náhľad|Atómová elektráreň Mochovce
Zoznam predstavuje súhrn významných elektrární na území Slovenska.
Výroba elektrickej energie
náhľad|Produkcia elektrickej energie na Slovensku podľa zdroja 2019
Viac ako polovica (56,9 %) elektrickej energie na Slovensku pochádza z atómových elektrární, 16,8 % produkujú vodné elektrárne, 12,8 % tepelné a 13,6 % pochádza z iných zdrojov (paroplynové, fotovoltické (solárne), veterné).Správa o výsledkoch monitorovania bezpečnosti dodávok elektriny Hlavným výrobcom elektrickej energie je akciová spoločnosť Slovenské elektrárne, ktorá prevádzkuje 2 jadrové, 2 uhoľné, 35 vodných a 2 fotovoltické elektrárne.Typy elektrární v portfóliu SE Z hľadiska primárnych energetických zdrojov pochádzalo v roku 2014 najviac energie z jadrového paliva (50 %), nasledovala voda (15 %), obnoviteľné zdroje (15 %, z toho slnečná energia 7 %, biomasa, bioplyn a voda /malé vodné elektrárne/ po 2 % a iné zdroje), uhlie 12 %, zemný plyn 7 % a iné zdroje 3 %.Podiel zdrojov na výrobe energie V slovenských elektrárňach pochádza z jadra 71,3 %, z vody 19,3 % a z uhlia a biomasy 9,4 % energie.Primárne zdroje energie, vyrábanej v SE
Z celkového objemu spotreby na Slovensku v roku 2014 vo výške 28 355 GWh dodali Slovenské elektrárne (SE) 22 105 GWh, zvyšnú časť dodali iní výrobcovia a 1 101 GWh spotreby tvoril dovoz zo zahraničia. Inštalovaný výkon jednotlivých typov elektrární spravovaných SE a objem ich výroby v roku 2022:Správa SE z roku 2022 (s. 76-79)
Typ Inštalovaný výkon (MW) Podiel v percentách Jadrová elektráreň 2002,88 48,33 % Tepelná elektráreň 486 11,7 % Vodná elektráreň 1653,02 39,89 % Fotovoltika 1,9 <0,1 % Spolu 4143.8 100 % Po dostavbe 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach v roku 2023 a 2025 bude inštalovaný výkon jednotlivých typov elektrární spravovaných SE a objem ich výroby približne nasledovný: Typ Inštalovaný výkon (MW) Podiel v percentách Jadrová elektráreň 3002,88 58,38 % Tepelná elektráreň 486 9,45 % Vodná elektráreň 1653,02 32,14 % Fotovoltika 1,9 <0,1 % Spolu 5143.8 100 % V roku 2016 bola spotreba elektrickej energie na Slovensku 30 103 GWh. Z toho 49,1 % dodali jadrové elektrárne. 17,7 % elektrárne na fosílne palivá. Z vodných elektrární bolo dodaných 16,1 % , z obnoviteľných 8,1% a ostatné zdroje dodali 0,3%. Importovaných bolo 2 651 GWh čo predstavuje 8,8%. Inštalovaný výkon elektrární na Slovensku bol v roku 2016 nasledovný: Typ Inštalovaný výkon (MW) Podiel v percentáchVodné elektrárne 2537 32,3 %Tepelné elektrárne 2476 31,5 %Jadrové elektrárne 1940 24,7 %Fotovoltika 530 6,8 %Biomasa2242,9 %Bioplyn1051,3 %Vietor30,1 %Ostatné 330,4 % Spolu 7848 100 %
V roku 2021 minister hospodárstva Richard Sulík (SaS) zverejnil cieľ vyrábať do roku 2030 25 % energie z obnoviteľných zdrojov. Po prepojení nových vedení medzi Slovenskom a Maďarskom v apríli 2021 bol zrušený tzv. „stop stav“ pre inštaláciu nových zdrojov elektrickej energie. Uvoľnených bolo 1 837 megawattov výroby. Budú rozdelené nasledovne: Stredoslovenská distribučná 587 MW, Východoslovenská distribučná 279 MW, Západoslovenská distribučná 478 MW a SEPS 493 MW. V pôsobnosti každej distribučnej spoločnosti by sa tak mohli postaviť veterné a fotovoltické elektrárne s výkonom 50 MW. Kapacita sa v prípade záujmu dá navýšiť do limitu 407 MW na celú elektrizačnú sústavu.
