Tento článok popisuje geografické pomery na Slovensku.
Poloha a rozloha thumb|300 px|Poloha Slovenskej republiky Slovensko je vnútrozemský štát, nachádzajúci sa v strednej Európe na severnej a východnej pologuli. Uhlovú vzdialenosť medzi najvýchodnejším a najzápadnejším bodom 5° 44' urazí Slnko pri svojej zdanlivej púti okolo Zeme za 23 minút.
Krajné bodyONDREJKA, K., 2000: Rekordy Slovenska - Príroda. MAPA Slovakia, Bratislava. Svetové strany najsevernejší bod: na vrchu Beskydok (1169 m n. m.) neďaleko obce Oravská Polhora, najjužnejší bod: Patince, najzápadnejší bod: stred rieky Morava pri obci Záhorská Ves, najvýchodnejší bod: vrch Kremenec (1221 m n. m.) neďaleko obce Nová Sedlica,
Nadmorská výška
najvyšší bod: Gerlachovský štít () najnižší bod: zníženina pri rieke Bodrog neďaleko obce Klin nad Bodrogom () výškové rozpätie: 2 560,1 m
Stredy
stred Slovenska: kóta Ľubietovský Vepor-Hrb (+/− 5) geometrický stred Slovenska: kóta Hájny grúň (1 207,7 m n. m.), ťažisko štátneho územia stred Európy (zemepisný): kostol sv. Jána v Kremnických Baniach (+/− 5)
Vzdialenosti (vzdušné) najväčšia dĺžka: medzi obcami Záhorská Ves a Nová Sedlica najkratšia šírka: medzi obcami Orlov a Hosťovce najkratšia vzdialenosť k moru: od Bratislavy k Rijeke pri Jadranskom mori najkratšia vzdialenosť k severnému pólu: 4 370 km najkratšia vzdialenosť k južnému pólu: 15 200 km
Poznámka: Poloha bodov i vzdialenosti vykazujú nepresnosť použitých máp.
Rozloha Rozloha Slovenska predstavuje 49 034,55 km², čo krajinu radí na 27. miesto v Európe a 126. miesto vo svete. Rozlohou podobné sú Bosna a Hercegovina alebo Estónsko. Z celkovej rozlohy tvorí poľnohospodárska pôda 49% – 24 016,93 km² (z toho orná pôda 14 131,29 km²), lesná pôda 41% – 20 153,68 km² a iná pôda 10% – 4 860,7 km².
Štátne hranice Slovensko má spoločné hranice s 5 štátmi: na severe s Poľskom, na východe s Ukrajinou, na juhu s Maďarskom a na západe s Rakúskom a Českom. Celková dĺžka hraníc je , pričom ich veľkú časť (77%) tvoria prírodné hranice v podobe horských hrebeňov (Biele Karpaty, Javorníky, Kysucké a Oravské Beskydy, Tatry, Nízke Beskydy) a riek (Morava, Dunaj, Ipeľ a Tisa). Najvyšší bod štátnej hranice sa nachádza na vrchole Rysov,
náhľad|450 px|Topografická mapa Slovenska Hranice
Trojmedzných bodov je 5: pri obci Čierne: Poľsko a Česko na vrchu Kremenec: Poľsko a Ukrajina v koryte Tisy pri Malých Trakanoch: Ukrajina a Maďarsko pri Rusovciach: Maďarsko a Rakúsko na sútoku Dyje a Moravy pri Sekulách: Rakúsko a Česko
Povrch thumb|Gerlachovský štít, najvyšší vrch Slovenska thumb|Najnižšie miesto krajiny pri rieke Bodrog Povrch Slovenska je charakteristický veľkou rozmanitosťou a zastúpením viacerých geografických typov. Od nížin na juhu prechádza krajina cez pásmo pahorkatín a vrchovín až k veľhorám, zastúpeným na severe. Väčšina krajiny je však mierne zvlnená a tak priemerná nadmorská výška dosahuje 392 m.
