náhľad|Ján Damaský (cca † 750), učiteľ cirkvi a jeden z prvých kresťanských kritikov Islamu, vo svojom spise Prameň poznania predstavil západu Mohameda ako falošného proroka a Antikrista|alt=
Kritika islamu existuje už od 7. storočia z doby, kedy sa islam formoval. Rané písané kritiky na adresu islamu pochádzajú od kresťanov do 9. storočia, z ktorých mnoho videlo v islame radikálnu kresťanskú herézu.De Haeresibus by Ján z Damasku. See Migne. Patrológia graeca, vol. 94, 1864, cols 763-73. An English translation by the Reverend John W Voorhis appeared in THE moslem WORLD for October 1954, pp. 392-398. Hinduisti a Zoroastriáni tiež prišli s významnou kritikou. Neskôr zaznela kritika aj zo strany samotného moslimského sveta.Ibn Kammuna, Examination of the Three Faiths, trans. Moshe Perlmann (Berkeley and Los Angeles, 1971), pp. 148-49 Kritika islamu v západnom svete zosilnela po útokoch z 11. septembra 2001 a ostatných teroristických akciách v 21. storočí.
Medzi objekty kritiky patrí morálna stránka verejného i súkromného života Mohameda, podľa islamu posledného a najvýznamnejšieho proroka tohto náboženstva.Ibn Warraq, The Quest for Historical Muhammad (Amherst, Mass.:Prometheus, 2000), 103. Otázky týkajúce sa pravosti a morálky koránu - islamskej svätej knihy, sú tiež intenzívne diskutované.Biblie in Mohammedian Literature., By Kaufmann Kohler Duncan B. McDonald, Jewish Encyclopedia. Retrieved April 22, 2006. Údaje z Afriky a Indie popisujú zničenie pôvodných kultúr islamom. Ďalšie kritiky sa zameriavajú na otázku ľudských práv v islamskom svete, a to ako v histórii, tak v modernej dobe, vrátane zaobchádzania so ženami, náboženskými aj etnickými menšinami v rámci islamského práva (šaría) a praxe. V nadväznosti na nedávny trend multikulturalizmu je kritizovaný tiež vplyv islamu na neschopnosť či neochotu moslimských imigrantov asimilovať sa v západnom svete i ďalších krajinách, ako napr. India"Indian Nepalis: Issues and Perspectives", pp. 355-356, Tanka Bahadur Subba, Concept Publishing Company, 2009, 9788180694462 a Rusko. By Roland Dannreuther, Luke March
História Raný islam Prvé zachovalé písané kritiky islamu možno nájsť v spisoch kresťanov, ktorí sa dostali pod nadvládu raného islamského kalifátu. Jeden z nich bol Ján z Damasku (asi 676 – 749), ktorý bol s islamom a arabčinou oboznámený. Druhá kapitola jeho knihy Prameň poznania má názov „ohľadom kacírstva“ a predstavuje sériu diskusií medzi kresťanmi a moslimami. Ján tvrdí, že ariánsky mních (o ktorom nevedel, že bol Bahir) ovplyvnil Mohameda a hľadí na islamskú doktrínu ako na zmes pozliepanú z Biblie.Critique of Islam St. John of Damascus Na adresu islamských tvrdení, že islam je pôvodom od Abraháma, Ján vysvetľuje, že Arabi boli nazývaní "Saracéni" (, Sarakenoi), pretože boli "prázdni" (grécky κενός, kenos) "Sáry". Boli nazývaní aj ako „Hagaréni“, pretože boli "potomkovia otrokyne Hagar".John McManners, The Oxford History of Christianity, Oxford University Press, s. 185.
Medzi ďalších významných kritikov islamu patria: Abu Isa al-Warraq, učenec a kritik islamu z 9. storočia. Ibn ar-Ráwandí, ateista z 9. storočia, ktorý islam a zjavenie zavrhuje všeobecne. Abú al-Ala'a al-Ma'arrí, arabský básnik a kritik islamu a ďalších náboženstiev z 11. storočia. Tiež známy pre svoj antinatalizmus a vegánstvo.Reynold Alleyne Nicholson, 1962, A Literary History of the Arabs, s. 319. Routledge
Morálna stránka Mohamed thumb|Áiša a Mohamed Mohamed je moslimami považovaný za jedného z prorokov islamu a model pre jeho následníkov. Kritici ako je Sigismund Koelle a bývalý moslim Ibn Warraq označujú niektoré z Mohamedových činov ako nemorálne.
