náhľad|Mapa Austrálie
Austrália, celým názvom Austrálske spoločenstvo (tiež Austrálsky zväz, ), je federatívny štát na južnej pologuli nachádzajúci sa na rovnomennom kontinente. Okrem pevninskej časti ho tvorí aj veľký ostrov Tasmánia a množstvo menších ostrovov v Južnom, Indickom a Tichom oceáne. Na severe susedí s Indonéziou, Východným Timorom a Papuou-Novou Guineou, na severovýchode so Šalamúnovými ostrovmi, Vanuatu a Novou Kaledóniou a na juhovýchode s Novým Zélandom. Austrália je najväčšou krajinou Oceánie a šiestou najväčšou krajinou na svete podľa celkovej rozlohy (7 617 930 kilometrov štvorcových). Jej populácia, skladajúcej sa z cca. 26 miliónov ľudí, je vysoko urbanizovaná a veľmi koncentrovaná na južnom a východnom pobreží. Hlavným mestom je Canberra a najväčším Sydney. Ďalšie dôležité mestské oblasti v krajine sú Melbourne, Brisbane, Perth a Adelaide.
Austrálčania osídľovali Austráliu (kontinent) počas asi 65 000 rokov pred prvým príchodom prieskumníkov zo Spojených provincií (dnešného Holandska) na začiatku 17. storočia, ktorí územie pomenovali ako Nové Holandsko. V roku 1770 obsadilo Kráľovstvo Veľkej Británie východnú časť Austrálie. Prvotný príliv anglicky hovoriacich obyvateľov dosiahli Briti tým, že od 26. januára 1788 transportovali trestancov do kolónie Nový Južný Wales, čo je dátum, ktorý sa stal austrálskym národným dňom. Populácia v nasledujúcich desaťročiach neustále rástla a v dobe zlatej horúčky v 50. rokoch 19. storočia bola väčšina kontinentu preskúmaná európskymi osadníkmi a bolo založených ďalších päť samosprávnych kolónií britskej koruny. Dňa 1. januára 1901 týchto šesť kolónií vytvorilo federáciu, čím vzniklo Austrálske spoločenstvo. Austrália si od tej doby udržuje stabilný liberálno-demokratický politický systém, ktorý funguje ako federálna parlamentná konštitučná monarchia a zahŕňa šesť štátov a desať teritórií.
Austrália je najstarší najplošnejší a najsuchší obývaný kontinent, s najmenej úrodnou pôdou. Má rozlohu 7 617 930 kilometrov štvorcových. Je to veľmi rôznorodá krajina, jej veľkosť jej dáva širokú škálu krajín a podnebí, s púšťou vo vnútrozemí, tropickými dažďovými pralesmi na severovýchode a horskými pásmami na juhovýchode. Austrália generuje svoje príjmy z rôznych zdrojov, vrátane exportu súvisiaceho s ťažbou, telekomunikáciami, bankovníctvom, výrobou a medzinárodným vzdelávaním.
Austrália je vyspelá krajina s trinástou najväčšou ekonomikou na svete a desiatym najvyšším príjmom na obyvateľa. Je považovaná za regionálnu mocnosť a má trináste najvyššie vojenské výdavky na svete. Prisťahovalci tvoria 30% populácie, čo je najvyšší podiel vo všetkých krajinách s počtom obyvateľov nad 10 miliónov. Krajina sa radí na prvé miesto v oblasti zdravia, vzdelania, ekonomickej slobody a občianskych práv.
Austrália je členom OSN, G20, Commonwealthu, ANZUS, Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Svetovej obchodnej organizácie, Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce, Fóra tichomorských ostrovov a ASEAN Plus Six.
Názov náhľad|vľavo|Pohľad na Port Jackson, miesto, kde bolo neskôr založené mesto Sydney Meno Austrália je odvodené z latinského Terra Australis Incognita - „neznáma južná krajina“, čo bolo pomenovanie používané pre hypotetický kontinent na južnej pologuli už starovekými Grékmi. Keď začali Európania v 17. storočí po prvý krát navštevovať a mapovať Austráliu, bol názov Terra Australis ("južná krajina") prirodzene aplikovaný na toto novoobjavené územie.
Až do začiatku 19. storočia bola Austrália známa ako „Nové Holandsko“, teda pod menom, ktoré po prvý krát použil holandský prieskumník Abel Tasman v roku 1644 (ako Nieuw-Holland), a ktoré bolo následne poangličtené. Názov Austrália spopularizoval prieskumník Matthew Flinders, ktorý povedal, že je „príjemnejšie pre ucho a je podobné menám ďalších svetadielov“. Niekoľko raných kartografov použilo slovo Austrália na mapách. Už Gerardus Mercator (1512–1594) použil na svojej dvojitej cordiformnej mape sveta z roku 1538 frázu climata australia (klíma Austrálie), rovnako ako Gemma Frisius (1508–1555), ktorý bol Mercatorovým učiteľom a spolupracovníkom, na svojej vlastnej mape cordiform wall v roku 1540. Austrália sa objavuje v knihe o astronómii od Cyriaca Jacoba zum Bartha vydanej vo Frankfurte nad Mohanom v roku 1545.
Zdá sa, že meno Austrália bolo po prvý krát oficiálne použité v apríli 1817, keď guvernér Lachlan Macquarie potvrdil prijatie Flindersových máp Austrálie od grófa Henryho Bathursta. V decembri 1817 Macquarie odporučil Colonial Office, aby bolo formálne prijaté. V roku 1824 sa admiráli dohodli, že kontinent by mal byť oficiálne známy pod týmto menom. Prvé oficiálne publikované použitie nového mena prišlo s vydaním The Australia Directory v roku 1830 Hydrografickou kanceláriou.
Hovorové názvy pre Austráliu sú napríklad „Oz“ a „Land Down Under“ (obvykle skrátené na „Down Under“). Ďalšie epitetá zahrňujú „Veľkú južnú krajinu“, „Lucky Country“, „Sunburnt Country“ a „Wide Brown Land“. Posledné dva názvy sú odvodené z básne Dorothey Mackellar z roku 1908 „Moja krajina“.
Dejiny
vlevo|náhľad|Skalné maľby Aborigéncov v národním parku Kakadu
Pravek Bližšie informácie: Austrálski domorodci
Je známe, že ľudské osídľovanie Austrálie ako kontinentu začalo pred minimálne 65 000 rokmi s migráciou ľudí cez pozemné mosty a krátke námorné prechody z dnešnej juhovýchodnej Ázie. Všeobecný názor za príčinu pohybu obyvateľov juhovýchodnej Ázie na juh označuje dobu ľadovú. Podľa knihy austrálskeho archeológa Scotta Canea bola príčinou migrácie tzv. tobská katastrofa, ku ktorej došlo 72 000 rokov pred n. l.,Scott Cane; First Footprints – the epic story of the first Australians; Allen & Unwin; 2013; ; str. 25-26 čo bolo prijaté ako kontroverzná a nepodložená hypotéza.https://australianarchaeologicalassociation.com.au/wp-content/uploads/2015/05/Bird-2015-BR1.pdf - First Footprints: The Epic Story of the First Australians1 by Scott Cane Išlo o erupciu supervulkánu Toba v Indonézii na ostrove Sumatra, ktorej je niekedy pripisované posledné veľké vymieranie druhov. Osídľovanie austrálskeho kontinentu migráciou trvalo zhruba 10 000 rokov.https://phys.org/news/2023-02-remapping-superhighways-australians-reveals-year.html - Remapping the superhighways traveled by the first Australians reveals a 10,000-year journey through the continent Skalný úkryt Madjedbebe, v Arnhemskej krajine je považovaný za najstaršie miesto ukazujúce prítomnosť ľudí v Austrálii. Najstaršie objavené ľudské pozostatky sú pozostatky v jazere Mungo, na juhozápade Nového Južného Walesu, ktoré boli datované zhruba do doby pred 41 000 rokmi. Títo ľudia boli predkami moderných domorodých Austrálčanov. Austrálčania používali kamenné nástroje a po svojom príchode čoskoro vyhubili obrie vačnatce.Trojmetrové klokany a obrie wombaty vyhubil človek, nie zmena klímy. National Geographic, . Krajinu zmenili vypaľovaním, ktorým si uľahčovali lov zvierat. Krajina tak získala väčšinový charakter savany. Domorodá austrálska kultúra je jednou z najstarších kontinuálnych kultúr na Zemi.
V dobe prvého kontaktu s Európanmi bola väčšina domorodých Austrálčanov lovcami a zberačmi so zložitými ekonomikami a spoločnosťami. Nedávne archeologické objavy naznačujú, že bolo možné udržať populáciu 750 000 ľudí. Domorodí Austrálčania majú ústnu tradíciu s duchovnými hodnotami založenými na úcte ku krajine a viere v „Čas snov“, teda v zlatú éru na začiatku sveta, keď totemové bytosti stvorili svet, stanovili zákony a prikázali obrady, ktoré je nutné uskutočňovať na zaistenie kontinuity života.
