Kratónkratogén. In: alebo kratogén je nejednotne používaný termín, ktorým je zvyčajne označovaná „rozsiahla stabilná štruktúrna jednotka zemskej kôry, obvykle tvorená magmatickými a metamorfovanými horninami, niekedy so slabším sedimentárym pokryvom“.
Okrem stability zemskej kôry, trvajúcej často už od obdobia archaika (viac než miliardu rokov) je pre kratóny typická aj jej relatívne väčšia hrúbkaCraton. In. KUSKY, T., 2005: Encyclopedia of Earth Science. Facts On File, Inc., New York, s. 99-100. Niektorí za kratóny považujú stabilné jadrá dnešných kontinentov, ktoré nepodľahli procesom kontinentálnych okrajov od prekambria.Kearey, P., 2001, Dictionary of Geology. Penguin Books Ltd., London, s. 61
Termín kratogén navrhol používať Kober (1928), neskôr ho modifikoval Stille (1940) ako kratón. V anglosaskej literatúre sa kratóny členia na štíty a platformyMarshak, S., 2013, Essentials of Geology. W. W. Norton & Company, Inc., New York, s. 287-288. Avšak anglosaské a slovenské ponímanie týchto termínov je iné. V slovenskej odbornej literatúre, ovplyvnenej ruskou geologickou školou, sa väčšinou namiesto termínu kratón používa pre štíty a tabule (platformy v anglosaskej terminológii) termín platforma.
V zmysle geosynklinálnej koncepcie v kratogénoch už neprebiehajú alpinotypné vrásnenia (vrásovo-prešmyková stavba), vyskytujú sa v nich iba zlomy (tzv. germanotypná tektonika). Tvoria jadrá dnešných kontinentov alebo sú pod oceánmi. Existujú už od prekambria.Umbgrove, J. H. F., 1947, Pulse of the Earth. Martinus Nijhoff, The Hague, 358 s.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy The Dynamic Earth @ National Museum of Natural History
Kategória:Geologické termíny