Jadrové elektrárne Najväčšia časť vyrobenej elektrickej energie na Slovensku v roku 2016, 14 774 GWh, pochádza z atómových elektrární. V prevádzke sú elektrárne v Jaslovských Bohuniciach s inštalovaným výkonom 2 × 506 MW a Mochovciach s inštalovaným výkonom 2 × 470 MW. V rokoch 2006 a 2008 bola ukončená prevádzka 1. a 2. bloku (Bohunice V-1) s inštalovaným výkonom 2 × 440 MW, čo bolo jednou z príčin potreby dovozu elektrickej energie. Jadrová elektráreň Bohunice A1 s výkonom 150 MW bola v prevádzke v rokoch 1972-1979, kedy bola po havárii odstavená. V strednodobom horizonte sa pripravuje výstavba nových blokov, ktoré by nahradili súčasnú prevádzku a ktorých výkon môže dosiahnuť až 2400 MW.
Od júla 1998 sú v plnej prevádzke aj 2 bloky mochovskej elektrárne s inštalovaným výkonom po 470 MW. Tretí mochovský jadrový blok bol dokončený v roku 2023. Štvrtý mochovský jadrový blok bude dokončený v roku 2025.
Nový jadrový zdroj (NJZ) je pracovný názov projektu jadrovej elektrárne, ktorá má vyrásť na mieste odstavených blokov elektrárne V1 v lokalite Atómové elektrárne Bohunice na Slovensku. NJZ by výrazne prispel k energetickej sebestačnosti a nezávislosti Slovenska v čase keď sa bude blížiť koniec životnosti starších jadrových blokov.
Ďalšie potenciálne lokality na umiestnenie jadrových elektrární na Slovensku sú Vojany (v okrese Michalovce), Nováky, priestory U.S. Steel Košice, Kecerovce pri Košiciach, Žehňa pri Prešove, Báhoň pri Bratislave, Žiar nad Hronom.
V minulosti bola pripravovaná aj tretia lokalita jadrovej elektrárne na Slovensku pri obci Kecerovce, 20 kilometrov od Košíc. Mala disponovať dvoma, neskôr štyrmi jadrovými reaktormi VVER s celkovým výkonom 4000 MW. Projekt bol zastavený po roku 1989. V roku 2008 bola lokalita znovu v pláne energetickej bezpečnosti pre reaktor s výkonom 1200 MW. Rozpočet bol stanovený na zhruba 3,8 miliardy eur. Kecerovce mali nahradiť stratené kapacity po odstávke Bohunic V2. V roku 2023 sa plánovaniu výstavby atómovej elektrárne opäť vrátilo Ministerstvo hospodárstva SR.
Ďalšou pripravovanou atómovou elektrárňou bola Jadrová elektráreň s odberom tepla [JEOT] Báhoň s plánováným výkonom 2000 MW a dvomi reaktormi typu VVER-100.
Názov Miesto Poloha Typ Kapacita (MWe) Prevádzka Poznámka Jaslovské BohuniceAEB na stránke Enel Jaslovské Bohunice KS 150 110 1972–1977 odstavenie po nehode VVER 440 1980–2006 VVER 440 1981–2008 VVER 505 1985- VVER 505 1985-AP100012502045výstavba 2027-2045 MochovceAEM na stránke Enel Mochovce VVER 470 1998- VVER 470 2000- VVER 471 2023- VVER 471 vo výstavbe predpokladané dokončenie v r. 2025
Tepelné elektrárne Tepelné elektrárne dodali v roku 2016 do siete 5 319 GWh elektrickej energie. Pod správou Slovenských elektrární je z toho dvojica tepelných elektrární, Elektráreň Nováky a Elektrárne Vojany. Elektráreň Nováky mala v 2 blokoch inštalovaný výkon 266 MW a okrem hnedého uhlia z baní v Novákoch a Handlovej spaľovala aj biomasu.Elektráreň Nováky Elektrárne Vojany tvorili dve energetické výrobne, Vojany I s inštalovaným výkonom 2 x 110 MW ktorá spaľovala čierne uhlie a drevnú štiepku, Vojany II s rovnakým výkonom ktorá spaľovala zemný plyn a predstavovala tzv. regulačnú elektráreň.Elektráreň Vojany
Elektráreň Nováky ukončila svoju prevádzku 20. decembra 2023 a Elektrárne Vojany 26. marca 2024.
Názov Miesto Poloha Kapacita (MWe) Jednotky Palivo Elektráreň NovákyENO na stránke Enel Nováky 266 2 hnedé uhlie, vykurovací olej, biomasa Elektrárne VojanyEVO na stránke Enel Vojany 220 2 čierne uhlie, vykurovací olej, zemný plyn, biomasa
Vodné elektrárne náhľad|Komplex PVE Čierny Váh Sústava vodných elektrární v roku 2016 vyrobila 4 844 GWh elektrickej energie, čo predstavuje viac ako 16 % celkovej výroby. Najvýkonnejšie elektrárne sú PVE Čierny Váh (735 MW) a Vodné dielo Gabčíkovo (720 MW), pričom nezastupiteľnú úlohu zohráva Vážska kaskáda s 22 vodnými dielami a inštalovaným výkonom 1 515 MW.Vážska kaskáda Okrem sústavy veľkých vodných diel sa buduje sieť malých vodných elektrární, ktoré využívajú najmä menšie vodné toky. Z veľkých priehrad sa ako záložný zdroj mochovskej elektrárne plánuje výstavba prečerpávacej elektrárne Ipeľ s inštalovaným výkonom do 600 MW. Hydroenergetický potenciál Slovenska je využívaný na úrovni 57,5 %.
V roku 2025 začali práce na projekte prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky s výkonom 2400 MW.
Dlhodobo sa pracuje aj na projekte výstavby prečerpávacej vodnej elektrárne Ipeľ s výkonom 600 MW. Názov Miesto Poloha Kapacita (MWe) PoznámkaMálinecplánovaná výstavba2400prečerpávacia Čierny VáhPVE Čierny Váh na stránkach Enel Čierny Váh 735 prečerpávacia GabčíkovoVD Gabčíkovo na stránkach Enel Gabčíkovo 720 Ipeľplánovaná výstavba600prečerpávacia Liptovská MaraLiptovská Mara na stránkach Enel Vlachy 198 prečerpávacia MikšováVD Mikšová na stránkach Enel Mikšová 94 ŽilinaVD Žilina na stránkach Vodohospodárskej výstavby Žilina 72 NosiceVD Nosice na stránkach Enel Nosice 68 Ružín RužínPVE Ružín na stránkach Enel 60 prečerpávacia Považská BystricaVD Považská Bystrica na stránkach Enel Považská Bystrica 55 KráľováVD Kráľová na stránkach Enel Kráľová nad Váhom 45 MaduniceVD Madunice na stránkach Enel Madunice 43 LipovecVE Lipovec na stránkach Enel Lipovec 38 SučanyVE Sučany na stránkach Enel Sučany 38 HričovVE Hričov na stránkach Enel Horný Hričov 32 Nové Mesto nad VáhomVE Nové Mesto n/V. na stránkach Enel Nové Mesto n/V. 26 Horná StredaVE Horná Streda na stránkach Enel Horná Streda 26 KostolnáVE Kostolná na stránkach Enel Kostolná-Záriečie 26 KrpeľanyVE Krpeľany na stránkach Enel Krpeľany 25 ČunovoVE Čunovo na stránkach Enel Čunovo 24 DobšináPVE Dobšiná na stránkach Enel Dobšiná 24 prečerpávacia OravaVE Orava na stránkach Enel Tvrdošín 22
Iné elektrárne Na území Slovenska sa nachádza množstvo ďalších elektrární, predovšetkým veterných, fotovoltických a paroplynových. Z dôvodu neekonomickej prevádzky paroplynových zdrojov sú tieto (v Malženiciach a v Bratislave) dočasne zakonzervované, podiel iných na výrobe elektrickej energie je zanedbateľný a predstavuje rádovo desatiny percent. Významnejšími producentmi sú teplárne a podnikové elektrárne, ktoré neraz pokrývajú veľkú časť svojej spotreby. Tieto zdroje môžu v prípadne potreby významným spôsobom prispieť k stabilizácii prenosovej sústavy v danom regióne.
