Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej je situovaný priamo v centre Kremnice ako ústredná stavba a dominanta Mestského hradného komplexu. Je to dvojloďový neskorogotický kostol s mohutnou a vysokou vežou. Opevnený je dvojitým gotickým hradným múrom s bránou a troma baštami. Na južnej strane opevnenia sa dodnes zachovali zvyšky starej radnice. Hradný kostol plnil funkciu hlavného farského kostola až do konca 14. storočia. Zasvätený je svätej Kataríne Alexandrijskej.
Areál Mestský hrad predstavuje veľmi zaujímavý osobitý typ obrannej stavby, ktorá na rozdiel od väčšiny hradov na území Slovenska nebola budovaná panovníkom, alebo miestnym feudálom. Výstavbu mestského hradu zabezpečovali mešťania pravdepodobne výhradne pre potreby správy a obrany svojho mesta. Boli jeho vlastníkmi, podobne, ako to bolo aj v talianskych mestských štátoch. Ešte v priebehu 14. storočia mohlo byť na hrade umiestnené sídlo komorského grófa ako zástupcu kráľa.
Opevnenie kremnického mestského hradu je najstaršie zachované spomedzi opevnení známych slovenských mestských hradov. V našich podmienkach spája všetky mestské hrady základná charakteristika. Ide o samostatne stojaci ústredný objekt kostola (väčšinou nablízku s karnerom) obkoleseného obvodovou hradbou (v Kremnici sa už v priebehu 14. storočia utvoril zložitejší systém s dvomi súbežnými líniami hradieb), ktorého súčasťou sú všetky dôležité prvky mestského hradu (bašty, vstupné brány, fara, či radnica).
Najstaršie obdobie vývoja mestského hradu je spojené s výstavbou pôvodného kostola s neďalekým karnerom sv. Ondreja. Neoddeliteľnou súčasťou hradobného systému boli obranné a čiastočne obytné objekty hranolových veží (severná a južná schodisková vstupná veža. Na západnej strane tzv. Malá, resp. Hodinová veža), obranná polkruhová veža (tzv. Banícka bašta) na východnej strane. Radnica bola vybudovaná ako reprezentatívny objekt vežového paláca.
Karner sv. Ondreja Karner je považovaný za najstaršiu zachovanú stavbu v areáli mestského hradu. Je vybudovaný na kruhovom pôdoryse, jeho spodná časť slúžila ako kostnica a vrchná časť plnila funkciu kaplnky. Pôvodne bola kaplnka zasvätená svätému Michalovi, neskôr v roku 1430 Ondrejovi. O patrocíniu sv. Ondreja by mohli svedčiť aj písmená v klenbovom svorníku pod baníckymi kladivkami.
Zaklenutie priestoru kostnice šesťdielnou klenbou s hranolovými rebrami len vzdialene pripomína zložitejšie riešenie zaklenutia karnera na Starom zámku v Banskej Štiavnici. Na základe spomenutej analógie býva kremnický karner zvyčajne datovaný do obdobia prvej polovice 13. storočia. Jednoduchý tvar hranolového rebra však môže súvisieť s len utilitárnou funkciou významovo menej dôležitého priestoru kostnice.
Do kaplnky karnera vedie gotický vstupný portál, ktorý je stavebne organicky prepojený s jednoducho profilovaným soklom kostnice. Spolu s kružbami okenných otvorov a profiláciou zaklenutia kaplnky ho možno spoľahlivo zaradiť až do obdobia pred polovicou 14. storočia, teda do obdobia intenzívnej stavebnej činnosti pri budovaní mestského hradu.
Obvodové steny karnera sa navyše zdajú byť primárne previazané s murivami Severnej veže a vnútornej hradobnej línie. V interiéri kaplnky sa zachovalo miesto pre dnes už neexistujúci oltárny stôl s dvojicou postranných pravouhlých pastofórií na obvodovej strane.
Steny kaplnky zdobia gotické maľby znázorňujúce scény zo života svätého Erazma.
Počas reformácie slúžila kaplnka ako zbrojnica, ako sakrálna stavba začala opäť fungovať až po roku 1715.
História 13. – 14. storočie Najstaršie obdobie stavebného vývoja Kostola sv. Kataríny je pomerne nejasné. Staršia historická literatúra situovala na miesto terajšej sakrálnej stavby budovu rezidencie komorského grófa. Prvotným impulzom k takej rozsiahlej stavebnej činnosti, akou je premyslené budovanie mestského hradu na čele s kostolom, mohlo byť len založenie mesta v pravom zmysle slova uhorským panovníkom Karolom Róbertom z Anjou v roku 1328 (výsadná listina s privilégiom voľby vlastnej samosprávy a súdnej autonómie). Po tomto dátume vznikol už v priebehu, ale najneskôr koncom 14. storočia pozoruhodný hradný komplex s vonkajším a vnútorným hradobným okruhom. Vo všeobecnosti sa v odbornej literatúre kladie vznik hradného kostola pred rok 1400, do 13. alebo 14. storočia. Najneskôr v 2. polovici 14. storočia vznikli obvodové steny terajšieho polygonálneho presbytéria so zachovanými detailmi (valcová prípora staršieho zaklenutia s konzolou a pätkou, zamurovaný portál pôvodného vstupu do sakristie). Presbytérium je najstaršou časťou hradného kostola.
14. storočie – 1. polovica 15. storočia Pôvodný kostol na hradnom kopci prestavali začiatkom 15. storočia. Niektorí bádatelia sa najnovšie prikláňajú k názoru, že v lodi dnešného kostola treba hľadať ešte pôvodnú románsku, zrejme bazilikálnu stavbu, z ktorej sa pravdepodobne zachovalo obvodové murivo. Tento prvý sakrálny objekt mal dvojité opevnenie, ktoré postavili v priebehu 14. storočia.
Pre dnešnú podobu interiéru bola dôležitá pomerne spoľahlivo datovateľná prestavba z obdobia okolo roku 1400. Pôvodná koncepcia interiéru bola transformovaná na dvojloďovú vložením stredového arkádového pásu s dvojicou pilierov.
Dnešné dvojlodie kremnického hradného kostola, ako aj samotná kamenosochárska práca, poukazuje na vplyv majstra Michaela Chnaba, ktorý koncom 14. storočia viedol svätoštefanskú stavebnú hutu vo Viedni. Práve na stavbe Dómu svätého Štefana vo Viedni pôsobil v rokoch 14041427 kamenársky majster Ondrej z Kremnice, ktorý sa mohol podieľať aj na obnove hradného kostola v Kremnici.
2. polovica 15. storočia V priebehu 2. polovice 15. storočia, v pokojnom Korvínovskom období (v čase, keď nehrozilo bezprostredné nebezpečenstvo), bola polkruhová východná bašta stavebne upravená do podoby polygonálneho presbytéria novej kaplnky Narodenia Panny Márie. V 80. rokoch 15. storočia sa opätovne realizovali rozsiahle práce na hradnom kostole (vstupný portál a predsieň, juhovýchodná kaplnka, zaklenutie presbytéria, zaklenutie juhovýchodného oratória).
Svätyňu pristavili k lodi až neskôr, asi roku 1480. Pri jej stavbe použili vtedy veľmi obľúbené dekoratívne iluzionistické prvky, prejavujúce sa na klenbe, pri krížení pätiek a rebier i pri figurálnych detailoch. Postavili ju v dobovo náročných formách, charakteristických pre celú oblasť Podunajska. Novú svätyňu i staršiu loď vysvätili roku 1488. Vtedy zmenili aj meno patróna kostola sv. Michala (zmienka o konsekrácii kostola sv. Michala pochádza z roku 1423) na sv. Katarínu, ochrankyňu baníkov. Prvýkrát sa kostol pod menom sv. Katarína spomína v roku 1526.
Do 2. polovice 80. rokov 15. storočia možno časovo zaradiť poslednú neskorogotickú etapu stavebného vývoja kostola. Dokladajú ju zachované letopočty na kamenných článkoch aj v rôznych starších častiach kostola.
Obdobie renesancie Renesančné úpravy hradného kostola súvisia predovšetkým s jeho obnovou po ničivom požiari v roku 1560. Ich bezprostredným dokladom je zaklenutie podvežia so štukovou výzdobou a pravdepodobne aj čiastočne zmenená pôvodná stredoveká podlažnosť s hypoteticky zamýšľaným zaklenutím nových priestorov. V tomto období bola na západnej fasáde dvojlodia kostola rekonštruovaná terajšia veža. Postup dobovej rekonštrukcie dokumentujú značky a nápisy na nárožiach veže.
18. storočie V roku 1709 bol hradný kostol rekatolizovaný, s čím súvisí aj opätovné vysvätenie kaplnky v karneri. Karner je považovaný za najstaršiu zachovanú stavbu v areáli mestského hradu. Je vybudovaný na kruhovom pôdoryse. Jeho spodná časť slúžila na ukladanie kostí zo starších hrobov okolo kostola a vrchná časť plnila funkciu kaplnky. Pôvodne bola kaplnka zasvätená sv. Michalovi, neskôr v roku 1430 sv. Ondrejovi. Kaplnka má gotický vstupný portál, ktorý je stavebne prepojený s jednoducho profilovaným soklom kostnice. Steny kaplnky zdobia gotické maľby znázorňujúce scény zo života sv. Erazma.
