Moruša čierna (, ľudovo nazývaná aj „viničná“ alebo „drevená“ jahoda) je druh listnatej dreviny z čeľade morušovité pochádzajúci z juhozápadnej Ázie, kde rastie už od nepamäti a lokalita jej presného pôvodu je nejasná. Je známa svojím vysokým počtom chromozómov, ktorých má 154 párov. S dvadsaťdva krát zduplikovanými pármi siedmych chromozómov s celkovým počtom 308 chromozómov ide o najvyšší známy polyploid medzi semennými rastlinami. Je pravdepodobné, že vysoká polyploidia u moruše čiernej súvisí s úplnou absenciou jej genetickej diverzity.

Analýzy genómu viac ako 250 starých stromov moruše čiernej, v oblasti v literatúre považovanej za jej pravlasť (Turecko a Irán), nenašli žiadnu genetickú variabilitu. Ide o unikátny fenomén medzi domestikovanými trvalkami, ktorý naznačuje, že sa moruša čierna sa po tisícročia rozmnožovala výhradne vegetatívne a všetky jej exempláre sú klonmi jedného stromu.

Iné druhy moruše sú často zamieňané s morušou čiernou - najčastejšie ide o čiernoplodé formy moruše bielej, ktorá celkovo vykazuje veľkú mieru diverzity farby, tvaru a veľkosti plodov. Aj vo vedeckej literatúre nie je výnimkou, že označenie moruša čierna je mylne použité pre čiernoplodé formy moruše bielej.

Opis

Moruša čierna je opadavý strom dorastajúci do výšky 12 m a šírky 15 m. Koruna stromu je guľatá, strom sa po 100 - 120 rokoch pod váhou bočných konárov často rozpraskne, niekedy aj po celej dĺžke kmeňa. To komplikuje určenie veku starých exemplárov stromu. Moruša čierna je dlhoveký strom, podobne ako napríklad oliva. Sú zdokumentované štyristo ročné stromy moruše čiernej vo Veľkej Británii, či viaceré stromy moruše čiernej v Turecku, ktorých vek sa na základe ich vzhľadu a umiestnenia pri hroboch z trinásteho storočia odhaduje na sedemsto až osemsto rokov. Množí sa spravidla vegetatívne, potápaním alebo kopcovaním, stromy moruše čiernej preto často rastú v skupinách.

Listy sú dlhé 10 až 20 cm a 6 až 10 cm široké, mäkké na spodnej strane, horná strana listov má kratučké pevné chĺpky.

Jedlé plody sú tmavofialové až takmer čierne, keď sú zrelé. Súplodie je 2 až 3 cm dlhé; má plnú chuť, podobnú moruši červenej odlišnú od mdlej chute moruše bielej.

Pestovanie a použitie Moruša čierna sa pestuje pre svoje jedlé plody a rastie vo väčšej časti Európy až na východ po Čínu.

Predpokladá sa, že moruša čierna (Morus nigra) pochádza z horských oblastí Mezopotámie a Perzie a dnes je široko rozšírená cez Afganistan, Irak, Irán, Indiu, Pakistan, Sýriu a Turecko, kde strom a jeho plody poznajú pod menom odvodeným z perzštiny toot (moruša) shahtoot (شاه توت) (kráľovská alebo "najlepšia" moruša), alebo v arabčine, shajarat tukki. V týchto oblastiach sa z plodov často pripravujú džemy alebo sorbety. Nové zistenia o absencií genetickej diverzity populácie moruše čiernej v Turecku, Iráne a Azerbajdžane však spochybňujú predstavu o pôvodnom divom výskyte tohto stromu v západnej Ázii.

Do Británie sa moruša čierna dostala v 17. storočí v nádeji, že bude užitočná pri pestovaní priadky morušovej. Tento pokus nebol úspešný, keďže priadky preferovali morušu bielu, zanechal však dedičstvo v podobe množstva starých a veľkých stromov moruše čiernej v britských záhradách.

Výskyt na Slovensku

Morušu čiernu poznali už v antike. V stredoveku ju v Európe šírili mnísi, ktorí ju používali ako liečivú rastlinu. Sú dve hypotézy vysvetľujúce rozšírenie moruše čiernej na Slovensku. Prvá tvrdí, že ju na naše územie priniesli Rimania spolu s viničom hroznorodým (Vitis vinifera). Druhá hypotéza sa opiera o jedno z ľudových označení moruše čiernej "turecká moruša" a predpokladá, že sa na územie Slovenska dostala v čase tureckých nájazdov.

Moruša čierna sa tradične pestuje iba na neveľkom území Slovenska, prevažne v južných oblastiach. Tento druh moruše je na Slovensku zastúpený asi 1500 exemplármi, z toho najvyššia koncentrácia je v okolí obce Pukanec na južnom úpätí Štiavnických vrchov. V tomto území je druh viazaný na vinohrady a vyskytuje sa len v miestach, kde rastie alebo v minulosti rástol vinič hroznorodý (Vitis vinifera). Podľa výskumu v rokoch 20012002 rástlo v tomto období v okolí obce Pukanec 715 stromov moruše čiernej, z toho 420 v extraviláne obce Pukanec.. Podľa výskumu v rokoch 2005 - 2007, v rámci ktorého bolo na Slovensku zmapovaných 964 stromov moruše čiernej v 29 lokalitách, rastie v Pukanci 470 stromov, čo predstavuje jej najväčší výskyt v jednej lokalite v strednej Európe. Z hľadiska frekvencie výskytu nasledujú obce v bezprostrednom susedstve Pukanca - výskum zmapoval 115 stromov moruše čiernej v Devičanoch a 52 v Bohuniciach. Väčší počet stromov moruše čiernej rástol aj v obciach Žemberovce (47), Čajkov (42), Bátovce (34), Pečenice (30), Jabloňovce (27), Sebechleby (27), Dolné Orešany (19), Rybník nad Hronom (18), Nitra (13), Horné Orešany (12), Nová Dedina – časť Gondovo (10). Jednotlivé stromy boli identifikované aj v obciach Hosťová (7), Častá (7), Smolenice (4), Skalica (4), Chtelnica (3), Štitáre (2), Považany (2), Doľany (2), Modra (2), Rovensko (2), Pohranice (1), Sabinov (1), Častkov (1) a Turá (1).

Ako odlíšiť morušu bielu a morušu čiernu Predstava, že plody moruše bielej sú biele a plody moruše čiernej sú čierne je nesprávna. Kým naozaj platí, že zrelé plody moruše čiernej sú tmavofialové až takmer čierne, plody moruše bielej môžu byť biele ale aj tmavofialové až takmer čierne. Väčšina slovenských moruší s tmavými plodmi sú exempláre moruše bielej, ktorej výskyt sa na Slovensku odhaduje na 20 000 exemplárov.

Morušu čiernu je od moruše bielej možné odlíšiť vďaka plstnatej spodnej strane listov. Medzi oboma príbuznými druhmi existuje aj viacero ďalších rozdielov (napríklad rýchlejší rast, skoršie dozrievanie plodov a dlhšie stopky plodov u moruši bielej).

Plody moruše čiernej majú tiež viac šťavy ako plody moruše bielej alebo moruše červenej. Je preto takmer nemožné ich zrelé obrať bez toho aby si oberajúci zafarbil ruky ich šťavou.

Asi najdôležitejším rozdielom medzi oboma druhmi je však chuť plodov. Kým zrelé plody moruše bielej sú spravidla opisované ako sladké a chuťovo mdlé, plody moruše čiernej sú sladko-kyslé a sú považované za veľmi chutné ovocie.

Pôvod nesprávneho označenia „Moruša trnavská“

Ako uvádza Mikuška „V polovici júna 1947 František Strelka, riaditeľ ovocinárskej školy v Šali poslal konárik moruše čiernej z Častej pri Trnave českému botanikovi, rektorovi Karlovej univerzity v Prahe, Karlovi Dominovi. Domin porovnával tieto konáriky s položkami herbára katedry Botaniky Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity, kde bola Morus nigra zastúpená len niekoľkými neúplnými položkami.“ Sám Domin uvádza, že mal k dispozícii len skromný porovnávací materiál. Na základe tohto porovnania usúdil, že ide o nový, zatiaľ nepopísaný druh moruše Morus trnaviensis - moruša trnavská DOM.

Tento objav samostatného slovenského druhu moruše ako prvý spochybnil Daniel Kovalovský a neskôr prevládol názor, že Dominom identifikovaný nový druh bol v skutočnosti klasická moruša čierna. Výskum genetickej diverzity druhu v Turecku, Iráne a Azerbajdžane ukázal, že všetky stromy moruše čiernej sú podľa všetkého v skutočnosti geneticky identické. S označením "moruša trnavská" sa je však dodnes možné stretnúť v československej záhradníckej literatúre.

Galéria

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy Flora of China: Morus nigra

Kategória:Ovocie Kategória:Ovocné stromy Kategória:Morušovité