Hirschov index (iné názvy: H-index, h-index) udáva, koľko článkov daného autora má počet citácií vyšší alebo rovný, než je poradové číslo článku v poradí zoradenom podľa počtu citácií."A scientist has index h if h of his/her Np papers have at least h citations each, and the other (Np h) papers have no more than h citations each." In About the h-index, Scopus, (anglicky) online Index je pomenovaný podľa Jorgeho Eduarda Hirscha, argentínskeho fyzika pôsobiaceho v USA, ktorý rozhodujúci článok o indexe publikoval v roku 2005.Proc. Natl. Acad. Sci. USA 102 (2005) 16569 Ide o jeden z indexov citačného ohlasu vedeckých článkov publikovaných jedným vedeckým pracovníkom.Hirsch JE (2005): An index to quantify an individual 's scientific research output. Proc. Natl. Acad. Sci. 102: 16569-16572 Oproti obyčajnému citačnému ohlasu jedného článku (napr. 5-krát citovaný) je Hirschov index hromadným ukazovateľom citácií všetkých článkov daného autora. Vyššiu hodnotu indexu má autor, ktorý má „vyšší“ počet článkov s „vyššou“ citovanosťou. (H-index je s vylúčením samocitácií; h-index ráta aj so samocitáciami.ARRA, Slovník pojmov, online) Používa sa v scientometrii (hodnotenie vedeckej výkonnosti) a bibliometrii (kvantitatívna analýza vedeckých dokumentov).
Avšak ani Hirschov index nepostihuje všetky citačné nuansy, dané napr. častým publikovaním prác s mnohými spoluautormi, diametrálnymi rozdielmi citačnej praxe v jednotlivých odboroch a pod. Pre jeho používanie a porovnávanie, najmä medzi rôznymi odbormi, platia preto podobné obmedzenia ako pri iných scientometrických indexoch.
Výpočet Hirschovho indexu
Hirschov index autora závisí od počtu citačných ohlasov (počtu citácií = citačný index) jeho jednotlivých vedeckých prác (článkov). Ide o číslo h (alebo H), označujúce počet článkov majúcich citačný index rovný alebo vyšší h. Ak má napr. autorov deviaty najcitovanejší článok citačný index 10 a desiaty najcitovanejší článok citačný index 8, potom je Hirschov index h = 9. Možno si ho predstaviť ako stranu najväčšieho celočíselného štvorca, ktorý možno vpísať pod graf počtu citácií jednotlivých publikácií zotriedený podľa počtu citácií od najviac citovanej po najmenej citovanú publikáciu (pozri obrázok).
Iný príklad: autor má 5 článkov, ktorých citovanosť je: 1. článok – 9 citácií, 2. článok – 4 citácie, 3. článok – 4 citácie, 4. článok – 1 citácia, 5. článok – 1 citácia. Potom h-index autora sa rovná 3. Má 3 články, ktoré boli citované aspoň 3-krát. Ak by 4. článok bol citovaný 4-krát, h-index autora by bol 4.
V čase, keď Hirsch navrhol tento index (v roku 2005), mal najvyšší index spoluzakladateľ teórie superstrún Edward Witten, ktorého h-index bol 110. V roku 2007 E. J. Corey, laureát Nobelovej ceny za chémiu, mal h-index 132, čo bol najvyšší h-index medzi žijúcimi chemikmi.H. F. Schaefer ttp://www.rsc.org/chemistryworld/News/2007/April/23040701.asp V prvej desiatke vedcov s h-indexom 104 až 132 bolo 5 laureátov Nobelovej ceny.
Okrem publikačnej aktivity autora je index ovplyvnený citačnými zvyklosťami vedeckej komunity, v ktorej publikuje. Problém mechanických porovnaní h-indexov rôznych autorov dokumentuje aj to, že viacero podobne významných fyzikov, ako je Witten, má h-index rádovo nižší ako 110. Podľa autora indexu Hirscha je ročný vzostup indexu o hodnotu 1 známkou kvality a zvýšenie o hodnotu 3 znakom úplne výnimočnej publikačnej aktivity autora.
