Henrik Johan Ibsen (* 20. marec 1828, Skien – † 23. máj 1906, Oslo) bol nórsky dramatik, spisovateľ a maliar.
Napriek tomu, že Ibsen prežil značnú časť svojho života v exile, je považovaný za najväčšieho nórskeho autora všetkých čias. Taktiež sa zaraďuje medzi najvýznamnejších a najhranejších dramatikov sveta. Je považovaný za zakladateľa realistickej drámy.
Počas jeho života boli jeho hry posudzované ako poburujúce. Ibsen v nich kritizoval meštiansku spoločnosť a jej hodnoty. Vtedajšie viktoriánske hodnoty rodinného života a slušnosti mali výrazný vplyv v Európe a akákoľvek ich zmena alebo spochybnenie bola chápaná ako niečo nemorálne a hanebné. Ibsenove diela poukazovali na skutočnosti, ktoré boli skryté za pozlátkou a spoločnosť ich nechcela vidieť.
Moderné divadlo predstavovalo pre Ibsena priestor, v ktorom sa mohol kriticky vyjadriť k vtedajším životným podmienkam a morálke vtedajšej spoločnosti. Viktoriánske publikum očakávalo divadelné hry so vznešenými protagonistami a morálne výstižným záverom, v ktorom dobro prinášalo šťastie a nemravnosť len bolesť a skazu.
Život thumb|left|V tomto dome žila Ibsenova rodina od roku 1836 do roku 1843. thumb|left|Dom v Skiene, v ktorom žil Ibsen s rodinou do roku 1843. thumb|V tomto dome v Grimstate žil Henrik Ibsen v rokoch 1844 až 1850. thumb|Dom na Arbins Gate 1, v ktorom žil Ibsen od roku 1895 až do svojej smrti. Dnes tu sídli Ibsenovo múzeum. thumb|Ibsenov hrob.
Detstvo a mladosť Henrik Ibsen sa narodil do rodiny Knuda Ibsena a Marichen Altenburgovej. Bola to prosperujúca obchodnícka rodina žijúca v malom prístave mesta Skien v Nórsku, ktoré je povestné ťažbou stavebného dreva na výrobu lodí. Ibsenova rodina patrila medzi najstaršie a najznámejšie v Nórsku.
Krátko po jeho narodení sa však ich rodinné šťastie zmenilo k horšiemu. Jeho matka hľadala útechu vo viere, avšak jeho otec upadol do značnej depresie. V Ibsenových hrách sa často odzrkadľujú povahové črty jeho rodičov, a jeho témy sa zaoberajú tak finančnými problémami, ako aj morálnymi konfliktami zapríčinenými osobnými tajomstvami, ktoré boli ukrývané pred spoločnosťou.
Keď mal 15 rokov, Ibsen opustil domov. Odišiel do malého mesta Grimstad, aby sa stal lekárenským učňom, pričom sa začal venovať písaniu prvých divadelných hier. V roku 1846 sa stal otcom nemanželského dieťaťa, ktoré mal so slúžkou, a ktoré odvrhol. Ibsen sa presťahoval z Grimstadu do Kristianie s úmyslom navštevovať univerzitu, no neskôr sa rozhodol uprednostniť písanie. Vo svojich 22 rokoch vydal svoju prvú hru s názvom Catilina pod pseudonymom Brynjolf Bjarme. Hru však v divadle neuviedli. Prvá jeho uvedená hra sa nazývala Pohrebná mohyla (1850), avšak kritiku veľmi nezaujala. Napriek tomu bol Ibsen stále rozhodnutý stať sa dramatikom, hoci sa na nejakú dobu odmlčal.
Ibsen a divadlo Niekoľko ďalších rokov bol zamestnancom japonského divadla v Bergene, na západe Nórska. Tu bol zapojený do tvorby viac ako 145 divadelných inscenácií ako riaditeľ, producent a režisér. Počas tohto obdobia nevydal žiadnu vlastnú tvorbu. Napriek tomu, že nedosiahol úspech ako dramatik, Ibsen získal veľa praktických skúseností v Nórskom divadle, ktoré mu pomohli pri jeho ďalšom písaní.
Ibsen sa vrátil späť do Kristianie v roku 1858 a stal sa umeleckým riaditeľom Národného divadla. Oženil sa so Suzannah Thoresenovou a v tom istom roku sa im narodilo ich jediné dieťa, Sigurd. Manželský pár žil vo veľmi chudobných majetkových pomeroch. Ibsen bol veľmi rozčarovaný zo života v Nórsku a v roku 1864 sa rozhodol opustiť Kristianiu a išiel do Talianska, ktoré si vybral za cieľ svojho exilu. Po 27 rokoch prežitých v exile sa vrátil do Nórska už ako uznávaný, hoci kontroverzný dramatik.