Najvyššie položené miesto: Gerlachovský štít (; Vysoké Tatry (je zároveň najvyšší vrch Karpát) Najnižšie položené miesto: depresia pri Kline n/Bodrogom () Stredná nadmorská výška:
Výšková členitosť Roviny (výšková členitosť 030 m) sa nachádzajú prevažne v južných oblastiach pozdĺž riek (Dunaj, Morava, Váh, Nitra, Bodrog). Zaberajú 22,4% územia Slovenska. Najväčšia rovina: Podunajská rovina (zaberá celý Žitný ostrov a priľahlé územie pozdĺž dolného toku Váhu) (3 500 km²)
Pahorkatiny (výšková členitosť 30150 m) s mierne zvlneným reliéfom tvoria 18,4%, prevažne v nadmorských výškach 150 Vyskytujú sa najmä na Podunajskej a Východoslovenskej nížine. Najrozsiahlejšia pahorkatina: Podunajská pahorkatina (6 500 km²)
Vrchoviny (výšková členitosť 150300 m) zaberajú s 37,9% zastúpením najrozsiahlejšiu časť územia. Nižšie vrchoviny sa rozkladajú v okrajových častiach Karpát v nadmorských výškach 300500 m, vyššie vrchoviny zaberajú najčastejšie stredne vysoko vyzdvihnuté a stredne hlboko rezané územia. Najrozsiahlejšia vrchovina: Ondavská vrchovina (1 800 km²)
Hornatiny (výšková členitosť 300640 m) sú charakteristické silno členitým georeliéfom a v rámci Slovenska zaberajú 19,6% územia. Nižšie hornatiny sú zastúpené vo flyšových a sopečných pohoriach a tvoria 14,8%, zvyšok tvoria vyššie hornatiny, zastúpené najmä tatransko-fatranskou oblasťou. Najrozsiahlejšia hornatina: Volovské vrchy (1 320 km²)
Veľhornatiny (výšková členitosť nad 640 m) sú charakteristické extrémne členitým georeliéfom s vrcholmi presahujúcimi (podľa niektorých zdrojov až ). Povrch je poznačený pôsobením ľadovcov, častý je výskyt karov a plies. Na území Slovenska zaberajú 1,7% a okrem Vysokých a Nízkych Tatier tu patria časti Krivánskej Malej a Veľkej Fatry, Veľký Choč a Babia hora.LAUKO, V. (2003): Fyzická geografia Slovenskej republiky. Mapa Slovakia, Bratislava.LUKNIŠ, M. – PLESNÍK, P. (1961): Nížiny, kotliny a pohoria Slovenska. Osveta, Bratislava. Najrozsiahlejšia veľhornatina: Vysoké Tatry (700 km²)
Geomorfologické členenie thumb|400 px|Základné geomorfologické členenie Slovenska
Územie Slovenska patrí k Alpsko-himalajskému systému, pod ktorý na území Slovenska patria:MAZÚR, E., LUKNIŠ, M. 1986: Geomorfologické členenie SSR a ČSSR. Časť Slovensko. Slovenská kartografia, Bratislava
Karpaty (podsústava) Západné Karpaty (provincia) /zastúpená oblasťou Slovensko-moravské Karpaty, Západné Beskydy, Stredné Beskydy, Východné Beskydy, Podhôľno-magurská oblasť, Slovenské rudohorie, Fatransko-tatranská oblasť, Slovenské stredohorie, Lučensko-košická zníženina a Matransko-slanská oblasť/ Východné Karpaty (provincia) /zastúpená oblasťou Nízke Beskydy, Poloniny a Vihorlatsko-gutinská oblasť/ Panónska panva (podsústava) Západopanónska panva (provincia) /zastúpená oblasťou Záhorská nížina a Podunajská nížina/ Východopanónska panva (provincia) /zastúpená oblasťou Východoslovenská nížina/
Približne dve tretiny územia pokrývajú Karpaty, pričom najrozsiahlejšie sú Západné Karpaty so subprovinciami Vonkajšie Západné Karpaty a Vnútorné Západné Karpaty. Hranica medzi Západnými a Východnými Karpatmi prebieha na Slovensku a v Poľsku cez Kurovské sedlo v Ľubovnianskej vrchovine neďaleko Bardejova.
Vonkajšie Západné Karpaty prebiehajú oblúkom od Rakúska cez Slovensko-moravské a Slovensko-poľské pohraničie pásmom Beskýd. Najvyšší vrchol tu dosahuje Babia hora (). Vonkajšie Východné Karpaty sú zastúpené iba na severovýchode Slovenska pohorím Nízke Beskydy a Bukovské vrchy. Vnútorné Západné Karpaty sa tiahnu od Malých Karpát strednou časťou územia vrátane Tatier, kde Gerlachovským štítom () kulminuje celý Karpatský oblúk, až po Slanské vrchy. Vnútorné Východné Karpaty zasahujú iba na krajný východ územia, kde dominujú Vihorlatské vrchy.
Tretina územia krajiny patrí do podsústavy Panónska panva, v rámci ktorej na Slovensko zasahujú 3 oblasti: na krajnom západe je to Záhorská nížina, na juhozápade rozsiahla Podunajská nížina a na juhovýchode Východoslovenská nížina.
Geologická stavbaČasť prevzatá z článku Slovensko náhľad|400 px|right|Tektonická mapa Slovenska
Väčšinu územia Slovenska zaberajú Západné Karpaty, pásmové pohorie s výraznou príkrovovou stavbou, ktoré je súčasťou alpsko-himalájskej sústavy.Kováč, M., Plašianka, D., 2003: Geologická stavba oblasti na styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu. Univerzita Komenského, Bratislava, 88 s. Vonkajšie Západné Karpaty (ležiace na vonkajšej – severnej strane Karpatského oblúka) boli vrásnené na konci paleogénu a v neogéne, sú tvorené hlavne flyšovým pásmom. Geologicky komplikované bradlové pásmo tvorí vonkajšiu hranicu Centrálnych Západných Karpát, kde patrí aj pásmo jadrových pohorí, veporské a gemerské pásmo. Tieto dovedna budujú najväčšiu a najvyššiu časť Slovenska a vyznačujú sa výraznou príkrovou stavbou a pestrým horninovým zložením. Vnútorné Západné Karpaty, tvorené meliatským (slanským) pásmom leží v najjužnejšej časti a na územie Slovenska zasahuje iba zemplínskym pásmom v priestore Zemplínskych vrchov.
