špeciálnych operácií určeného na vykonávanie tzv. neštandardných operácií.
Po odstúpení Lexu z funkcie riaditeľa SIS v roku 1998 bol nájdený analytický materiál, ktorý sa zaoberal spôsobom akým docieliť odstúpenie prezidenta Kováča. Materiál sa našiel pod názvom – Informácia SIS z 26. mája 1995, bol podpísaný Lexom a adresovaný premiérovi Mečiarovi. Alternatívy boli nasledovné : Dobrovoľné odstúpenie prezidenta po tlaku dosiahnutého rozvinutím silnej informačnej kampane, aby bol M. Kováč zdiskreditovaný ako osoba i ako prezident medializáciou dostupných kompromitujúcich skutočností (napr. kauza Orme, Paničov list, kauza Skarabeus, návšteva riaditeľa ruskej spravodajskej služby u prezidenta, okrúhly stôl menšín), vyhľadávanie nových skutočností doma i v zahraničí. Odvolanie prezidenta parlamentným hlasovaním, po získaní podpory 8 až 9 opozičných alebo nezávislých poslancov. Zotrvanie prezidenta vo funkcii s okliešťovaním jeho právomocí, tak aby bol „úplne nestranný“ (teda rezignoval na politiku, najmä na podporu opozície). Existenciu tohto analytického dokumentu potvrdil aj neskorší riaditeľ tajnej služby Vladimír Mitro vo svojej Správe o plnení úloh SIS, ktorú odprezentoval na neverejnom zasadnutí NR SR 12. februára 1999. Podľa Mitra tento dokument je jednoznačným potvrdením, že vedenie SIS v máji 1995 porušilo zákon a SIS sa aktívne zapojila do kampane proti prezidentovi a vykonávala protizákonnú činnosť, ktorej cieľom bolo dosiahnuť personálnu zmenu vo funkcii hlavy štátu. O dokumente 13. marca 2017 hovorili Igor Cibula a Peter Tóth na tlačovej konferencii Asociácie bývalých spravodajských dôstojníkov. Faktom zostáva, že pravosť dokumentu sa nikdy nepodarilo dokázať.Eduard Jambor: Vplyv Slovenskej informačnej služby na charakter a transformáciu politického systému na Slovensku do roku 1998, Bakalárska práca, MUNI 2007 Online Obaja hlavní protagonisti V. Mečiar aj I. Lexa pravosť dokumentu popierajú.
Pittnerova správa (1996) poukazuje na neprimerane aktívny postup polície a SIS proti Kováčovi ml. v súvislosti s činnosťou firmy Intercommerce (u nás známe ako kauza Technopol) aj keď bol predpoklad, že nemecké orgány ho vypočujú v septembri v Bratislave. Zatykač vystavený v novembri 1994 prokuratúrou s účelom zabezpečenia výsluchu k potvrdeniu, resp. vyvráteniu podozrenia z trestnej činnosti nemecké orgány nezaslali oficiálne slovenskej strane ani nepožiadali kompetentné slovenské orgány o vydanie Michala Kováča ml. do Nemecka. Nemecký zatykač bol slovenskými policajnými orgánmi získaný iba neoficiálne v decembri 1994, neskôr v marci 1995 bol jeho obsah uverejnený v denníku Slovenská republika, ako i v ďalších masmédiách. V priebehu roku 1995 je zaznamenávané úsilie špeciálne vyčlenených príslušníkov kriminálnej polície a SIS preukázať účasť M. Kováča ml. na kauze Technopol.
Kauza Technopol (1992 - 1995)
Kauza Technopol bol podvod na firme Technopol a.s. v rozsahu 2,3 milióna dolárov z roku 1992, do ktorého bol v roku 1994 na základe doplňujúcej výpovede obvineného Krylova vtiahnutý aj Michal Kováč mladší. Mníchovská prokuratúra vydala v novembri 1994 medzinárodný zatykač aj na neho. O rok neskôr, v novembri 1995 poskytol Krylov rozhovor Slovenskej televízii. Svoju vinu na podvode nepoprel a zároveň verejne zopakoval obvinenia zo spolupáchateľstva na adresu prezidentovho syna.
Mitrova správa (1999) priamo spája zámer kompromitovať Kováča s aktivitami SIS: S cieľom únosu a následného zadržanie M. Kováča ml. orgánmi činnými v trestnom konaní v Nemecku sa opakovane v auguste 1995 stretol riaditeľ 2. sekcie Jaroslav S. s B. Chilom-Ptákom, ktorý bol v príbuzenskom vzťahu s obvineným Krylovom. Chilo-Pták sa potom dvakrát pokúsil vylákať M. Kováča ml. na stretnutie.
Zavlečenie (31. augusta 1995 a nasledovné dni) Podľa Serbínovej obžaloby Mgr. Michal Hrbáček ako príslušník SIS na základe pokynu riaditeľa SIS obv. Ing. Ivana Lexu v presne nezistených dňoch mesiaca augusta], a následne plnil úlohy koordinátora medzi organizátormi zavlečenia a členmi tejto skupiny. 31. augusta 1995 vykonával príslušník SIS Dušan H. službu v sledovacom vozidle typu Mercedes 208 D, ŠPZ BHH 42 – 59, ktorý bol zaparkovaný pred domom M. Kováča ml. vo Svätom Jure už niekoľko dní. Ďalší príslušníci sledovačky SIS nasadení do akcie boli rozmiestnení v osobných motorových vozidlách v lokalite obce Svätý Jur. Išlo o Dušana R. s vozidlom Hyundai Lantra červenej farby, v ktorom sedel aj Oskar Fegyveres, ďalej o Jiřího N. vo Forde Mondeo modrej farby, Igora M. v BMW 320 bordovej farby, Petra S. s Toyotou Camry zelenej farby a Róberta P. v Honde Accord modrej farby. Činnosť sledovačov priamo riadil vedúci útvaru sledovania Róbert B. v Mazde 626 striebornej farby. Operatívne riadenie akcie, t.j. únos a zavlečenie koordinoval riaditeľ 2. sekcie SIS Jaroslav S. Priebeh akcie kontroloval riaditeľ SIS I. Lexa. 31. augusta 1995 Ôsmi muži zablokovali a zastavili Mercedes 190 D Michala Kováča neďaleko Svätého Jura pri Bratislave. Členovia posádok áut ho vyvliekli z auta a ohrozovali ho pištoľou. Potom mu nasadili na hlavu masku (vrece), dali mu elektrické šoky a násilím doňho vliali fľašu whisky. Komando, ktoré ho zobralo na ceste za Svätým Jurom, ho v bratislavskej Petržalke odovzdalo druhej skupine SIS. Zbili ho, omámili alkoholom a previezli do Rakúska. Tam ho nechali v kufri jeho mercedesu pred policajnou stanicou v Hainburgu. Podľa policajného vyšetrovania dôstojník SIS Ján Takáč 31. augusta 1995 popoludní cestoval do Hainburgu. Telefonicky (a anonymne) okolo 17. hodiny oznámil rakúskej polícii, že pred hainburskou policajnou stanicou v zaparkovanom Mercedese sa nachádza človek, na ktorého je vydaný medzinárodný zatykač. Išlo o uneseného, zbitého a do bezvedomia opitého Michala Kováča mladšieho na zadnom sedadle. Rakúski policajti ho najprv previezli do nemocnice (Krankenhaus Hainburg). Okolo 19. hodiny mu dovolili zavolať otca, prezidenta, ktorý však bol na východnom Slovensku. Aj s manželkou Emíliou sa dostavil do Hainburgu okolo polnoci. Sudca im však nedovolil vziať syna na Slovensko. Po kriminalistickom preskúmaní prezidentov šofér odviezol na Slovensko len Kováčov Mercedes 190 D.
1. septembra 1995 – Michal Kováč ml. bol prevezený do vyšetrovacej väzby vo Viedni (Landesgericht Wien). 2. septembra 1995 – Prezident SR Kováč požiadal ministra zahraničných vecí SR Juraja Schenka, aby požiadal Rakúsko o vydanie jeho syna. 4. septembra 1995 sa situáciou zaoberala vláda. Pred rokovaním mal premiér Mečiar niekoľkohodinový rozhovor s ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom.