Katarína Aragónska (* 16. december 1485, Alcalá de Henares – † 7. január 1536, Kimbolton, Huntingdonshire) bola španielska infantka (infantka Catalina de Aragón y Castilla alebo Infanta Catalina de Trastámara y Trastámara).
Svojím prvým sobášom s Arturom, waleským princom, synom Henricha VII., získala titul princezná waleská. Po Arturovej smrti sa vydala za jeho brata, Henricha VIII., a tak sa v rokoch 1509 až 1533 stala anglickou kráľovnou. Po tajnom sobáši Henricha VIII. s Annou Boleynovou bola odstránená z verejného života. Katarína odmietla akceptovať Henricha ako najvyššiu hlavu cirkvi v Anglicku a naďalej sa až do svojej smrti považovala za právoplatnú kráľovu manželku a kráľovnú Anglicka.
Detstvo (1485 – 1501) Katarína sa narodila v arcibiskupskom paláci v Alcalá de Henares v Madride v noci 16. decembra 1485 ako najmladšie dieťa kráľa Ferdinanda II. Aragónskeho a kráľovny Izabely I. Kastílskej. Katarína bola nižšej postavy, mala dlhé zlatohnedé vlasy a okrúhlu tvár s modrými očami a peknú pleť. Vďaka svojej prastarej mame Kataríne Lancasterovej, podľa ktorej je pomenovaná, bola potomkom anglického kráľovského rodu a jej pra-prastará mama Filipa Lancasterová bola dcérou Jána z Gentu a vnučkou Eduarda III. z Anglicka. V dôsledku týchto príbuzenstiev bola sesternicou z tretieho kolena pre svojho svokra, Henricha VII. a sesternicou zo štvrtého kolena pre svoju svokru, Alžbetu z Yorku.
Na Katarínine vzdelanie dohliadal jej učiteľ, Alessandro Geraldini, rehoľný klerik. Katarína študovala náboženstvo, klasiku, románsku históriu, cirkevné a civilné právo. Mala silnú náboženskú výchovu. Naučila sa rozprávať, čítať aj písať v španielčine a latinčine a rozprávať vedela po francúzsky a grécky. Tiež ju učili domácim zručnostiam – vedela vyšívať, háčkovať, zaujímala sa o hudbu aj tanec. Veľký učenec neskôr povedal, že Katarína „miluje dobrú literatúru, ktorú s úspechom študovala už od detstva“.
Dôvody pre Katarínin sobáš s Arturom Už od raného detstva bola považovaná za vhodnú manželku pre Artura, waleského princa, staršieho syna Henricha VII. a následníčku trónu pre jej pôvod, ktorý mala po matke, kráľovnej Izabele I. Kastílskej. Prostredníctvo svojej matky mala silnejší legitímny nárok na anglický trón cez dve prvé manželky Jána Gaunta, prvého vojvodu z Lancasteru, Blanche z Lancasteru a španielsku infantku Constance Kastílsku, prostredníctvom ktorých Ján dúfal v získanie kastílskej koruny. Na druhej strane Henrich VII. z Anglicka bol potomok Jána Gaunta a jeho tretej manželky Kataríny Swynfordovej, ktorých deti sa narodili mimo manželstva a boli zlegalizovaní až po smrti Constance a svadbe Jána s Katarínou. Deti Jána a Kataríny po ich legalizáciu neboli oprávnení dediči anglického trónu. Z tohto dôvodu neboli tudorovskí monarchovia akceptovaní všetkými európskymi kráľovstvami. V tom čase bola Trastamaraská dynastia veľmi významnou, takže spojenectvo Kataríny a Artura by potvrdilo tudorovský rod v očiach európskych kráľovských rodín a posilnilo právo Tudorovcov na anglický trón prostredníctvo pôvodu Kataríny Aragónskej. Ich mužský potomok by mal nesporný nárok na trón. Dvojica bola 19. mája 1499 zosobášená spôsobom, aký bol v tých časoch bežný – každý mal svadbu vo svojej rodnej zemi, pričom ženích, resp. nevesta, boli zastúpení niekým iným.
Manželka a vdova Artura thumb|left|Katarína ako mladá vdova Pár sa osobne stretol až 4. novembra na Dogmersfielde v Hampshire. Všeobecne je veľmi málo známe, aké boli ich prvé pocity na stretnutí, ale Artur napísal Kataríninim rodičom, že bude „verný a milujúci manžel“ a svojím rodičom povedal, že bol nesmierne šťastný, keď „zbadal tvár svojej milej nevesty“. Mladomanželia však zistili, že neboli schopní komunikácie, pokým sa nenaučili rozličné výslovnosti latinčiny. O desať dní neskôr, 14. novembra 1501 boli oficiálne zosobášení v Katedrále svätého Pavla. Katarína, ako waleská princezná, prijala svoje osobné motto a svoj osobný symbol – korunovačné granátové jablko. Thomas More napísal o jej príchode do Anglicka:
Artur bol poslaný na Hrad Ludlow na waleské hranice, aby predsedal Rade Walesu a Marchesu (the Council of Wales and the Marches), čo bolo jeho povinnosťou ako waleského princa a jeho nevesta išla s ním. O niekoľko mesiacov neskôr, obidvaja vážne ochoreli vysoko nákazlivým ochorením vírusového pôvodu, známe ako Sweating sickness (alebo English sweate; latinsky sudor anglicus), ktorému v priebehu niekoľkých epidémií podľahlo niekoľko tisíc ľudí. Nakoniec Artur chorobe podľahol a zomrel 2. apríla 1502. Niektorí historici sa však domnievajú, že zomrel na tuberkulózu alebo mor. Katarína skoro tiež zomrela, no podarilo sa jej uzdraviť a stala sa vdovou.
