Chránená krajinná oblasť Brdy bola zriadená k 1. januáru 2016 na území rušeného vojenského újezdu Brdy a niekoľkých existujúcich brdských prírodných parkov. Predmetom ochrany má byť prírodné bohatstvo s cennými lesnými porastami, lúkami, mokraďami, vresoviskami a desiatkami potokov.
Podľa návrhu Agentúry ochrany prírody a krajiny podporovaného Stredočeským aj Plzenským krajom mala mať rozlohu . Pôvodný návrh na vyhlásenie CHKO Brdy zahŕňal územie o celkovej rozlohe . Na základe pripomienok niektorých obcí bola rozloha zredukovaná na , z toho je bývalý vojenský újezdOd Nového roku se Brdy otevřou turistům. Cest je mnoho, chybí ale značení, iDnes.cz, 6. 12. 2015, Jana Šrámková, v Stredných Brdoch, zvyšok tvoria prevažne Južné Brdy, kde CHKO nahradila doterajšie dva prírodné parky: Prírodný park Brdy na území Plzeňského kraja a Prírodný park Třemšín na území Stredočeského kraja. CHKO bola k 1. januáru 2016 zriadená nariadením vlády z 12. októbra 2015.Vláda ČR rozhodla o vyhlášení CHKO Brdy , Turistika-Brdy.cz, 14. 10. 2015, JUDr. Pavel Čámský,
História zámeru Už v roku 1921 prišla skupina poslancov Snemovne s návrhom vyhlásiť v Brdoch národný park. Návrh prijatý nebol a naopak v roku 1926 vláda ČSR rozhodla o zriadení delostreleckej strelnice, z tej sa neskôr stal vojenský újezd Brdy.
O zámere na zrušenie vojenského újezdu a o prípadnej forme ochrany prírodného územia sa znovu začalo diskutovať v súvislosti so zrušením vojenských priestorov Ralsko, Mladá a Dobrá Voda začiatkom 90. rokov 20. storočia. V tej dobe odbor životného prostredia okresného národného výboru v Příbrami navrhol vyhlásenie CHKO Brdy a začal v tej veci rad aktivít. Výsledkom zvýšeného záujmu o poznanie Bŕd bolo niekoľko odborných konferencií a doteraz asi najkomplexnejšia odborná publikácia na túto tému – v roku 2005 kniha Střední Brdy autorského kolektívu pod vedením RNDr. Václava Cílka, ktorá odporučila špeciálnu formu ochrany Brdskej prírody. Medzitým však bolo rušenie ďalších vojenských obvodov pozastavené a na čas prevážili tézy, že samotný režim vojenských obvodov predstavuje pre prírodu na ich území dostatočnú ochranu. Od ďalšieho rušenia vojenských obvodov odrádzala tiež skúsenosť s obťažnosťou a nedokonalosťou pyrotechnickej očisty, skúsenosť s vyhlásením CHKO na časti vojenského újezdu Boletice a kolízie tejto ochrany s vojenským výcvikom aj hospodárskym využívaním lesa. V roku 2005 prišla Rokycanská okresná hospodárska komora s návrhom na demilitarizáciu a civilné využitie Bŕd najmä pre turistické, rekreačné a športové účely, bez dôrazu na ochranu prírody. Protireakcia bol vznik občianskeho združenia Brdy-Res publica a jeho protinávrh, tzv. Projekt Brdy, ktorý tiež navrhoval zrušenie VÚ Brdy, ale na jeho mieste navrhoval zriadiť národný park a v ďalších častiach Brdskej vrchoviny chránenú krajinnú oblasť. OHK Rokycany od svojho návrhu ustúpila v prospech konkurenčného projektu, ale ministerstvo obrany oba návrhy striktne odmietlo s tým, že VÚ Brdy je perspektívny a nevyhnutný pre výcvik AČR a zložiek integrovaného záchranného systému. Občianske združenie vo svojich návrhoch pokračovalo, ale zmiernilo ich na požiadavku zriadenie CHKO, čo by nevylučovalo ani koexistenciu s vojenským újezdom – aj to však ministerstvo obrany odmietalo.
