Minimálna mzda môže znamenať aj všeobecne najnižšiu mzdu v ľubovoľnom kontexte, pozri mzda a minimum. Minimálna mzda je spravidla najnižšia mzda (vrátane platu alebo odmeny z dohody), ktorú sú podľa právnych predpisov povinní poskytovať zamestnávatelia zamestnancom. Podľa niektorých definícií je minimálna mzda aj (resp. alternatívne) najnižšia mzda stanovená konkrétnym zamestnávateľom (podnikom) v kolektívnych rokovaniach či jeho rozhodnutím a pod. (pozri nižšie).

Minimálna mzda sa môže vzťahovať na hodinovú sadzbu alebo na mesačnú mzdu pri plnom úväzku. Minimálna mzda stanovená právnymi predpismi sa môže vzťahovať na celý štát (čo je v Európskej únii najčastejší prípad), na región, na odvetvie alebo na profesiu. Minimálna mzda stanovená právnymi predpismi zabezpečuje najmä základnú sociálnu ochranu zamestnanca pred zamestnávateľom. Zamestnanec má na ňu nárok nezávisle od pracovného zaradenia, vykonávanej práce a dosiahnutých výsledkov zamestnávateľa. V zásade by sa mala pravidelne upravovať podľa toho, ako sa zmenili životné náklady

Definícia Nasledujú ukážky definície z predpisov a literatúry Právo slovenský Zákonník práce: „Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom [t.j. zákonom o minimálnej mzde v spojení s príslušným nariadením vlády]§ 119 zák. č. 311/2001 Z.z.-Zákonníka práce slovenský Zákon o min. mzde: „Tento zákon upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancovi v pracovnoprávnom vzťahu [do roku 2012 tu boli namiesto toho slová: „v pracovnom pomere“] alebo v obdobnom pracovnom vzťahu … na zabezpečenie minimálnej úrovne príjmu zamestnanca za vykonanú prácu.“ Stanovuje ju nariadenie vlády alebo aj zamestnávateľ alebo členská schôdza družstva (pozri nižšie).§1, §2 a §5 zák. č. 663/2007 Z.z. (V rokoch 1996 - 2008 platilo: „Tento zákon upravuje poskytovanie minimálnej mzdy zamestnancom v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu“. Stanovuje ju nariadenie vlády (resp. spočiatku len zák. 90/1996 Z.z.) alebo (od roku 1998) aj zamestnávateľ v kolektívnej zmluve alebo členská schôdza družstva§ 1, §6 zákona č. 90/1996 Z.z.) „Minimálna mzda - Podľa Zákonníka práce, zákona o mzde i zákona o plate nesmie byť mzda nižšia ako minimálna mzda. Úprava minimálnej mzdy sa vzťahuje na všetkých zamestnávateľov a ich zamestnancov, ktorí vykonávajú práce v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu; nevzťahuje sa však na zamestnancov, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru…V kolektívnej zmluve možno dohodnúť vyššiu minimálnu mzdu ako ustanovuje zákon.”minimálna mzda. In: „Minimálna mzda - zákonom garantovaná minimálna výška mzdy a platu každého zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.Minimálna mzda. In: český Zákonník práce: „Minimálna mzda je najnižšia prípustná výška odmeny za prácu v základnom pracovnoprávnom vzťahu podľa § 3 [t.j. v pracovnom pomere alebo na základe dohody o prácach konaných mimo pracovného pomeru]. Mzda, plat alebo odmena z dohody nesmie byť nižšia (nižší) než minimálna mzda.§ 111 262/2006 Sb. (Dokument českého Ministerstva práce a sociálnych vecí z roku 2007 tento text podáva takto: „Minimálna mzda je najnižšia prípustná výška odmeny, ktorú je povinný zamestnávateľ poskytnúť za prácu svojmu zamestnancovi. Minimálna mzda sa podľa zákonníka práce týka všetkých pracovnoprávnych vzťahov...“) nemecký Zákon o minimálnej mzde: „Každá zamestnankyňa a každý zamestnanec má nárok na platbu odmeny za prácu zamestnávateľom minimálne vo výške minimálnej mzdy. Výška minimálnej mzdy je od 1. januára 20xx … eur brutto za časovú hodinu.“ federálne právo USA: „Minimálna mzda - Najnižšia prípustná hodinová sadzba odmeny za prácu, stanovená federálnym zákonom [t. j. Fair Labor Standards Act of 1938 v platnom znení] a požadovaná od zamestnávateľov činných v medzištátnom obchode.“GARNER, Bryan A., ed. Black's Law Dictionary. 9. ed. St. Paul, Minn. : Thomson Reuters, 2009. ISBN 9780314199492. s. 1716.