Židovský vodca Ka'b ibn al-Ashraf pôsobiaci v Medine v 6. storočí n.l. napísal poetickú eulógiu pripomínajúcu zavraždenie významných Kurajšovcov; neskôr odcestoval do Mekky a vyprovokoval Kurajšovcov k boju s Mohamedom. Tiež spísal erotickú poéziu o moslimských ženách, ktorá urazila moslimov. Mohamed vyzval svojich stúpencov k jeho zabitiu. Svoje služby mu ponúkol Muhammad ibn Maslamah a ešte ďalší štyria. Vylákali Kaaba zo svojej pevnosti počas mesačnej noci tým, že predstierali, že sa obrátili proti Mohamedovi, a na príkaz Mohameda ho zabili napriek jeho energickému odporu. English translation from Stillman (1979), p. 125-126. Židia boli jeho vraždou vydesení a ako opisuje historik Ibn Ishaq: "... nebolo Žida, ktorý by sa nebál o svoj život."Ibn Hisham (1955). Anglický preklad: Stillman (1979), s. 127.
Vek Mohamedovej ženy Aíše Podľa väčšiny hadíth mala Áiša v čase, kedy si vzala Mohameda 6 rokov a manželstvo bolo konzumované v jej deviatich rokoch (podľa at-Tabarího v desiatich rokoch). Táto skutočnosť je dnes často kritizovaná; kritika zo strany západnej kultúry sa však objavila až pomerne nedávno. Manželstvo s deťmi nebolo vo vtedajšej beduínskej spoločnosti neobvyklé a po väčšinu histórie bola moslimskými historikmi Aíšina mladosť považovaná za veľmi pozitívny fakt a často vyzdvihovaná, pretože bola vnímaná ako potvrdenie jej panenstva a čistoty.
Morálna stránka koránu
Otrokárstvo náhľad|Arabský obchod s otrokmi v Jemene v 13. storočí, Jemen od otroctva oficiálne upustil v roku 1962."Slaves in Saudi". Naeem Mohaiemen. The Daily Star. July 27, 2004. Historik Bernard Lewis píše: "Jedným zo smutných paradoxov ľudskej histórie bolo, že humanitárne reformy prinesené islamom vyústili do obrovského rozvoja obchodu s otrokmi vo vnútri, a ešte väčšieho mimo islamský svet." Poznamenáva, že islamské nariadenie proti zotročovaniu moslimov viedlo k masívnemu dovozu otrokov zvonku.Lewis, Bernard (1990). Race and Slavery in the Middle East. New York: Oxford University Press. ISBN 0-19-505326-5, page 10. Podľa profesora Patricka Manninga spôsobilo islamské uznanie a kodifikácia otroctva jeho ochranu a expanziu a nie opak.Manning, Patrick (1990). Slavery and African Life: Occidental, Oriental, and African Slave Trades. Cambridge University Press. ISBN 0-521-34867-6, s. 28.
Na rozdiel od západných spoločností, ktoré vo svojej opozícii voči otroctvu dali vzniknúť hnutiam proti otroctvu, a ktorých počet a nadšenie často pramenili z cirkevných skupín, v moslimských spoločnostiach žiadne takéto organizácie na miestnej úrovni vôbec nevznikli. V moslimskej politike štát nekriticky učenie islamu prijal a aplikoval ho ako zákon. Tým, že islam otroctvo postihoval, rozšíril legitimitu obchodu s otrokmi.Murray Gordon, "Slavery in the Arab World." New Amsterdam Press, New York, 1989. Pôvodne vyšlo vo francúzštine: Editions Robert LAFFONT, SA Paris, 1987, s. 21.
Až v 20. storočí, po prvej svetovej vojne, začalo byť otroctvo v moslimských krajinách postupne stavané mimo zákon a potláčané; predovšetkým vďaka tlaku vyvíjaného západnými krajinami, ako Veľká Británia a Francúzsko.Brunschvig. 'Abd; Encyclopedia of Islam Gordon prisudzuje nedostatok domácich islamských hnutí za zrušenie otroctva tomu, že otroctvo je hlboko zakotvené v islamskom práve. Jeho legitimizovaním a - poťažmo - legitimizovaním obchodu s otrokmi islam tieto praktiky povýšil na nezdolateľnú morálnu rovinu. V dôsledku toho sa nikde v moslimskom svete neobjavila ideologická výzva proti otroctvu. Politická a sociálna štruktúra moslimskej spoločnosti by sa na takúto výzvu pozerala zle.Murray Gordon, "Slavery in the Arab World." New Amsterdam Press, New York, 1989. Originally published in French by Editions robert LAFFONT, SA Paris, 1987, pages 44-45. Niektorí moslimskí vodcovia, ako fatimovský kalif Al-Hakim bi-Amr Allah, otroctvo zakázali, ale v islamskom svete mali malý vplyv.