Porovnanie indexu pre rôzne odbory Hirschov index nerieši porovnanie „výkonnosti“ ani „významnosti“ vedcov z rôznych odborov, pretože rôzne odbory majú predovšetkým rôzny (charakteristický) počet spoluautorov článkov. Porovnanie indexu pre odbory, ktoré sa odlišujú len typickým počtom spoluautorov, umožňuje použiť hodnotu Hirschovho indexu delenú strednou hodnotou počtu spoluautorov článkov daného autora.Batista PD et al.(2005): Is it possible to compare researchers with different scientific interests? arxiv: physics / 0510142 (anglicky) Ani toto normovanie h-indexu však nezohľadňuje ďalšie medziodborové rozdiely, dané publikačnými a citačnými zvyklosťami, veľkosťou odborov a pod. Na Slovensku Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA) stanovovala hranice významnosti v jednotlivých odboroch individuálne.Záverečná správa druhej časti projektu Vedecká špička - Špičkoví vedci a ich pracoviská na Slovensku z pohľadu H-indexu, ARRA 2008
Vysoký Hirschov index na Slovensku (vrátane emigrantov)
Zoznam Nasledovný zoznam obsahuje slovenských vedcov, ktorí podľa Google Scholar (Študovňa Google) mali vytvorený vlastný profil a h-index (za všetky roky) 30 alebo viacGoogle Študovňa a to do januára 2023. Podľa aktualizácie hlavné zdroja je poradie vedcov rovnaké s h-index: vyšším ako 108 rovnaké aj vo februári 2026. Rozdiely sú potom na ďalších miestach napr. Jozef Gécz (1962) predbehol Jána Vilčeka a za nich sa zaradil Marián Brestič s h-index 100. Na ďalších miestach sú väčšie zmeny. Napríklad Katarína Křížková Gajdošová h-index 98 je najúspešnejšou slovenskou vedkyňou, pracujúcou v Česku.
(Slovenský vedec v tomto zozname je vedec, vedkyňa narodená alebo pracujúca (má uvedené v zdrojoch ako pracovisko) na Slovensku. Vedci stále ešte pracujúci na Slovensku sú v zozname tučným písmom, pracujúci v zahraničí sú normálnym rezom písma (nie tučným). 201, Stanislav Tokár, (1952) profesor, subjadrová fyzika, Univerzita Komenského Bratislava Slovensko 199, Roman Lysák, (1979) vedec, subjadrová fyzika, Česká akadémia vied Praha Česko 181, Pavol Bartoš (1983) docent subjadrová fyzika, Univerzita Komenského Bratislava, Slovensko 137, Tomáš Dado, postdoc subjadrová fyzika, Technical University Dortmund, Dortmund Nemecko 132, Branislav Sitár (1946), Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave, vedúci oddelenia subjadrovej fyziky. 101, Ján Vilček, profesor (New York, USA), mikrobiológia 91, Jozef Gécz (1962), profesor neurogenetika, University of Adelaide, Austrália 90, Ján Veizer (1941), emeritný profesor geochémia, University of Ottawa, Kanada 89, Klára Nahrstedt (1957),profesorka informatika, University of Illinois, Urbana-Champaign USA 82, Jozef Bartunek (1963), riaditeľ, kardiológia, Cardiovascular Research Center, Aalst Belgicko 82, Igor Jurišica (1967), vedec bioinformatika, Krembil Research Institute, Toronto Kanada 81, František Baluška, profesor (Bonn, Nemecko), molekulárna botanika 70, Ružena Bajcsy, profesorka (Berkeley, USA), robotika 70, Eleonóra Fabiánová (1953), docentka, verejné zdravotníctvo, Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Banská Bystrica Slovensko 68, Vladimír Džavík, profesor kardiológia, University of Toronto, Kanada 63, Radko Mesiar, profesor (Slovenská technická univerzita, Slovensko), matematika 61, Vladimír Bužek, profesor (Slovenská akadémia vied, Slovensko), fyzika 56, Vladimír Černý, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), fyzika 56, Jozef Šamaj, profesor (Palackého univerzita, Česko), botanika 55, Silvia Pastoreková, Biomedicínske centrum SAV 54, Pavel Povinec, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), fyzika 51, Eva Benková, profesorka (Institute of Science and Technology Austria, ISTA, Rakúsko), biológia rastlín 49, Miro Zeman, profesor fotovoltiky (Delft University of Technology, Holandsko) 48, Peter Boor, docent (RWTH Aachen, Nemecko), patológia 47, Rastislav Bodík, profesor (Univerzita vo Washingtone, USA), programovacie jazyky 47, Pavol Hell, profesor (Univerzita Simona Frasera, Kanada), grafové algoritmy 47, Jana Košecká, docentka (George Mason University, USA), strojové videnie a robotika 44, Martin Pelikán, vedecký pracovník (Apple, USA), aplikovaná informatika 43, Karol Marhold, profesor (Karlova univerzita, Česko), botanika 