Domorodé umenie Austrálčanov je považované za najstaršiu pokračujúcu umeleckú tradíciu na svete. Doklady o ňom možno vysledovať najmenej 30 000 rokov naspäť a nachádzajú sa v celej Austrálii, hlavne v blízkosti Uluru a v národných parkoch Kakadu či Ku-ring-gai. Delili sa na zhruba 250 kmeňov, z ktorých mal každý vlastný jazyk; 200 z týchto jazykov už úplne zaniklo. Najväčšia hustota obyvateľstva sa predpokladá v údolí rieky Murray. Ostrovy Torres Strait Island, etnicky melanézske, sa živili sezónnym záhradníctvom a zdrojmi svojich útesov a morí. Severné pobrežie a vody Austrálie boli sporadicky navštevované makassanskými rybármi z dnešnej Indonézie. Ich kultúra však bola od dnešných Austrálčanov odlišná.
Objavenie kontinentu Európanmi Prvé zaznamenané európske pozorovanie austrálskej pevniny a prvé zaznamenané európske pristátie na austrálskom kontinente sú pripočítané Holanďanom. Existuje síce teória portugalského pristátia pri brehoch Austrálie v 20. rokoch 16. storočia, nie je však vierohodne doložená a stále sa o nej diskutuje. Prvá loď a posádka, ktorá zmapovala Austrálske pobrežie a stretla sa s Austrálčanmi bola Duyfken vedená holandským navigátorom, Willemom Janszoonom. Na začiatku roku 1606 zahliadol pobrežie Yorského polostrova a 26. februára 1606 pristal pri rieke Pennefather blízko dnešného mesta Weipa na myse York. Neskôr toho istého roku preplával španielsky prieskumník Luís Vaz de Torres ostrovmi okolo Torresovho prielivu. Holanďan zmapoval celé západné a severné pobrežie a pomenoval ostrovný kontinent „Nové Holandsko“ v priebehu 17. storočia, a aj napriek tomu, že nebol uskutočnený žiadny pokus o osídlenie, mnoho vrakov zanechalo mužov buď uviaznutých, alebo ako v prípade Batavie v roku 1629, opustených kvôli vzbure a vražde, a stal sa tak prvým Európanom, ktorý trvalo obýval kontinent. William Dampier, anglický objaviteľ a lupič, sa vylodil na severozápadnom pobreží Nového Holandska v roku 1668 (keď slúžil ako člen posádky pod kapitánom Johnom Readom) a znovu v roku 1699 na spiatočnej ceste. V roku 1770 sa James Cook plavil okolo a zmapoval východné pobrežie, ktoré pomenoval Nový Južný Wales a priznal ho Veľkej Británii.
So stratou amerických kolónií v roku 1783 poslala britská vláda flotilu lodí, tzv. „Prvú flotilu“ pod velením kapitána Arthura Phillipa, aby založil novú trestaneckú kolóniu v Novom Južnom Walese. Tábor bol založený a britská vlajka bola vyzdvihnutá v Sydney Cove v Port Jacksone 26. januára 1788, v deň, ktorý sa neskôr stal austrálskym národným dňom. Väčšina týchto raných odsúdených bola presunutá za malicherné zločiny a pri príchode zapísaní ako robotníci alebo sluhovia. Zatiaľ čo sa väčšina po emancipácii usadila v koloniálnej spoločnosti, organizovali sa aj vzbury a povstanie odsúdených, ktoré boli vždy stanným právom potlačené. Rumová vzbura v roku 1808 bolo jediné úspešné ozbrojené prevzatie vlády v Austrálii, čo podnietilo dvojročné obdobie vojenskej vlády.
Domorodá populácia sa znížila v dôsledku 150 ročného usadzovania Európanov, hlavne kvôli infekčným chorobám. Tisíce ďalších zomrelo v dôsledku hraničných konfliktov s osadníkmi. Vládna politika „asimilácie“ počnúc zákonom o ochrane domorodcov z roku 1869 vyústila do odňatia mnohých domorodých detí z ich rodín a komunít - označovaných ako Ukradnutá generácia - postup, ktorý rovnako prispel k poklesu domorodého obyvateľstva. Ako výsledok referenda z roku 1967 právomoc federálnej vlády prijímať zvláštne zákony s ohľadom na konkrétnu rasu bola rozšírený, aby bolo možné vytvárať zákony s ohľadom na domorodcov. Tradičné vlastníctvo pôdy („rodný titul“) bolo zákonom uznané až v roku 1992, keď Vrchný súd Austrálie rozhodol v Mabo v Queenslandu (č. 2), že právna doktrína, podľa ktorej bola Austrália terra nullius („krajina nikoho“) sa v dobe britského vysporiadania nevzťahovalo na Austráliu.
Britská kolonizácia náhľad|Replika lode HMS Endeavour, ktorá bola postavená v roku 1988 vo Fremantli. Poručík James Cook na pôvodnej lodi priplával v roku 1770 do Botanického zálivu a zabral východné pobrežie Austrálie v prospech Kráľovstva Veľkej Británie. náhľad|vľavo|Pristátie kapitána Cooka v Botanickom zálive, maľba z roku 1902