Otázka otroctva v islamskom svete v modernej dobe je sporná. Kritici argumentujú, že je ťažké dokázať jeho existenciu a ničivé účinky. Iní tvrdia, že otroctvo v centre islamských krajín prakticky vymrelo v polovici dvadsiateho storočia a že správy zo Sudánu a Somálska ukazujú otroctvo v pohraničných oblastiach ako dôsledok pokračujúcej vojny.The Oxford Dictionary of Islam,slavery, p.298 Podľa niektorých učencovKhaled Abou El Fadl and William Clarence-Smith dochádza v posledných rokoch k "znepokojujúcemu trendu" ohľadom "znovuotvorenia" problematiky otroctva niektorými konzervatívnymi salafistickými učencami po tom, čo bolo otroctvo v 20. storočí v moslimských krajinách zakázané a "väčšina moslimských učencov" konštatovala, že táto prax "nie je v súlade s morálkou koránu".Abou el Fadl, Great Theft, HarperSanFrancisco, c2005.
Šejk Fadhlalla Haeri z Karbaly vyjadril v roku 1993 názor, že môže dôjsť k presadzovaniu nevoľníctva, ale obmedzeného na vojnových zajatcov a tých, ktorí sa ako otroci narodia.in 'The Elements of Islam' (1993) cited in Clarence-Smith, P.131 Dr. Abdul Latif-Mushtari, vedúci homiletiky a poradenstva na Univerzite al-Azhar, uvádza na tému ospravedlnenia islamského povolenia otroctva:
Vydanie digitálneho časopisu Islamského štátu Dabiq z roku 2014 ospravedlňuje zotročenie jezídských žien.Athena Yenko, "Judgment Day Justifies Sex Slavery Of Women - ISIS Out With Its 4th Edition Of Dabiq Magazine," International Business Times-Australia, October 13, 2014Allen McDuffee, "ISIS Is Now Bragging About Enslaving Women and Children," The Atlantic, Oct 13 2014Salma Abdelaziz, "ISIS states its justification for the enslavement of women," CNN, October 13, 2014Richard Spencer, "Thousands of Yazid women sold as sex slaves 'for theological reasons ', says Isil, " The Daily Telegraph, 13 Oct 2014.
Apostáza
Podľa islamského práva je odpadlíctvo popisované ako zoznam činov, medzi ktoré patrí konverzia k inému náboženstvu, popretie existencie Boha, odmietanie islamských prorokov, zosmiešňovanie Boha alebo proroka, uctievanie modiel, odmietanie šaríje alebo konanie umožňujúce správanie, ktoré šaría zakazuje, ako je napríklad cudzoložstvo, príjem zakázaných potravín alebo pitie alkoholických nápojov.Reliance of the Traveller and Tools of the Worshipper, trans. Nuh Ha Mim Keller, o5,17 V klasickom islamskom práve je trestom za odpadlíctvo (opustenie náboženstva) od islamu smrť. Väčšina moslimských učencov sa drží tradičného názoru, že odpadlíctvo sa trestá smrťou alebo odňatím slobody až do pokánia; aspoň pre duševne zdravých dospelých mužov.Abdullahi Ahmed An-Na'im, Toward an Islamic REFORMATION: Civil Liberties, Human Rights, and International Law, Syracuse University press, 1996, p. 183 keci Ali and Oliver Leaman, Islam: the key concepts, Routledge, 2008, p. 10 John L. Esposito, The Oxford dictionary of Islam, Oxford University Press, 2004 p. 22
Zákony zakazujúce náboženskú konverziu sú v rozpore s článkom 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, v ktorom sa uvádza, že "každý ma právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva; toto právo zahŕňa v sebe aj voľnosť zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru, sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, vyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov, bohoslužbou a zachovávaním obradov."United Nations. "The Universal Declaration of Human Rights." United Nations. Sep. 22 2012 & lt;Http://www.un.org/en/documents/udhr/index.shtml#a18>.
Anglický historik C. E. Bosworth hovorí, že tradičný pohľad na odpadlíctvo bráni rozvoju islamského učenia. Kým organizačná forma kresťanských univerzít umožnila rozvoj a rozkvet do moderných univerzít, "tie moslimské zostali zovreté samotnou doktrínou vakf - ich fyzické zázemie sa často beznádejne zhoršuje a ich osnovy sú zúžené vylúčením netradičných náboženských vied ako filozofia a prírodné vedy" zo strachu, že by sa mohli vyvinúť v potenciálne záchytné body pre kafirov - ľudí, ktorí odmietajú Boha.CE Bosworth: Untitled review of "The Rise of Colleges. Institutions of Learning in Islam and the West by George Makdisi", Journal of the Royal Asiatic Society of Great Britain and Ireland, No. 2 (1983), pp. 304-305
Islamské právo
Bernard Lewis zhŕňa: