Kostol svätého Kríža, zvaný tiež Slovenský kostol je pôvodne neskorogotický kostol, ktorý sa nachádza v centre Banskej Bystrice.

Opis kostola náhľad|1. Kostol Nanebovzatia Panny Márie2. Kostol sv. Kríža3. Prístavok k Farskej bašte4. Farská bašta5. Banícka bašta6. Pisárska bašta7. Barbakan8. Matejov dom9. Radnica

Orientácia a náväznosť na severnú fasádu Objekt sa skladá z dvoch častí: Kostol sv. Kríža a Pisárska bašta. Kostol aj s Pisárskou baštou boli súčasťou hradného areálu, teda mestského hradu, ležiaceho nad stredovekým námestím. Obe stavby sú situované v jeho severovýchodnej časti. Pôdorys kostola pripomína nepravidelný kosodĺžnik spoločne s pristavenou sakristiou a predĺženým presbytériom na východnej strane. Napriek svojmu nepravidelnému tvaru disponuje charakteristikami sakrálnej stavby s čiastočne polygonálnym uzáverom. Z výskumu vyplýva, že objekt bol pristavený k severným hradbám mestského opevnenia v prudkom svahu. Výškový rozdiel medzi severovýchodnou a juhozápadnou časťou kostola, ktorý značne ovplyvnil vývoj kostola, zrejme dosahoval takmer . „Súvislosť severnej strany kostola s hradným múrom severného opevnenia hradu bola daná konštruktívnou jednoduchosťou priameho nadviazania oboch stavieb bez zbytočných nároží.“Archív kPú BB signatúra T 19 Dr. Kodoňová a Dr. Vallašek/1982/BA/str.21

Ešte dnes sa objekt zo severnej exteriérovej časti javí ako súčasť opevnenia. V dolnej časti je murivo mierne odskočené vo forme nepravidelného sokla s odlišným murivom. Nachádza sa v ňom pomerne veľké množstvo riečnych okruhliakov o rozmeroch niekde až v priemere, pravdepodobne pochádzajúce z rieky Hron v povodí ktorej bolo mesto Banská Bystrica vybudované. Takéto kamenné murivo sa nachádza aj na baštách opevnenia a tiež na časti opevnenia medzi Matejovým domom (stavba priliehajúca ku Kostolu sv. Kríža zo severozápadnej časti a Farskou baštou). Výskumu sa však nepodarilo interpretovať soklový odskok priebežný po celej východnej časti exteriérového muriva, ktorý tu je nižší o a nad ním sú umiestnené pieskovce, ktoré „tvoria dojem, akoby šlo o pôvodné, opracované články, zámerne vylámané“.Archív kPú BB signatúra T 19 Dr. Kodoňová a Dr.Vallašek/1982/BA/str.21. Na vrchole stavby sú tiež viditeľné tri rovnomerne rozmiestnené strieľne. Jednu z nich stavitelia zakomponovali do interiéru kostola, kde je viditeľná na jeho severnej stene v západnej časti.

Západná fasáda náhľad|Strieľňa zakomponovaná do interiéru kostola náhľad|vľavo|Neskorogotický vstupný portál Vo vrcholovej časti sú sledovateľné štyri zamurované strieľne vo forme cimburia, z ktorého vnútornej strany je zachovaná murovaná ochodz z prvého opevnenia, ktoré však bolo už pri prvej transformačnej etape prestavané a ich obrannú funkciu prebral zvýšený priestor nad nimi. Východná fasáda Matejovho domu (z pohľadu kostola západná) je pristavaná k Matejovmu domu, ktorej súčasťou je aj neskorogotický, pre Banskú Bystricu veľmi významný, hlavný vstupný portál datovaný nápisom na ňom do roku 1457. Toto datovanie považuje za mylné už aj staršia literatúra. Predpokladá sa, že vzniklo pri obnove portálu zlým čítaním predchádzajúceho nápisu. Datovanie je považované za nereálne vďaka archívnym materiálom, ktoré dokladajú vznik opevnenia do rokov 1450 – 1460 a prístavba tejto časti, ktorou súčasťou je aj neskorogotický portál, sa kladie až do druhej vývojovej etapy kostola. Portál je podľa výkladu záclonkovitého typu. Jeho ostenie má bohatú profiláciu s obmenami v diamantovaní v jeho spodnej časti. Výskum ho pokladá za „jeden z najzdobenejších neskorogotických banskobystrických portálov". Nad portálom sa nachádza jednoduchý, funkčný okenný otvor, ktorý pravdepodobne slúžil ako dverný otvor prepájajúci objekt vtedy len kaplnky s kráľovským (Matejovým) domom. Na okno bol prestavaný počas barokizácie fasády. Ako priechod do kostola vyznačený múrom je kreslený ešte v plánoch z 18. storočia. Vedľa sa nachádza aj trojdielne gotické okno, ktoré tvoria tri mníšky nesúce dvojicu kružieb s esovitou výplňou. Na fasáde možno vidieť niekoľko nepravidelností. Prvou, najvýraznejšou, je zvislé členenie, ktoré dokladá jednotlivé vývojové fázy kostola. Ďalej je to nepravidelnosť kordónovej rímsy pod okenným parapetom, ktorá ďalej prebieha na južnú fasádu kostola, a tiež členenie vodorovné v podobe sokla s goticky profilovanou rímsou. Na fasáde bol počas výskumu umiestnený ranobarokový náhrobný kameň a kríž.

Južná fasáda Trojica barokových okien dnes vertikálne člení južnú fasádu kostola, ktorou prebieha spomínaná kordónová rímsa a sokel až po sakristiu. Dnešná podoba fasády je výsledkom úpravy v roku 1935. Pred tým bola zrejme nosná a jej súčasťou bol na prechodnú dobu portál, ktorý bol hlavným vstupom. Tento barokový portál slúžil ešte aj po vyrovnaní terénu medzi oboma kostolmi a odstránení časti hradieb ako prechodná komunikácia. Výškovú nerovnosť medzi upravený terénom a portálom vyrovanali stavitelia dvojramenným schodiskom. Výskumu sa podarilo odhaliť okno vo východnej časti tejto fasády, ktoré zrejme osvetľovalo schodište na emporu ešte pred vybudovaním novej kruchty s točitým schodiskom, vďaka ktorej bolo okno zamurované. Schodisko pred portálom sa do dnešných čias nezachovalo, ale podľa starších obyvateľov mesta bolo viditeľné ešte tesne pred úpravami v roku 1935, čo dokazujú podľa Dr. Kodoňovej aj historické fotografie z archívu mesta.

Východná fasáda Sústava niekoľkých stavieb, či prístavkov tvorí východnú fasádu kostola. Z prvej stavby je tu viditeľné trojdielne gotické okno, ktoré sa nachádza v zlome prepájajúcom stenu lode s kolmo postavenou fasádou Pisárskej bašty. Tvoria ho tri mníšky, ktoré však na rozdiel od okna na západnej fasáde kostola nesú len jednu centrálnu mníšku s rotujúcou rozetou. Na fasáde sa tiež zachovalo gotické okrúhle okno, ktoré bolo zamurované dôsledkom barokizácie. K hlavnej stavbe kostola je potom pričlenená sakristia. Na jej fasáde je viditeľné barokové okienko, ktoré kopíruje tvaroslovie dverného vstupu na južnej fasáde kostola, preto ich možno datovať spoločne. Dvere sakristie sú však už neskoršie, čo potvrdzuje ich obdĺžnikový tvar. Ďalej je tu pristavená drobná stavba z 19. storočia so štvorcovým okienkom.

Interiér náhľad|Polpilier profilovaný z prvého muriva Interiér tvorí jednoduchý halový priestor s dvoma vstupmi: hlavný vstup v západnej fasáde a vstup z východnej strany zo sakristie.

Západná fasáda Na západnej fasáde je ľahko rozpoznateľná etapizácia výstavby kostola. Odlišné strany fasády ľavú a pravú (z pohľadu V-Z) spája polstĺp v spodnej časti. Obe časti sú spojené emporou po celej fasáde, ktorá je prístupná po dvoch hadovitých schodištiach z ľavého a pravého (súčasťou je zamurovaný epitaf) v rohu fasády). Pravá horná časť fasády je preklenutá troma, rôzne veľkými lunetami, ktoré podľa Dr. Kodoňovej kopírovali otvory stavby Matejovho domu. Jediným tu zachovaným otvorom je otvor barokovo upravený so segmentovým nadpražím. Na ľavej strane je už spomínané trojdielne gotické okno západnej fasády na ktorej sa nachádza dnešný hlavný vstup do kostola. Otvor okna dnes siaha takmer až k podlahe empory. O horizontálne členenie sa stará baroková kruchta, ktorá pozostáva z dvoch štukových rímsových pásov po celej dĺžke. Jej horizontálny charakter dotvárajú stlačené oblúky pod emporou. Kruchta je riešená dvojfarebne s tmavým podkladom a svetlejšími obrazcami.