Jeho ďalšia hra, Brand (1865) mu priniesla uznanie kritiky i finančný úspech. Edvard Grieg skomponoval scénickú hudbu k divadelnej hre Peer Gynt (1867). Peer Gynt patrí medzi najznámejšie Ibsenove hry. Je to veršovaná dráma, v ktorej sa prelína sen so skutočnosťou. S prichádzajúcim úspechom sa Ibsen stal sebaistejší a začal vkladať viac vlastných myšlienok do svojich diel. Séria nasledujúcich hier je považovaná za Ibsenovu „zlatú éru“. Ibsen využil svoju silu a vplyv, aby sa stal centrom dramatickej tvorby celej Európy.
V roku 1868 sa Ibsen presťahoval z Talianska do nemeckých Drážďan. Tu strávil roky písaním hry Cisár a Galilejčan (1873), v ktorej odzrkadľuje život rímskeho vládcu Juliana Apostatu. Ibsen považoval túto hru za základný kameň svojej tvorby.
V roku 1879 sa presťahoval do Mníchova a vydal hru Dom bábik (1879), v ktorej uštipačne kritizuje tradičné úlohy mužov a žien v manželstve vo viktoriánskom období. Dom bábik je spoločensko-analytickou drámou boja ženy za právo rozhodovať o sebe samej. Ďalšie jeho hry, ako je Divoká kačka (1884) a Rosmersholm (1886) sa pomaly odkláňajú od realizmu k symbolizmu.
Návrat domov a smrť Ako 59-ročný sa vrátil naspäť do Nórska – do Kristianie, kde zomrel na následky mozgovej mŕtvice ako 78-ročný v roku 1906.
Dielo Dráma 1848: Catilina (Catilina) 1850: Pohrebná mohyla (Kjæmpehøjen) 1854: Pani Inger na Østrote (Fru Inger til Østeraad) 1856: Olaf Liljekrans (Olaf Liljekrans) 1856: Slávnosť na Solhaugu (Gildet paa Solhoug) 1857: Bojovníci na Helgolande (Hærmændene paa Helgeland) 1862: Komédia lásky (Kjærlighedens Komedie) 1863: Nápadníci trónu (Kongs-Emnerne) 1866: Brand (Brand) 1867: Peer Gynt (Peer Gynt) 1869: Spolok mladých (De unges Forbund) 1873: Cisár a Galilejský (Kejser og Galilæer) 1877: Opory spoločnosti (Samfundets Støtter) 1879: Dom bábik (Nora) (Et Dukkehjem) 1881: Strašidlá (Gengangere) 1882: Nepriateľ ľudu (En Folkefiende) 1884: Divá kačka (Vildanden) 1886: Rosmersholm (Rosmersholm) 1888: Pani z prímoria (Fruen fra Havet) 1890: Heda Gablerová (Hedda Gabler) 1892: Staviteľ Sollness (Bygmester Solness) 1894: Malý Eyolf (Lille Eyolf) 1896: John Gabriel Borkman (John Gabriel Borkman) 1899: Keď sa my mŕtvi preberieme (Når vi døde vaagner)
Básnické zbierky 1864: Brat v núdzi 1872: Básne 1875: Balónový list
Ibsen na slovenských javiskách Niekoľko z inscenácií Ibsenových hier na javiskách slovenských divadiel: 1929: Heda Gablerová – Činohra Slovenského národného divadla v Bratislave, 1940: Rosmersholm – Činohra Slovenského národného divadla v Bratislave, réžia: Ján Jamnický 1942: Nora – Činohra Slovenského národného divadla v Bratislave, réžia: Ivan Lichard 1989: Nepriateľ ľudu – Činohra Slovenského národného divadla v Bratislave, réžia: Ľubomír Vajdička 2003: Rosmersholm – Činohra Slovenského národného divadla v Bratislave, réžia: Vladimír Strnisko 2007: Heda Gablerová – Divadlo Andreja Bagara v Nitre, réžia: Svetozár Sprušanský 2008: Spolok mladých – Akadémia umení v Banskej Bystrici, réžia: Katarína Burdová 2009: Nora – Štátne divadlo Košice v Košiciach, réžia: Anna Petrželková
Iné projekty
Externé odkazy Oficiálna stránka Nórskej národnej spoločnosti Henrika Ibsena (po nórsky, po anglicky, po nemecky)
Kategória:Nórski spisovatelia Kategória:Nórski dramatici Kategória:Osobnosti na nórskych bankovkách Kategória:Osobnosti na rumunských poštových známkach Kategória:Nositelia Radu polárnej hviezdy (Švédsko) Kategória:Nositelia Radu svätého Olafa