Podľa údajov z marca 2021 by do roka 2026 mali pribudnúť nové zdroje elektriny z obnoviteľných zdrojov s výkonom 130 MW. Ide najmä o fotovoltické a bioplynové elektrárne. Štát bude investície podporovať.
Obnoviteľné zdroje energie sú väčšinou pripájané priamo do distribučných sústav. Pripájanie však posudzuje aj prevádzkovateľ prenosovej sústavy. Od apríla 2021 bolo pre veterné a fotovoltické elektrárne vyhradených 400 MW pre celú slovenskú elektrizačnú sústavu, uvoľnil sa tak tzv. stop stav, ktorý trval od roku 2013. V roku 2023 SEPS ohlásil novú kapacitu na uvoľnenie: 1837 MW, z toho 577 MW malo byť vyhradené pre „fotovoltické a veterné elektrárne iné ako lokálne zdroje a malé zdroje“.
Paroplynové elektrárne Názov Miesto Poloha Kapacita (MWe) Prevádzkovateľ Poznámka Malženice Malženice 430 ZSE v prevádzke Vojany Vojany 440 Slovenské elektrárne, a.s.
Veterné elektrárne náhľad|Veterná elektráreň v obci Cerová Prvá veterná elektráreň na Slovensku bola Veterná elektráreň Cerová v okrese Senica. Do skúšobnej prevádzky bola uvedená 10. októbra 2003. Obsahuje 4 turbíny, každú s inštalovaným výkonom 660 kW. Celkovo tak elektráreň s inštalovaným výkonom 2,6 MW vyrobí približne 4000 MWh energie, prevádzkuje ju spoločnosť Green Energy Slovakia.
Druhým veterným parkom bola jediná veterná turbína na Ostrom Vrchu nad Vrbovcami v okrese Myjava, ktorá bola uvedená do prevádzky krátko po VP Cerová. Treťou veternou elektrárňou bola VP Skalité, ktorá obsahovala 4 turbíny uvedené do prevádzky v roku 2004 a demontované v roku 2008. Za 20 rokov na Slovensku nepribudla veterná elektráreň.
Názov Miesto Poloha Kapacita (MWe) Prevádzkovateľ Poznámka Cerová Cerová 2,6 Green Energy Slovakia v prevádzke Ostrý Vrch Ostrý vrch 0,5 Green Energy Slovakia v prevádzke Skalité Skalité 2 Green Energy Slovakia demontovaná
Fotovoltické elektrárne V roku 2023 bol inštalovaný výkon solárnych elektrární na Slovensku 840 MW, čo bol medziročný nárast o 46%. V júli 2025 bola najväčšou solárnou elektrárňou elektráreň pri Jadrovej elektrárni Bohunice s inštalovaným výkonom 10 MW. Pôvodne mala mať inštalovanú kapacitu 48 MW. V Rimavskej Sobote bola v roku 2025 plánovaná fotovoltická elektráreň s inštalovaným výkonom 48 MW. Zároveň bolo na Slovensku plánovaných viacero fotovoltických projektov do 20 MW.