43, Martin Krššák, docent (Medicínska Univerzita Viedeň, Rakúsko), medicínska fyzika 42, Oľga Pecháňová, docentka (Slovenská akadémia vied, Slovensko), biochémia 42, Alexander Rosa, profesor (McMaster University, Kanada), teória grafov 42, Ján Tkáč, vedecký pracovník (Slovenská akadémia vied, Slovensko), biotechnológia 41, Peter Gemeiner, vedecký pracovník (Slovenská akadémia vied, Slovensko), biotechnológia 41, Igor Krupa, profesor (Univerzita v Katare, Katar), chémia 41, Igor Lacík, vedecký pracovník (Slovenská akadémia vied, Slovensko), chémia 41, Pavol Prokop, profesor (Slovensko), behaviorálna ekológia 41, Peter Richtárik, profesor (Saudská Arábia), optimalizácia a strojové učenie 40, Marián Brestič, profesor (Slovenská poľnohospodárska univerzita, Slovensko), fyziológia rastlín 40, Marek Hatala, profesor (Univerzita Simona Frasera, Kanada), dátová veda 40, Štefan Janeček, docent (Slovenská akadémia vied, Slovensko), molekulárna biológia 40, Ivo Petráš, profesor (Technická univerzita v Košiciach), automatizácia 38, Peter Celec, docent (Univerzita Komenského, Slovensko), molekulárny biológ 38, Ivan Glesk, profesor (Univerzita Strathclyde, Škótsko), elektrické inžinierstvo 38, Jozef Masarik, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), jadrová fyzika 38, Štefan Matejčík, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), elektrónová a plazmová fyzika 38, Andrej Kráľ, profesor (Hannover Medical School, Nemecko), auditory neuroscience 36, Tomáš Bučko, docent (Univerzita Komenského, Slovensko), fyzikálna chémia 36, Tibor Hianik, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), biofyzika 36, Norbert Kučerka (Dubna, Ruská federácia), biofyzika 36, Andrej Liptaj, vedecký pracovník (Slovenská akadémia vied, Slovensko), fyzika 36, Peter Moczo, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), fyzika 36, Igor Podlubný, profesor (Technická univerzita v Košiciach, Slovensko), matematika 35, Michal Mego, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), onkológia 35, Alexander V. Sirotkin, profesor (Univerzita Konštantína Filozofa, Slovensko), biológia reprodukcie 34, Iveta Nagyová, vedecká výskumníčka (Univerzita PJ Šafárika, Slovensko), behaviorálna medicína 34, Igor Tvaroška, vedecký pracovník (Slovenská akadémia vied, Slovensko), výpočtová chémia 34, Michal Zeman, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), živočíšna fyziológia a etológia 33, Stanislav Antalič, odborný asistent (Univerzita Komenského, Slovensko), jadrová a subjadrová fyzika 33, Iveta Bernátová, vedecká pracovníčka (Slovenská akadémia vied, Slovensko), fyziológia 33, Radovan Dermíšek, profesor (Univerzita v Indiane, USA), fyzika častíc 33, Marián Valko, profesor (Slovenská technická univerzita, Slovensko), fyzikálna chémia 33, Marek Živčák, docent (Slovenská poľnohospodárska univerzita, Slovensko), fyziológia rastlín 32, Ján Dusza, profesor (Slovenská akadémia vied, Slovensko), materiálová veda 32, Michal Fečkan, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), matematika 32, Marek Fila, profesor (Slovensko), matematika 32, Miroslav Grajcar, profesor (Fyzikálny ústav SAV), fyzika 32, Karol Mikula, profesor (Slovenská technická univerzita, Slovensko), matematika 32, Milan Sýkora, materiálová veda 31, Martin Bača, profesor (Slovensko), matematika 31, Miloš Hauskrecht, profesor (USA), umelá inteligencia 31, Jozef Kristek, docent (Slovenská akadémia vied, Slovensko), fyzika Zeme 31, Roman Martoňák, profesor (Slovensko), fyzika 30, Sergej Hloch, profesor (Technická univerzita Košice, Slovensko), výrobné technológie 30, Ladislav Paule, profesor (Technická univerzita Zvolen, Slovensko), fytológia 30, Pavol Quittner, profesor (Univerzita Komenského, Slovensko), matematika 30, Daniela Ostatníková, profesorka (Univerzita Komenského, Slovensko), fyziológia, lekárske neurovedy
História Slovenská Akademická rankingová a ratingová agentúra začala v roku 2008 porovnávať slovenských vedcov pomocou Hirschovho indexu.Záverečná správa druhej časti projektu Vedecká špička – Špičkoví vedci a ich pracoviská na Slovensku z pohľadu H-indexu, str.10., ARRA, 2008, Online
Michal Lehuta v roku 2008 vyhľadal na weboch Slovákov uvedených v Arra zozname (bez odborov fyziky a chémie) aby potvrdil mená zo zoznamu aj H indexom: