Plodnica (iné názvy: sporokarp (v širšom zmysle); pri vyšších hubách aj: karpofor, karposóma, ľudovo huba) je na tvorbu výtrusov slúžiaca morfologicky odlišná časť stielky tých húb, ktoré počas svojho života majú aj teleomorf, pričom teleomorf konkrétne majú zložitejšie vyššie huby (presnejšie: zložitejšie vreckaté huby a zložitejšie bazídiové huby), ojedinele aj niektoré jednoduchšie bazídiové huby (t.j. niektoré hrdze a niektoré snete) a ojedinele aj niektoré nižšie huby (napr. niektoré plesne). V širšom ponímaní sa ako plodnica (sporokarp v širšom zmysle) označuje akýkoľvek kompaktný útvar slúžiaci na tvorbu výtrusov, t.j. okrem útvarov z definície z predchádzajúcej vety aj: útvar nazývaný pyknida (pyknídium) vyskytujúci sa u jednoduchších výtrusných húb a u nedokonalých húb (pyknidy sú jeden z typov konidióm - pozri nižšie), útvar nazývaný sporokarp v užšom zmysle (čo je súhrnné označenie pre sporangium v užšom zmysle (=sporokarp v najužšom zmysle), etálium, plasmodiokarp a pseudoetálium) vyskytujúci sa u pravých slizoviek, istý útvar tvorený myxobaktériami, niekedy aj: ostatné typy konidióm (t.j. konkrétne: acervulus, korémium (resp. synnema) a sporodochium) vyskytujúcich sa u nedonalých húb a jednoduchších výtrusných húb, útvar nazývaný sorokarp vyskytujúci sa u bunkových slizoviek, cystokarp vyskytujúci sa u červených rias. Plodnice v širšom ponímaní sa zvyknú označovať aj výrazmi fruktifikácia, fruktifikačný útvar, fruktifikačný orgán (i keď všetky tieto výrazy majú aj iné či širšie významy). Pri ktorejkoľvek definícii sa ako plodnica (sporokarp) zvyknú označovať aj príslušné útvary u lišajníkov.Fruchtkörper; Pyknidien; Conidiomata. In: Lexikon der Biologie. [CD-ROM] München : Elsevier, Spektrum, Akad. Verl., 2005. ISBN 3-8274-0342-1. plodnice. In: Malá československá encyklopedie M-Pol, 1986, S. 927sporocarp. In:
Menšie plodnice (t.j. napríklad plodnice slizoviek či vreckatých húb) sa často označujú aj ako plodnička.
Charakteristika Plodnica slúži na produkciu výtrusov a tým pádom na rozmnožovanie. Plodnice väčšinou vyrastajú z podhubia (mycélia) nad zemský povrch, u niektorých druhov húb však môžu byť aj podzemné, napríklad u hľuzovky. Nadobúdajú najrôznejšie veľkosti, tvary a farby, čo sa uplatňuje pri poznávaní a klasifikácii húb.
Druhy Ak sa použije definícia podľa prvej vety tohto článku sa rozlišuje: askokarp alebo askóma (t. j. plodnica vreckatých húb), ktorý sa delí na druhy: prototécium kleistotécium peritécium pseudotécium apotécium bazídiokarp alebo bazídióma (t. j. plodnica bazídiových húb; pozri aj nižšie), ktorý sa delí na druhy: krustotécium pilotécium holotécium gasterotécium
Ak sa použije definícia z druhej vety úvodu tohto článku, je ďalším typom plodnice u vreckatých húb konidióma (napr. pyknida); okrem toho sú potom ďalšími typmi plodnice sporokarp v užšom zmysle, sorokarp, cystokarp a útvar vytváraný myxobaktériami.
Bazídiokarp U húb bazídiových sa plodnica najčastejšie skladá z hlúbika a klobúk. Klobúk obsahuje výtrusorodé rúško usporiadané najčastejšie do rúrok alebo lupeňov. Z anatomického pohľadu je plodnica tvorená plektenchýmom, nepravým pletivom spleteným z hubových vlákien.
Referencie
Zdroj
Kategória:Mykológia