Obdobie baroka Najstaršiu barokovú úpravu helmice zo západnej veže kostola pripomína kamenná doska na južnej stene s nápisom 1715.
19. storočie Poslednou obnovou, ktorá upravila vonkajší vzhľad a celkovú siluetu kostola do súčasnej podoby, bola rozsiahla rekonštrukcia v 80. rokoch 19. storočia. O návrat do gotickej podoby sa pokúsil majster Ferenc Storno. Na fasádach vytvoril nové omietky s iluzívnym kvádrovaním a vo vrchole veže osadil vysokú ihlancovú strechu so štyrmi postrannými vežičkami. Interiér čiastočne pozmenil postavením novej organovej tribúny v dvojlodí, terajších kamenných zábradlí s kružbami, vretenových schodísk a prerazením nového trojdielneho okna z priestoru pokladnice (nad sakristiou) do presbytéria.
Storno sa snažil o slohové zjednotenie nesúrodého interiéru. Slohovo rôznorodý mobiliár bol nahradený novými neogotickými prvkami zo Stornovej dielne: farebnými vitrážami okien, drevenými krídlovými oltármi s pozlátenými a maľovanými architektonickými nadstavcami a tabuľovými maľbami, baldachýnom kazateľnice, drevenou konštrukciou schodiska kazateľnice, stolárskymi výrobkami (vyrezávané dvere, lavice v dvojlodí) a kamennými sochami na pilieroch dvojlodia a fasáde južnej predsiene. Taktiež sa pristúpilo k osadeniu neogotických kamenných článkov a výmaľbe starších drevených detailov. Bohužiaľ táto renovácia so sebou priniesla aj odstránenie umelecky hodnotných diel.
20. storočie V 1. polovici 20. storočia pokračovali na hradnom kostole pamiatkárske zásahy konzervátorského charakteru. Už v roku 1922 bol na základe obhliadky konzervátora Jindřicha Čapka mladšieho(1876-1927) vypracovaný program pamiatkovej obnovy. Predpokladal rozsiahlu sanáciu exteriérových fasád, statické zabezpečenie západnej veže a konzervovanie neogotického interiéru. Na realizácii projektu sa začalo pracovať pod odborným dohľadom Václava Mencla v roku 1930.
V 2. polovici 20. storočia (od roku 1976) bol kremnický hradný areál pre verejnosť dlhodobo uzavretý v súvislosti so statickým zabezpečovaním trhlín na murivách veže a dvojlodia kostola, ako aj jednotlivých objektoch hradu. Súčasne prebiehal aj archeologický výzkum pod vedením Jozefa Hošša (Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave).
Postupne boli ukončené všetky práce na Kostole sv. Kataríny, ktorý bol verejnosti sprístupnený v roku 1992. Zvyšok hradného komplexu a jeho expozície bol po dvoch desaťročiach obnovy sprístupnený verejnosti v decembri 1996.
Exteriér Hradný Kostol sv. Kataríny je ústrednou časťou kremnického mestského hradu, okolo kostola je dvojité opevnenie s baštami, rotundou, hodinovou vežou, severnou bránou a novším schodiskovým vstupom z južnej strany. Obvodové múry kostola pochádzajú z pôvodnej stavby, datujú sa do obdobia okolo roku 1400.
Veža Dominantou exteriéru kostola je Západná veža, ktorá vznikla už v stredoveku, pravdepodobne ako samostatná súčasť opevnenia bez súvislosti s kostolom. Fasády veže hradného kostola majú horizontálne členenie jednotlivých podlaží kamennými rímsami a pripomínajú obdobné riešenie fasád vedľa stojacej tzv. Hodinovej (Malej) veže. Sú pokryté omietkami s iluzívnym kvádrovaním. Kamenná figurálna plastika osadená na konzole, vyrastajúcej z rímsy na juhozápadnom nároží veže kostola, pravdepodobne súvisí s postavami diablov na rebrách zaklenutia presbytéria. Na veži kostola je osadená vysoká ihlancová strecha so štyrmi postrannými vežičkami. Okná veže majú plné polkruhové oblúky. Vo veži po stáročia sídlili strážcovia a ohlasovali nebezpečenstvo. V súčasnosti funguje izba strážcov ako expozícia a zároveň je odtiaľ najkrajší výhľad na mesto Kremnica a okolie. Na vrchol veže vedie 127 kamenných schodov.
Presbytérium, kaplnky a vstup Presbytérium má päť oporných pilierov so strieškou. Medzi piliermi sú osadené vitrážové okná s lomenými oblúkmi. Pod oknami lemuje celý obvod presbytéria podokenná rímsa. Oporné piliere sa nachádzajú aj v prednej časti lode kostola – po stranách a dva nárožné pilere.