Od tohto momentu čelil Henrich VII. výzve, aby vrátil Katarínino veno jej otcovi. Aby sa predišlo komplikáciám, dohodol sa ďalší sobáš – Katarína sa mala vydať za mladšieho syna Henricha VII., teda za Henricha, vojvodu z Yorku, ktorý bol o päť rokov mladší ako Katarína. Smrť Kataríninej matky však spôsobila, že Katarína už ako nevesta nebola taká cenná. Manželstvo s Henrichom bolo údajne odložené, pokým mladý princ nebude dosť starý na sobáš. Katarína zatiaľ žila na Durham House v Londýne. Niektoré z jej listov adresovaných jej otcovi sa dodnes zachovali.
Manželstvo s Arturovým bratom záviselo pre veľmi blízke príbuzenské vzťahy na pápežovom povolení. Katarína dosvedčila, že manželstvo s Arturom nikdy nebolo naplnené, a tak im dal pápež dišpenz.
Anglická kráľovná (1509 – 1533) right|150px|thumb|Drevorezba zo 16. storočia, ktorá zobrazuje korunováciu Kataríny a Henricha. Nad nimi je vidieť ich heraldické znaky – tudorovskú ružu a granátové jablko z Granady Katarínina druhá svadba sa konala 11. júna 1509, sedem rokov po smrti princa Artura. S Henrichom mali súkromný obrad v greenwichskom kostole.
Korunovácia V sobotu 23. júna sa konal tradičný sprievod v predvečer korunovácie vo Westminsteri, ktorý vítal veľký a nadšený dav. Ako bolo zvykom, manželia strávili predkorunovačnú noc v londýnskom Toweri. V nedeľu, 24. júna 1509, boli Henrich VIII. a Katarína Aragónska pomazaní a korunovaní arcibiskupom z Canterbury v Westminster Abbey. Po korunovácii nasledovala hostina vo Westminster Hall. Na počesť korunovácie bolo pasovaných veľa nových rytierov.
Katarínine tehotenstvá a deti Katarínin prvý syn, Henrich, vojvoda z Cornwallu, sa narodil v roku 1511 na Nový rok. Žil však len 52 dní. O dva roky neskôr (v roku 1513) bola Katarína opäť tehotná. V tom čase musel Henrich VIII. odísť do Francúzska na vojenské ťaženie, a tak ju určil regentkou pre prípad jeho smrti. Keď Škóti zaútočili, boli porazení v bitke na Floddenskom poli. Keď sa Henrich vrátil z Francúzska, Katarína prišla o ďalšieho syna. Ten sa narodil buď mŕtvy, alebo zomrel krátko po pôrode. V roku 1514 porodila ďalšie mŕtve dieťa, opäť to bol syn. 18. februára 1516 porodila Katarína zdravé dievča. Pomenovali ju Mária a tri dni po pôrode ju pokrstili v kostole The Church of Observant Friars. Krstiny sprevádzal veľký obrad. V roku 1517 Katarína potratila a o rok neskôr (1518) naposledy otehotnela a v novembri toho roku sa jej narodila dcéra, ktorá však bola veľmi slabá a o niekoľko dní zomrela. Dovedna bola Katarína tehotná šesťkrát.
Neskoršie vzdelanie Katarínino náboženské zanietenie rástlo s jej vekom, rovnako ako jej záujem o vzdelanie. Pokračovala v rozširovaní svojich vedomostí a tiež sa starala o vzdelanie svojej dcéry. Vzdelanie sa v tej dobe stalo medzi ženami módnou záležitosťou, čiastočný vplyv na tom mala aj Katarína. Katarína tiež niekoľkokrát darovala veľké finančné dary mnohým univerzitám. Henrich VIII. však stále považoval mužského dediča za nutnosť. Tudorovský rod bol nový a jeho legitimita mohla byť ešte preverovaná. Dlhá občianska vojna (prebiehajúca v rokoch 11351154) bola vedená práve ženou, cisárovnou Maud, ktorá zdedila trón. Katastrofy občianskej vojny mali ľudia ešte v čerstvej pamäti aj z Vojny ruží.