Iné Minimálna mzda môže znamenať tri veci: [1.] mzdu, ktorá zabezpečuje zamestnancovi existenčné minimum; [2.] tarifnú mzdu [t. j. mzdu podľa kolektívnej zmluvy], ktorá tvorí spodnú hranicu pre skutočne platené (efektívne) mzdy v jednotlivých podnikoch; [3.] zákonom (vyhláškou, nariadením) predpísanú najnižšiu prípustnú mzdu. „Minimálna mzda - v užšom zmysle zákonom, v širšom zmysle kolektívnou zmluvou stanovená spodná hranica pre mzdu, ktorú majú platiť súkromné podniky, verejní a ostatní zamestnávatelia.“ „Minimálna mzda je odmena za prácu, ktorá je stanovená štátom alebo stranami kolektívnych rokovaní a prináleží zamestnancom ako minimum“ resp. „Minimálna mzda je najmenšia právne prípustná odmena za prácu, ktorej výška je stanovená zákonnou úpravou alebo ustanovením v kolektívnej zmluve“ „Minimálna mzda - vo všeobecnosti spodná hranica pre mzdu, ktorú má platiť zamestnávateľ, a ktorá je stanovená v kolektívnych zmluvách. V užšom zmysle sa ňou rozumie zákonom určené minimálne mzdové normy.“ „Minimálna mzda - zákonmi alebo kolektívnou zmluvou stanovená spodná hranica pre stanovovanie miezd“ „Minimálna mzda [je] najnižšia mzdová sadzba, ktorú podľa predpisov musia platiť zamestnávatelia pracovníkom“, resp. „Termín minimálne mzdy označuje rôzne obmedzenia z právnych predpisov [legal restrictions] týkajúce sa najnižšej mzdovej sadzby, ktorú musia platiť zamestnávatelia pracovníkom“minimum wages. In: DURLAUF, Steven N., ed.; BLUME, Lawrence, ed. The New Palgrave Dictionary of Economics. 2nd ed. Basingstoke: Palgrave Macmillan, 2008. ISBN 978-0-333-78676-5. „mzda minimálna (zaručená zákonom) - Odmena, pod ktorej úrovňou nemôže byť pracovník zamestnaný.“mzda minimální. In: „minimálna mzda - najnižšia prípustná sadzba za určitú prácu stanovená v kolektívnej zmluve alebo zákonom“minimálna mzda. In: PAULIČKA, Ivan, ed. Všeobecný encyklopedický slovník III MR. 1. slovenské vyd. Praha: Ottovo nakladatelství - Cesty, 2002. ISBN 80-7181-708-2. s. 184.

Základné funkcie minimálnej mzdy Minimálna mzda má tieto základné funkcie: sociálnoochranná funkcia – minimálna mzda má zamestnanca chrániť jednak pred vykorisťovaním zamestnávateľom a pred mzdovým dampingom a jednak ho má ochrániť pred chudobou, umožniť mu aspoň skromnú spotrebu a sociálne kontakty; má sa ňou teda zabezpečiť aj sociálny zmier; zamestnávateľom má minimálna mzda zabezpečiť rovnaké základné podmienky mzdovej konkurencie zamestnancov; ekonomickokriteriálna funkcia – minimálne mzdy majú motivovať k tomu, aby ľudia uprednostnili prácu (a z nej plynúci príjem v podobe aspoň minimálnej mzdy) pred rôznymi sociálnymi príjmami; pre zamestnávateľa predstavuje minimálna mzda najnižšiu úroveň nákladov na mzdy.

Časť ekonómov upozorňujú na nedeklarované funkcie minimálnej mzdy, ktoré skryto presadzujú záujmové skupiny (odbory a pod.). Napr. Milton Friedman poukazuje na to, že po americkej občianskej vojne zamestnanecké odbory a podniky Severu presadzovali minimálnu mzdu s cieľom zamedziť južanským prepustencom z otroctva vstúpiť na pracovný trh a konkurovať tak nižšou cenou práce kvalifikovanejším severanským robotníkom.Friedman, Milton. Capitalism and Freedom. 40th ed. Chicago; London : The University of Chicago Press, 2002. ISBN 978-0-226-26420-2, p. 181.

Minimálna mzda v ekonómii Teória Ak predpokladáme pracovný trh z moderných učební ekonómie, tak platí: v prípade polypolu na trhu práce (t.j. predpokladá sa dokonalá konkurencia na strane dopytu, čiže zamestnancov, aj ponuky, čiže zamestnávateľov) sa na dosiahnutie celoekonomicky optimálnej situácie (t.j. aj maximálnej možnej zamestnanosti) nemá do trhu práce zasahovať a teda ani zaviesť minimálna mzda; výnimku tvoria prípady tzv. trhových zlyhaní - vtedy je potrebné, aby štát do trhu zasiahol; v prípade monopsonu na trhu práce (t.j. predpokladá sa, že existuje len jeden zamestnávateľ a veľa zamestnancov ponúkajúcich homogénnu prácu) sa na dosiahnutie celoekonomicky optimálnej situácie má do trhu práce zasahovať napríklad zavedením všeobecnej minimálnej mzdy.

