Craiova () je municípium v župe Dolj v Rumunsku. Je 6. najväčším mestom Rumunska, hlavným a najväčším mestom župy, v ktorej sa nachádza.
Geografia Poloha Mesto sa nachádza na juhu Rumunska na rieke Jiu na východe Rumunskej nížiny. Leží vo vzdialenosti 227 km od Bukurešti a 68 km od Dunaja. Podnebie Podnebie mesta je kontinentálne, typické pre nížiny v tejto oblasti. Priemerná ročná teplota kolíše medzi 10-11,5°C.
História Prvá písomná zmienka Mesto sa po prvýkrát spomína spomína ako dácke sídlisko Pelendava na peutingerovej mape pochádzajúcej pravdepodobne z roku 225 n.l. Pelendava bola aj neskôr postavená rímska pevnosť, ležiaca neďaleko dnešného kláštora Coșuna, postaveného medzi rokmi 1442 -1443.
15.-17. storočie Na konci 15. storočia sa mesto stalo sídlom miestnych bojarov, a teda veľkým obchodným strediskom. Mesto bolo významné i po stránke strategickej, často sa oň viedli vojny.
18. storočie V roku 1735 žilo v meste len niečo cez 4000 obyvateľov, no napriek tomu bolo Craiova v tomto období významným centrom diania. Osemnáste storočie bolo v živote mesta asi najbúrlivejším storočím. Miestni bojari sa stretli s nepriateľstvom zo strany prvého fanariotského vládcu Rumunska Nicolae Mavrocordat. Po porážke Turkov a Požarevackom mieri v roku 1718 sa mesto stáva súčasťou Rakúskej ríše, ale už v roku 1726 sa začínajú vzbury voči Habsburskej nadvláde. Nespokojnosť bola spôsobená prevažne neprirodzene vysokými daňami. Habsburgovci sú napokon po neúspešných pokusoch nastoliť poriadok nútení opustiť región. V rokoch 1735-1770 je Craiova hlavným mestom regiónu, kde však vládne de facto anarchia. Po návrate do normálu v rokoch 1770-71 sa do Craiova presúvajú všetky právomoci hlavného mesta, pretože Bukurešť je obliehaná Turkami. Veľkými ranami pre mesto v tomto období bolo ničivé zemetrasenie roku 1790, morová epidémia 1795, veľký požiar 1796 a v neposlednom rade dobytie Tureckými vojskami pod vedením Pašu Vidin Pazvan-Oglu v roku 1806.
19. storočie thumb|Kostol sv. Demetera v Craiova francúzkeho archtekta André Lecomte du Nouy postavený 1889 - 1893 Na začiatku tohto storočia mesto zažíva obdobie nebývalého rozvoja. Prudko vzrastá množstvo remeselnej výroby a obchodu. Craiova sa stáva významným centrom administratívnym, kultúrnym i obchodným. Po mieri v Adrianopole (1829, ktorý ukončil Rusko-tureckú vojnu v 1828-29) nastáva v celom Rumunsku na mnoho rokov pokoj. Počas revolúcie 1821 sa mesto stalo základňou pandúrov pod vedením Tudora Vladimirescu. V roku 1848 tu žilo asi 20000 obyvateľov.
20. storočie Na konci 19. storočia bolo Craiova mesto s viac ako 40000 obyvateľmi, viacerými drobnými továrňami, mnohými obchodmi a remeselnými dielňami. Populácia však vzrástla, takže roku 1912 tu žilo 51404 obyvateľov. Bolo to po Bukurešti druhé najväčšie mesto vo vtedajšom Rumunsku. V roku 1913, za vlády Titu Majorescu bol v meste podpísaný Craiovský mier, znamenajúci koniec Balkánskych vojen. Prvú svetovú vojnu väčšina obyvateľov mesta, prirodzene nevnímala veľmi pozitívne. Keď Rumunsko v roku 1916 po dvoch rokoch neutrality vstúpilo do vojny, bolo Craiova už veľkým vojenským centrom. Tu bolo veliteľstvo rumunskej armády, ktorá v tej dobe čítala 134400 ľudí. Rumunská armáda však proti omnoho lepšie vyzbrojeným nemeckým a rakúsko-uhorským vojskám nemala šancu. A tak už 21. novembra 1916 bolo mesto dobyté. Počas dvoch rokov nemeckej administrácie bola ekonomika mesta paralyzovaná. Ani v medzivojnovej dobe a v tesne povojnovom období sa mesto, ležiace v agrárnej oblasti (a vlastne v agrárnom Rumunsku) prakticky nerozvíjalo. Až v 60-tych rokoch minulého storočia sa začalo s masívnou socialistickou výstavbou, kedy sa prudko rozvinul miestny priemysel. Dnes je Craiova významné kultúrne, obchodné i administratívne stredisko Rumunska.
Demografia
Historický vývoj demografie mesta
Sčítanie ľudu Národnostné zloženieRokPopuláciaRumuniMaďariNemciŽidiaRómoviaUkrajinciSrbiSlováciOstatné 1930 ? ? 216 ? ? 2002
218 173 37
32 34 5 300
Doprava Miestna doprava Hromadnú dopravu v meste zabezpečujú tri električkové linky, dve rýchlodrážne linky a pätnásť autobusových liniek. Električky v meste premávajú od roku 1948.
Električkové linky thumb|Električková sieť mesta thumb|Autobus BMC na linke 6 thumb|Autobus Dacia na linke 29 Linka 100 | Linka 101
Linka 102
Expresné autobusové linky Linka E1 tur | Linka E1 retur (okružná)
Autobusové linky 1 Gară (žel. stanica) - Olteț - PECO Romanești 2b Cernele - Compania de Apă - Piața Centrală 3b Craiovița Nouă - Olteț- IRA 8 - Banie 4 Piața Centrală - Olteț - Spitalul nr. 1 - PECO Romanești - Făcăi 5b Piața Centrală - Olteț - IRA 8 - ANL - Fântana Popova 9 Craiovița Nouă - Teatrul Național - ELECTROPUERE - Aeroport - METRO 10 Fântâna Popoveni - Spitalul nr. 1 - Râului - Spitalul nr. 2 - Piața Centrală 11 Rovine 2 - CLF - PECO Severinului - Casa Tineretului - Spitalul nr. 2 - Piața Centrală 13 Gară (žel. stanica) - Spitalul nr. 2 - Casa Tineretului - Compania de Apă 17 Gară (žel. stanica) - CET 2 - Șimnic 20 Gară (žel. stanica)- Spitalul nr. 2 - Agronomie - Spitalul nr. 1 - Parcul Tineretului 23b Piața Centrală - Bariera Vâlcii - Reforma Dezbenzinare 24 PECO Romanești - Parc - Olteț - Siloz - Institut - Vama Lapus - Olteț - Spitalul nr. 1 - PECO Romanești 25 Gară (žel. stanica) - Spitalul nr. 2 - Olteț - Siloz - Bănie - Ford Romania - Selgros 29b Bucovăț - Spitalul nr. 1 - Centru Olteț - Piața Centrală
Letecká doprava V meste sa nachádza medzinárodné letisko Aeroportul Internațional Craiova, ktoré má s týmito leteckými spoločnosťami nasledovné spojenia: WizzAir Milano Bergamo od mája 2013 Londýn Luton od októbra 2013 Roma Ciampino Bologna BLQ Dortmund DTM Barcelona El Prat BCN
CarpatAir Roma Fiumicino - od júna 2013
Partnerské mestá Kuopio, Fínsko Nanterre, Francúzsko Shiyan, Čína Skopje, Severné Macedónsko Vraca, Bulharsko Lyon, Francúzsko Uppsala, Švédsko
Veľvyslanectvá veľvyslanectvo Francúzska veľvyslanectvo Talianska
Iné projekty
Externé odkazy Oficiálne stránky mesta Univerzita mesta Craiova Firmy Craiova Interaktívna mapa Craiova
Zdroj
Kategória:Mestá v Rumunsku