V roku 1520, Katarínin synovec Karol V., cisár svätej ríše rímskej navštívil Anglicko a Katarína naliehala na Henricha, aby s ním uzavrel spojenectvo, skôr ako tak spraví s Francúzskom. Hneď po jeho odchode, Katarína sprevádzala Henricha do Francúzska na slávnostnú návštevu Františka I. V priebehu dvoch rokov bola vyhlásená vojna proti Francúzsku a cisár opäť navštívil Anglicko, kde sa začali chystať plány na jeho zásnuby s Kataríninou dcérou Máriou.
Kráľova snaha o rozvod left|thumb|Katarínin portrét z rokov 1525 – 1526 V roku 1525 sa Henrich VIII. zamiloval do Anny Boleynovej, dvornej dámy kráľovnej Kataríny, ktorá bola bola o 10 až 17 rokov mladšia ako Henrich. Henrich ju začal pozorovať. V tom čase už Katarína nebola schopná podstúpiť ďalšie tehotenstvo. Henrich začal veriť, že jeho manželstvo bolo prekliate a hľadal potvrdenie o tom v Biblii, ktorá hovorila, že ak sa muž ožení s bratovou manželkou, bude toto manželstvo bezdetné. Ak Katarína klamala, keď tvrdila, že jej manželstvo s Arturom nebolo naplnené, znamená to, že ich manželstvo bolo v očiach Boha hriechom. Je možné, že myšlienku rozvodu navrhol Henrich oveľa skôr ako prišiel s touto teóriou. Je viac než isté, že celá táto jeho snaha bola podmienená túžbou po synovi. Pred nástupom Henrichovho otca, Henricha VII., na trón, Anglicko ničila občianska vojna medzi súperiacimi rodmi o anglickú korunu a Henrich možno chcel podobným udalostiam predísť. Čoskoro sa dostala na verejnosť Henrichova túžba anulovať manželstvo. Katarína nesúhlasila, keď jej bolo navrhnuté, aby ticho odišla do kláštora a tvrdila:
Henrich postavil svoju nádej na odvolanie sa na Svätú stolicu, kde pôsobil nezávislý kardinál Thomas Wolsey, ktorému Henrich nepovedal nič zo svojich plánov. William Knight, kráľov tajomník, bol vyslaný k pápežovi Klementovi VII. žiadať anulovanie manželstva na základe toho, že vydanie povolenia pápeža Júliusa II. bolo založené na nepravdivých informáciach.
Vzhľadom k tomu, že pápež bol v tomto čase väzňom Kataríninho synovca cisára Karola V., čo nasledovalo po plienení Ríma jeho žoldniermi v máji roku 1527, Knight mal problémy, keď sa k pápežovi chcel dostať. Nakoniec sa Henrichov veľvyslanec musel vrátiť späť do Anglicka bez toho, aby splnil úlohu. Henrich VIII. teraz nemal inú možnosť, ako dať celú záležitosť do rúk Thomasovi Wolseyovi, a ten sa snažil urobiť všetko preto, aby dosiahol Henrichov rozvod. Wolsey zašiel tak ďaleko, že zvolal cirkevný súd v Anglicku.
Pápež nemal v úmysle povoliť rozhodnutie dosiahnuté v Anglicku a jeho pápežský vyslanec bol odvolaný. Ako veľmi bol pápež ovplyvnený Karolom V., je ťažké povedať, ale je jasné, že Henrich videl, že bolo málo pravdepodobné, že pápež dovolí anulovanie jeho manželstva s cisárovou tetou. Pápež zakázal Henrichovi znovu sa oženiť pred rozhodnutím z Ríma. Wolsey bol neúspešný a bol prepustený z verejného úradu v roku 1529. Wolsey potom začal plánovať tajné sprisahanie dostať Annu Boleynovú do exilu, a preto sa spojil s pápežom. Keď bolo sprisahanie odhalené, Henrich nariadil zatknúť Wolsey a, keby ten nezomrel v roku 1530 na smrteľnú chorobu, bol by popravený za zradu. O rok neskôr bola Katarína vyhnaná z kráľovského dvora a jej staré komnaty dal kráľ Anne Boleynovej. Keď zomrel Canterburyský arcibiskup William Warham, boleynovský rodinný kňaz, Thomas Cranmer, obsadil jeho miesto.
Keď sa Henrich rozhodol anulovať jeho manželstvo s Katarínou, John Fisher sa stal Kataríninym najspoľahlivejším poradcom a jeden z jej podporovateľov. Objavil sa v delegácií kráľovského dvora v jej mene, kde šokoval ľudí úprimnosťou svojej reči a vyhlásením, že rovnako ako Ján Krstiteľ je ochotný zomrieť v prospech nerozlúčenia manželstva. Henrich bol týmto tak rozčúlený, že napísala dlhú reč vyslancovi ako odpoveď na Fischerovu reč. Fischerova kópia listu stále existuje. Ďalšími ľuďmi, ktorí podporovali Katarínu v tejto veci, boli Thomas More, Mária Tudorová (manželka Ľudovíta XII.) a sestra Henricha VIII., Martin Luther, Maria de Salinas, Karol V., nemecký panovník a pápež Pavol III.