Vzhľadom na to, že polypol aj monopson na trhu práce je v praxi zriedkavý, ekonómovia sa venujú najmä situáciám, ktoré ležia niekde medzi týmito dvoma extrémami: Existujú moderné teórie, ktoré konštatujú, že situácia podobná monopsonu (teda že zamestnávateľ má trhovú moc) vzniká dočasne alebo v malej miere aj na reálnych trhoch práce a je teda vhodné zaviesť minimálnu mzdu (aby sa dosiahla maximálna možná zamestnanosť). Napríklad na segmentovaných (napr. preto, lebo zamestnanci sú napr. málo mobilní), diferencovaných a netransparentných trhoch práce môžu mať istú trhovú moc aj malé podniky. Okrem toho sa analyzuje trhová forma nazývaná oligopson na trhu práce (t.j. predpokladá sa, že existuje niekoľko málo veľkých zamestnávateľov a veľa zamestnancov ponúkajúcich homogénnu prácu) alebo trhová forma nazývaná monopsonistická konkurencia na trhu práce (t.j. predpokladá sa, že existuje veľa malých zamestnávateľov a veľa zamestnancov ponúkajúcich podobnú, nie homogénnu, prácu). V oboch prípadoch je vhodné zaviesť minimálnu mzdu (aby sa dosiahla maximálna možná zamestnanosť).

Celkovo možno konštatovať, že ak sa predpokladajú vyššie uvedené realistické trhové formy alebo sa sleduje dlhší časový horizont, tak výsledkom je väčšinou zistenie, že minimálna mzda zvyšuje zamestnanosť (teda znižuje nezamestnanosť). Dôvody sú napríklad, že zavedenie alebo zvýšenie záväznej minimálnej mzdy: motivuje zamestnávateľov investovať do ľudského kapitálu, zvyšovať produktivitu inováciami a odstraňovať neefektívne alokácie zdrojov. motivuje zamestnancov menej často podávať výpoveď, viac investovať do svojho vzdelania, aby tak zvýšili svoju produktivitu, a motivuje ich “odovzdávať” svoju výkonnosť, aby tak čo najdlhšie mohli dostávať zvýšenú minimálnu mzdu (tzv. teórie efektívnostnej mzdy) motivuje nezamestnaných a osoby hľadajúce prácu viac sa snažiť nájsť si prácu, lebo dostanú vyššiu odmenu za prácu (tzv. teórie hľadania)

Empirické štúdie Podľa empirických štúdií je vplyv zavedenia či zvýšenia minimálnej mzdy na zamestnanosť nejasný - minimálna mzda môže zamestnanosť znížiť, nechať bez zmeny alebo zvýšiť (iba v prípade mladých ľudí možno pozorovať, že minimálna mzda zníži ich zamestnanosť). Napríklad jedna z novších štúdií (ktorá sa dokonca zamerala práve na najcitlivejší sektor, čiže najnižšie zarábajúcich ľudí) ukázala, že pre všetky zvýšenia minimálnych miezd v USA od roku 1990 do roku 2006 platí, že nemali žiaden vplyv na zamestnanosť. Podľa súčasných metaanalýz (teda štúdií vyhodnocujúcich viacero iných empirických štúdií) je vplyv minimálnych miezd na zamestnanosť takmer nulový.

Kritika Podľa kritikov minimálnej mzdy je zavedenie (či zvýšenie) minimálnej mzdy v dôsledku mzdovej kompresie (čiže zmenšenie rozdielov v mzdách) nespravodlivé a demotivujúce pre „normálnych“ zamestnancov, má za následok nárast rezervačných miezd (rezervačná mzda je úroveň mzdy, od ktorej je už zamestnanec ochotný pracovať) a upozorňujú, že dobrovoľne platené efektívnostné mzdy (efficiency wages) majú motivačný účinok. Tradičný hlavný argument kritikov - zvýšenie nezamestnanosti v dôsledku zavedenia (či zvýšenia) minimálnej mzdy - vyvracajú aktuálne metaanalýzy, pretože dokazujú, že minimálne mzdy majú na nezamestnanosť takmer nulový vplyv; preto kritici tento tradičný argument upravili v tom smere, že zavedenie (či zvýšenie) minimálnej mzdy síce krátkodobo má slabé dopady, ale dlhodobo vraj brzdí tvorbu pracovných miest.

Niektoré praktické záležitosti Vplyv minimálnej mzdy na zamestnanosť závisí aj od konkrétnej výšky minimálnej mzdy, pretože čím nižšia je jej výška, tým menej zamestnávateľov sa týka jej zavedenie, čiže na tým menej zamestnávateľov má minimálna mzda vplyv.