Michail Borisovič Chodorkovskij (; * 26. jún 1963, Moskva, RSFSR, ZSSR) je ruský podnikateľ a manažér, bývalý prezident ropného koncernu Jukos (19972004). Bol jednou z najvýraznejších postáv ruského hospodárstva v 90. rokoch 20. storočia. Neskôr stíhaný a odsúdený za ekonomickú trestnú činnosť.

Život Obaja jeho rodičia, Boris Moisejevič Chodorkovskij a Marina Filippovna (rodená Petrova), boli chemickí inžinieri židovského pôvodu pracujúci v moskovskej továrni Kalibr, vyrábajúcej presnú meraciu techniku. Chodorkovskij sa od detstva zaujímal o matematiku a chémiu. V roku 1981 bol prijatý na Moskovský chemicko-technologický inštitút D. I. Mendelejeva, ktorý ukončil v roku 1986 s vyznamenaním.

Po skončení školy pracoval v Centre vedecko-technickej tvorivosti mládeže (NTTM), jednej z foriem podnikania, ktorá existovala počas obdobia perestrojky v ZSSR. Venoval sa importu osobných počítačov, džínsového oblečenia a ďalších vtedy nedostatkových tovarov do ZSSR. Vyučoval tiež na Inštitúte národného hospodárstva G. V. Plechanova. Tu sa zoznámil s Alexejom Glubovičom, ktorého príbuzní v tom čase pracovali na vysokých postoch v Národnej banke ZSSR. V roku 1988 ukončil štúdium na inštitúte a získal špecializáciu finančník.

Vďaka známostiam v Národnej banke sa mu v roku 1989 podarilo pri Centre vedecko-technickej tvorivosti mládeže vytvoriť družstevnú banku KIB NTP. S jej pomocou odkúpil od Mossovietu miestnu organizáciu NTTM a vytvoril spoločnosť Menatep. V roku 1990 bola spoločnosť Menatep jednou z prvých komerčných bánk v Rusku, ktorá získala licenciu od Národnej banky ZSSR. Chodorkovskij sa spolu s Nevzlinom stali poradcami ruského premiéra Ivana Silajeva a nadviazali vzťahy s ministrom palív a energetiky Vladimirom Lopuchinom. Vďaka tomu banka Menatep dostala povolenie disponovať financiami ministerstva financií, štátnej daňovej služby a neskôr aj štátnej firmy Rusvooruženije, ktorá sa zaoberala vývozom zbraní.

Banka Menatep sa v priebehu privatizácie na jeseň 1995 za vlády Borisa Jeľcina medzi iným dostala aj k 45 % a neskôr spolu so spoločníkmi až 78 % balíka akcií druhej najväčšej ruskej ropnej ťažobnej spoločnosti Jukos za cenu 309 miliónov dolárov. Hodnota spoločnosti bola však vtedy ďaleko vyššia. Chodorkovskij sa následne začal zaoberať rozvojom spoločnosti Jukos. V roku 1998 prešiel Jukos veľkou reštrukturalizáciou. Reštrukturalizácia viedla postupne k zvyšovaniu hodnoty spoločnosti, ktorá do roku 2003 výrazne vzrástla.

Banku Menatep medzitým ponechal v pôsobnosti skupiny platených manažérov. V roku 1998 sa banka v dôsledku ekonomickej krízy v Rusku dostala do platobnej neschopnosti, nemohla splácať veľké úvery v cudzej mene a stratila licenciu.

V roku 2001 založil Chodorkovskij organizáciu Open Russia, ktorá sa zameriavala na reformy a jej cieľom bolo „budovať a posilňovať občiansku spoločnosť“ v Rusku.

Jukos medzitým viedol tzv. daňovú optimalizáciu. S využitím mnohých právnych medzier, ktoré umožňovali krátiť vlastnú daňovú povinnosť. Boli na to využívané rôzne metódy, vrátane predaja ropy prostredníctvom spoločností zapísaných v daňových rajoch, transferové oceňovanie až po predaj ropy pod označením vrtná tekutina.

Od roku 2003 bol Chodorkovskij najprv vyšetrovaný a neskôr odsúdený kvôli hospodárskej trestnej činnosti. Svoje tresty označuje za politicky motivované. Podľa rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva nebol proces vedený proti nemu politický, ale porušoval jeho právo na spravodlivý proces a právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.

Po započítaní času, ktorý Chodorkovskij strávil vo väzbe, mal byť z výkonu takmer jedenásťročného trestu prepustený až 25. októbra 2014. Z väzenia bol prepustený 20. decembra 2013, keď mu ruský prezident Vladimir Putin udelil milosť.

Po prepustení z väzenia žil v exile v západnej Európe (Zürich, Londýn). Kritizoval Rusko pre rozdúchavanie konfliktu na Ukrajie a neskôr po roku 2022 aj pre eskaláciu konfliktu a vedenie invázie.

30. apríla 2023 sa Chodorkovskij a početná skupina ruských exulantov, medzi ktorými boli Dmitrij Gudkov, Ilja Ponomarev, Garri Kasparov, Leonid Gozman, Kirill Rogov, Ivan Preobraženskij, Elena Lukjanová, Marat Gelman, Jevgenija Čiriková, Anastasia Ševčenková a mnohí ďalší stretli v Berlíne a podpísali spoločné vyhlásenie, v ktorom deklarovali svoj záväzok k základným postojom, z ktorých prvým je zločinný charakter ruskej vojny proti Ukrajine. Putinov režim je „nelegitímny a zločinný“ a z tohto dôvodu „musí byť odstránený“. Dokument niesol názov „Vyhlásenie demokratických síl Ruska“ a bol zverejnený vo forme petície na portáli Change.org.

Referencie

Iné projekty

Zdroj

Kategória:Osobnosti z Moskvy Kategória:Ruskí podnikatelia Kategória:Ruskí miliardári Kategória:Ruské osobnosti židovského pôvodu Kategória:Ruskí emigranti a exulanti Kategória:Politickí väzni Kategória:Disidenti Kategória:Politicky prenasledovaní v Rusku