Dokeská pahorkatina je geomorfologickou časťou južnej a juhozápadnej časti Ralskej pahorkatiny. Územie o rozlohe 753 km2 je prevažne súčasťou okresu Česká Lípa v Libereckom kraji, v menšej miere aj susedných okresov Mělník, Litoměřice a Mladá Boleslav. Najvyšším vrcholom je Vlhošť (614 m), najnižší je na východe tok Labe (145 m).
Geológia Je to členitá pahorkatina, tvorená vrchnokriedovými pieskovcami, piesočnatými slieňovcami, slieňovcami a vápnitými ílovcami a treťohornými vulkanitmi. Vyhranený štruktúrne denudačný povrch, miestami neotektonicky porušený, charakterizovaný sedimentárnymi štrukturálnymi stupňovinami, štruktúrnymi a tektonickými kotlinami, kaňonovitými údoliami, neovulkanickými uzlami a početnými tvarmi zvetrávania a odnosu pieskovcov.
Geomorfologické členenie Českolipsko je zahŕňané do troch subprovincií Českej vysočiny: Česká tabule, Krkonošsko-jesenická subprovincia a Krušnohorská subprovincia. Súčasťou Českej tabule je Ralská pahorkatina (podľa členenia zavedeného Jaromírom Demkom VIA-1), ktorá má dva podcelky: Dokeská pahorkatina (VIA-1A) a Zákupská pahorkatina (VIA-1B).
Tieto podcelky sa delia do menších okrskov. Dokeská pahorkatina ich má päť: Polomené hory (VIA-1A-1) - najväčší okrsok, má niekoľko horopisných častí, ktoré sú napospol súčasťou CHKO Kokořínsko; najvyšším vrcholom okrsku i celej Dokeskej pahorkatiny je vrch Vlhošť. Úštěcká pahorkatina (VIA-1A-2) - tvorí západnú hranicu celku, je to mierne členitá pahorkatina, ktorej najvyšším bodom je vrch Hořidla (371 m) s rovnomennou rozhľadňou na vrchole . Jestřebská kotlina (VIA-1A-3) - pretiahnutá zníženina v povodí Robečského potoka, kde sa nachádza množstvo rybníkov, často na chránených územiach (Holanské rybníky, Novozámecký rybník, Břehyňský rybník); najvyšším bodom je vrch Borný (446 m). Provodínská pahorkatina (VIA-1A-4) - jej centrálnu časť tvorí skupina Provodínských kameňov, južnú časť členitá plošina Hradčanskej pahorkatiny, v ktorej leží najvyšší bod - Dub v obore veľký Dub. Bezdězská vrchovina (VIA-1A-5) - dominantné sú tu oba vrcholy Bezdězu, Malý a Velký, ďalej je tu dvojica Velká a Malá Buková. Kompletné geomorfologické členenie celej Ralskej pahorkatiny uvádza nasledujúca tabuľka:
Ochrana prírody Na území Dokeskej pahorkatiny pôsobí CHKO Kokořínsko a CHKO České středohoří. Je tu rad chránených lokalít, NPP Peklo, PP Kaňon potoka Kolné, NPR Novozámecký rybník, NPP Swamp, NPR Břehyně - Pecopala, PR Veľký a Malý Bezděz, PR Kokořínský důl, PP Špičák u Střezivojic, PP Husa.Z nížin do hôr, str. 227
Najvyššie kopce Dokeskej pahorkatiny Uvedená je drvivá väčšina kopcov nad 450 metrov.
Vlhošť (614 m), Polomené hory Veľký Bezděz (604 m), Bezdězská vrchovina Malý Bezděz (577 m), Bezdězská vrchovina Ronov (553 m), Polomené hory Vrátenská hora (508 m), Polomené hory Maršovický vrch (495 m), Polomené hory Špičák (482 m), Polomené hory Drnclík (481 m), Polomené hory Berkovský vrch (480 m), Polomené hory Velký Beškovský kopec (474 m), Polomené hory Velká Buková (474 m), Bezdězská vrchovina Šedina (473 m), Polomené hory Korecký vrch (465 m), Polomené hory Nedvězí (458 m), Polomené hory Dub (458 m), Provodínská pahorkatina Pecopala (451 m), Provodínská pahorkatina
Podrobný zoznam hôr a kopcov podľa nadmorskej výšky a prominencie obsahuje Zoznam vrcholov v Ralskej pahorkatine.
Fotogaléria hôr a kopcov
Referencie
Pozri aj Geomorfologické členenie Česka Zoznam vrchov a kopcov v okrese Česká Lípa
Iné projekty
Externé odkazy Geomorfologické mapa na Mapy.nature.cz Geomorfologické členenie kraja podľa údajov Libereckého kraja (r. 1987, J. Demek) Web Treking o členení oblastí
Zdroj
Kategória:Ralská pahorkatina Kategória:Okres Česká Lípa Kategória:Okres Mělník Kategória:Okres Litoměřice Kategória:Okres Mladá Boleslav Kategória:Pahorkatiny v Česku Kategória:Geomorfologické podcelky v Česku