Groupthink je spôsob myslenia v súdržných skupinách, ktorý vzniká v dôsledku skupinového tlaku na jednotlivcov konať určitým spôsobom. Skupina predčasne a veľa krát chybne prichádza ku konsenzu nad kľúčovým problémom aj napriek dôkazom, že alternatívne riešenia boli nesprávne prehodnotené. Ak je jednotlivec asertívny a popiera názor skupiny, jeho názor je automaticky ignorovaný.Ntayi, J. M. et al. (2010). Social cohesion, Groupthink and Ethical Behavior of Public Procurement Officers. Journal of Public Procurement. Dostupné na: http://pracademics.com/attachments/article/520/Article%203_Ntayi%20et%20al.pdf Takéto uvažovanie predstavuje konformné správanie skupín, v ktorých spochybnenie správnosti názoru jednotlivcov nie je akceptované, ale naopak potláčané a inštitucionálne nepriepustné voči kritike.Sičáková-Beblavá, E. (2015). Behaviorálne základy verejnej politiky. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. Dostupné na: http://behavioralnaverejnapolitika.sk/behavioralne-zaklady-verejnej-politiky/ Skupina sa uzatvára voči dôležitým informáciám zvonku a nakoniec príjme rozhodnutia, ktoré môžu mať katastrofálne dôsledky.Hayesová, N. (2003). Základy sociální psychologie. Praha: Portál.
Príznaky groupthinku Teóriu groupthinku spopularizoval v roku 1972 sociálny psychológ Irving Janis, ktorý identifikoval osem príznakov skupinového uvažovania: Ilúzia nezraniteľnosti Racionalizácia chybných rozhodnutí skupiny Viera vo vlastnú morálku skupiny Zdieľanie stereotypných názorov Priamy tlak na každého člena Autocenzúra, v rámci ktorej sa každý tvári, že so skupinou súhlasí Ilúzia jednomyseľnosti o rozhodnutiach skupiny Ochrana členov pred nepriaznivými informáciamiLunenburg, F. C. (2010). Group Decision Making: The Potencial for Groupthink. Sam Houston State University. Dostupné na: http://www.nationalforum.com/Electronic%20Journal%20Volumes/Lunenburg,%20Fred%20C.%20Group%20Decision%20Making%20IJMBA%20V13%20N1%202010.pdf
Groupthink v praxi V každom type organizácie je vysoká pravdepodobnosť vzniku groupthinku. Výsledkom groupthinku môže byť napríklad kolektívne rozhodnutie zamestnancov vstúpiť do štrajku. Janis analyzoval konkrétne rozhodnutia americkej zahraničnej politiky z rokov 1940 – 1970 v ktorých sa objavilo skupinové uvažovanie. Vo svojej práci poukázal najmä na negatívne dôsledky skupinového uvažovania. Príkladom bola invázia J. F. Kennedyho na Kubu v Zálive svíň v roku 1961. Cieľom invázie bolo zvrhnúť vládu F. Castra, ktorá bola iniciovaná Eisenhowerovou administratívou. Invázia skončila fiaskom v dôsledku chybného rozhodnutia Kennedyho administratívy prijať nedostatočný plán CIA od predchádzajúcej administratívy. Kennedyho tím ako celok nevzniesol námietky voči pripravovanej invázii. Nadmerné úsilie o dosiahnutie dohody a silná potreba konsenzu predstavujú skupinové uvažovanie, ktoré bolo v tomto prípade zlyhaním.Janis, I. L. (1972). Victims of Groupthink: A Psychological Study of Foreign-Policy Decision and Fiascoes. Boston: Houghton Mifflin.
Príkladom skupinového uvažovania, ktoré viedlo ku katastrofálnemu rozhodnutiu bola tragédia raketoplánu Challenger pod vedením NASA, ktorá sa odohrala v roku 1986. Spolupracovníci v NASA sa snažili prostredníctvom niekoľkých konferenčných hovorov 24 hodín pred štartom raketoplánu poukázať na možné technické problémy a súčasne zabrániť jeho vzletu. Vedenie NASA však tieto názory ignorovalo a rozhodlo o tom, že raketoplán vzlietne. Rozhodnutie vedenia skončilo katastrofou a všetci členovia posádky zahynuli. Vtedajší prezident Ronald Reagan vymenoval Rogerovu komisiu s cieľom odhaliť príčiny technických problémov spojených so vzletom raketoplánu. Veľký vplyv na proces rozhodovania mala podľa komisie rigidná organizačná kultúra v NASA v ktorej pretrvávalo konformné správanie a pocit neohrozenosti.
Podobný prípad v NASA sa odohral aj v roku 2003 pri pristávaní raketoplánu Columbia, kde zahynuli všetci členovia posádky. Počas vzletu raketoplánu sa odtrhla časť penovej izolácie, čo spôsobilo poškodenie raketoplánu. Vedúca tímu bola presvedčená o tom, že penová izolácia trosiek nemôže poškodiť kozmickú loď. Keď jeden zo spolupracovníkov vyjadril svoje obavy, jeho názor bol skupinovo zamietnutý. O niekoľko dní neskôr škoda spôsobená penovou izoláciou trosiek mala za následok rozpad Columbie pri vstupe do zemskej atmosféry.Brym, R. J. Lie, J. Rytina, S. (2007). Networks, Groups, Bureaucracies, and Societes. Dostupné na: http://www.newsociety6e.nelson.com/student/21_newsociety_ch21.pdf Analýza tragédie potvrdila, že tím NASA podcenil škodu raketoplánu už počas vzletu, čo bolo spôsobené dlhodobým nedostatkom internej komunikácie v NASA. Neexistujú totiž žiadne dôkazy o prieskume všetkých možných alternatív po vzlete raketoplánu. Zakorenená konformita v NASA, ktorá nepripúšťa chyby mala za následok zlyhanie v procese rozhodovania.Ferraris, C. Carveth, R. (2003). NASA and the Colombia Disaster: Decision-making by Groupthink? Western Oregon University/Rochester Institute of Technology. Dostupné na: http://bama.ua.edu/~sprentic/672%20Ferraris%20&%20Carveth.pdf
Referencie
Iné projekty
Kategória:Sociálna psychológia Kategória:Sociológia