Najdôležitejšie horotvorné pohyby postihli Západné Karpaty vo vrchnej jure, strede kriedy a miocéne. Po skončení hlavných horotvorných pohybov alpínskeho vrásnenia došlo v paleogéne a neogéne k vzniku viacerých zlomov, pozdĺž ktorých niektoré bloky poklesli a vytvorili tak paleogénne a neogénne kotliny. Na niektorých zlomoch došlo k výlevom sopečných hornín, najmä na strednom a východnom Slovensku. Začiatkom štvrtohôr sopečná činnosť postupne ustala. Počas ľadových dôb vznikli v najvyšších pohoriach horské ľadovce. Od konca treťohôr možno sledovať prejavy eróznej a transportnej činnosti vetra a riek tak ako ich poznáme dnes.
Nerastné suroviny thumb|right|Prírodné zdroje na Slovensku. right|thumb|Magnezit patrí medzi najvýznamnejšie ťažené suroviny na Slovensku.
Ťažba nerastných surovín predstavuje jeden zo základov hutníckej výroby, chemického a stavebného priemyslu a ovplyvňuje výrazne aj ďalšie priemyselné odvetvia. V roku 2009 dosiahla hodnota ťažby nerastných surovín na Slovensku 329,59 miliónov € v bežných cenách, čo predstavuje asi 0,52 % HDP.Baláž, P., Kúšik, D., 2010: Nerastné suroviny Slovenskej republiky, stav k roku 2009. Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 158 s. Dostupné online Spomedzi energetických surovín sa na území Slovenska ťažia ropa, zemný plyn, hnedé uhlie a lignit. Ťažba ropy pokrýva iba okolo 1 % a ťažba zemného plynu 3 % domácej spotreby. Ťažba hnedého uhlia pokrýva 80 % domácej spotreby. Ďalšie energetické suroviny ako antracit, bitumenózne bridlice a neživičné plyny nie sú pri dnešných cenách vhodné na rentabilnú ťažbu. Ekonomicky zaujímavé zásoby uránu sa nachádzajú napr. na ložisku Košice-Jahodná, ale k ich ťažbe zatiaľ nedošlo. Spomedzi rúd bola na Slovensku do roku 2008 ťažená už iba železná ruda (siderit), ktorej ťažba pokrývala 11 % domácej spotreby a rovnako tak sa neťaží ani antimón.
Krajina má značné zásoby nerudných surovín, z ktorých veľký význam má hlavne ťažba magnezitu, ktorý je exportovaný a predstavuje okolo 6 % svetovej ťažby. Z celosvetového rozsahu je významná aj ťažba perlitu, zeolitov a mastenca. Medzi ostatné na Slovensku ťažené nerudné suroviny patrí barit, bentonit, kaolín (pokrýva asi 26 % domácej spotreby), keramické íly, petrurgický bazalt, stavebný a obkladový kameň, dolomit, vápenec, kamenná soľ (pokrýva asi 20 % domácej spotreby), anhydrit (pokrýva asi 45 % domácej spotreby), živce, kremenné piesky a ďalšie. V minulosti bola krajina významným producentom zlata, striebra, medi a ďalších rúd, ktorých ložiská sú v dnešnej dobe vyťažené. V malej miere pokračuje iba ťažba zlata v Banskej Hodruši (Hodruša-Hámre).
Zvláštne typy reliéfu
Najväčšie skalné mesto: Súľovské skaly Najväčšia skalná brána: Okno na vrchu Ohnište (27 m) Najhlbšia priepasť: Javorová priepasť (313 m) Najdlhší jaskynný systém: Demänovské jaskyne (30,5 km; Nízke Tatry) Najhlbší jaskynný systém: Starý hrad (hĺbka 432 m, dĺžka 5 168 m; Nízke Tatry) Najväčší podzemný dóm: Rozprávkový dóm (79 017 m³; 192 × 46 × 35 m; Stratenská jaskyňa, Slovenský kras) Najväčšie krasové územie: Slovenský kras (440 km²) Najväčší povrchový prameň ropy: Korniansky ropný prameň Najväčší prielom: Prielom Dunajca (8,5 km) Najhlbšia tiesňava: Zádielska tiesňava (hlboká 400 m, dlhá 3 km) Najdlhší geologicky identifikovateľný zlom: Muránsky zlom (cca 100 km od Divína po Spišský Štvrtok) Najrozsiahlejšie sopečné pohorie: Štiavnické vrchy
Rastlinstvo a živočíšstvo
Rastlinstvo