Severná fasáda Na severnej strane fasády je viditeľný polpilier v celej výške, upravený z pôvodného muriva patriacemu k prvej etape výstavby. Vtedy tvoril súčasť západnej fasády a podľa neho tak možno predpokladať pôvodnú dĺžku lode. V hornej časti fasády sú v nikách maľby, prevažne od J. Hanulu z roku 1935, čo dokladá jeho podpis na jednej z nich. Na maľbe nad strieľňou nesie dvojica anjelov pásku s nápisom „Jedine Bohu sláva“. Táto maľba tu počas výskumu v roku 1982 bola, dnes sa tu však už nenachádza zrejme v dôsledku reštaurátorských prác. Druhú výplň niky tvorí maľba s dvanástimi učeníkmi okolo centralizovanej Panny Márie (zobrazený výjav z Biblie / kniha Nového zákona / Skutky apoštolov). Nad nimi je holubica v žiari slnka symbolizujúca prítomného Ducha Svätého. V treťom poli sa nachádza maľba s motívmi zvierat v dolnej časti a kúpeľ v hornej časti, čo symbolizuje dva z troch stavov (peklo a nebo). Štvrté pole zaplňujú tri neznáme postavy. Tretia maľba je maliarskou technikou značne odlišná, preto je možné že J. Hanula niektoré maľby reštauroval a dopĺňal alebo úplne premaľoval.

Východná fasáda Na východnej fasáde je taktiež viditeľná etapovitosť výstavby. Ľavú stranu (pohľad Z-V) tvorí presbytérium s hlavným oltárom, ktorý je v novoklasicistickom slohu a je datovaný do roku 1834. V zlome S-V múru sa nachádza gotický otvor s jednoduchou profiláciou vyplnený trojdielnym oknom. Pod ním je umiestnený gotický portál, ktorý je ale pravdepodobne sekundárne osadený. Pôvodne bol súčasťou hlavného vstupu do kostola cez južnú fasádu, ktorý slúžil až do prestavby v roku 1654 – 1656. Nerovnosť muriva okolo dnešného osadenia tu vnucuje myšlienku, že portál bol pôvodne širší. Ľavú a pravú stranu lode delí polstĺp, ktorý je v hornej časti neukončený. Bol vytvorený po prestavbe 1654 – 1656 z múru tvoriaceho pôvodný južný múr staršej kaplnky. Dokladá to aj soklový výstupok v dolnej časti.

Južná fasáda náhľad|Existujúca maľba na západnej časti severnej fasády Južnú fasádu s trojicou barokových okien členia gotické prípory ukončené gotickou pätkou. Rímsa v hornej časti tu nesie pôvodnú gotickú krížovú klenbu, po ktorej zostalo torzo nábehov. Dverný otvor vo východnej časti južnej fasády je ešte v roku 1935 značený v plánoch ako dvere. Maliarska výzdoba aj na tejto fasáde pochádza od J. Hanulu, ktorý sa sústredil na jednoduché terče. Jedným z nich je aj banícky motív, pretože baníctvo bolo pre Banskú Bystricu významné a výrazne sa podieľalo na jej vývoji najmä na prelome 14 a 15. storočia, kedy vďaka Turzovsko-fuggerovskej spoločnosti mesto disponovalo vysokými majetkami, čo sa podpísalo vo všetkých odvetviach. Udáva sa, že banskobystrická meď bola použitá na spojovací materiál v lodiach Krištofa Kolumba. Preto sa k tomuto obdobiu vracia umenie aj v neskorších storočiach. Severný a južný priestor delia vstavané nosné stĺpy. Prevzali na seba nosnú funkciu vtedajšej južnej steny staršej kaplnky. Klenba lodí je valená s lunetami. Pôvodné stropy kostola boli zaklenuté valenými klenbami ale na rozdiel od dnešného stavu boli nesené neskorogotickými rebrami. V severnej lodi sa zachovali odtlačky z pôvodnej sieťovej klenby a v južnej lodi po klenbe krížovej.

Interiér sakristie