V rokoch 2006 – 2009 sa stal politickou témou plán na výstavbu radaru americkej protiraketovej obrany v Brdoch. To pritiahlo k otázke Bŕd pozornosť, ktorej dôsledkom bolo aj sprístupnenie niektorých okrajových častí újezdu od roku 2007 a zvýšená ústretovosť ministerstva obrany voči verejnosti. Zámer na zriadenie CHKO získaval politickú podporu najmä u obcí na Plzeňsku, zatiaľ čo na Příbramsku, kde prevládali iné politické preferencie, bol prevažne ignorovaný. Skúsenosti z pyrotechnickej asanácie v bývalom VÚ Dobrá Voda boli už lepšie ako z obvodov po sovietskej armáde, a tiež nástup svetovej finančno-hospodárskej krízy v roku 2009 viedol ministerstvo obrany k prehodnoteniu priorít. V roku 2010 spracovalo Bielu knihu o obrane, v ktorej sa objavil návrh na tzv. Optimalizáciu vojenských obvodov, predovšetkým zníženiu ich rozlohy a úplnom zrušení jedného z nich. Bola zostavená Komisia pre optimalizáciu vojenských obvodov.
Ministerstvo obrany oznámilo 6. apríla 2011 svoj zámer zrušiť niektorý z vojenských obvodov, pričom najpravdepodobnejšie to mal byť vojenský újezd Brdy. Súčasne s tým bol zmieňovaný aj zámer zabezpečiť vhodným stupňom ochrany uchovanie tunajšieho prírodného bohatstva a zdrojov pitnej vody.
Na rokovaní v júli 2011 v Jinciach, ktorého sa zúčastnil aj minister obrany a minister životného prostredia, bola načrtnutá predstava, že by na mieste zrušeného vojenského újezdu mala vzniknúť CHKO. Túto myšlienku v septembri 2011 v Strašiciach úplnou väčšinou prítomných podporil reprezentatívne obsadený seminár "O ochrane Brd povojenských". V rokoch 2011 a 2012 boli v diskusiách zvažované dva modely – vyhlásenia prírodného parku, alebo CHKO, pričom postupne prevážila myšlienka CHKO, ktorú podporovalo aj ministerstvo obrany, o. i. aj na základe pozitívnych skúseností zo zrušeného újezdu Dobrá Voda.
Ministerstvo životného prostredia zadalo Agentúre ochrany prírody a krajiny vypracovať analýzu, aký režim ochrany prírody má byť na území doterajšieho újezdu zvolený. Agentúra navrhla dva varianty, buď prírodný park a sieť maloplošných chránených vtáčích území, alebo vyhlásiť chránenú krajinnú oblasť, ktorá by okrem doterajšieho újezdu zahŕňala aj územie dnešných prírodných parkov Hřebeny a Třemšín v Stredočeskom kraji a Radeč a Trhoň v Plzeňskom kraji. Územie má na Příbramsku zasiahnuť do katastrálnych území radu obcí (napríklad Příbram, Jince, Hluboš, Obecnice, Podlesí, Bohutín) aj mimo existujúce prírodné parky, zatiaľ čo na Dobříšsku, Mníšecku, Berounsku ani Rokycansku sa územie ochrany rozširovať nemá. Agentúra preferovala variant zriadenia CHKO. Návrh zriadiť národný park bol tiež zvažovaný, ale bol zamietnutý, pretože pre túto formu ochrany nespĺňa územie potrebné parametre. Pôvodné návrhy uvažovali zahrnúť do prírodného parku či do CHKO aj Južné Brdy vrátane niektorých okolitých dedín i samotného mesta Rožmitál pod Třemšínem, zredukovaný plán už do CHKO žiadne väčšie sídelné celky nezahŕňal. Nepreferovaný variant zriadenia prírodného parku Brdy počítal so zriadením 47 maloplošných chránených území vrátane desiatich tzv. Európsky významných lokalít vnútri veľkoplošného územia a ďalších 7 maloplošných lokalít v jeho blízkosti.
Ku zriadeniu CHKO Brdy sa prikláňalo aj občianske združenie Brdy-Res publica i hajtmani Stredočeského a Plzeňského kraja a minister životného prostredia Tomáš Chalupa. Ministerstvo obrany navrhovalo, aby lesy zostali v správe štátneho podniku Vojenské lesy a majetky ČR. Minister Alexandr Vondra na jar 2011 sľuboval, že armáda nedopustí rozpredanie Bŕd developerom ani devastáciu tamojšej prírody. Riaditeľ AOPK ČR František Pelc v liste starostom vyzdvihol okrem ochrany prírody tiež prínos CHKO pre cestovný ruch vrátane lepšieho prístupu k dotáciám a sprístupnenie niektorých ciest. Výstavba rekreačných objektov má byť mimo I.zónu možná, pokiaľ nenaruší ráz krajiny a nebude mať negatívny vplyv na prírodne cenné lokality.
Negatívy pre obce môžu byť obmedzenia vo výstavbe ciest a sídelných celkov či v zimnej údržbe ciest (zákaz solenia) a zvýšenú prevádzku. Starosta Příbrami sa obával, aby nebola ohrozená výstavba juhovýchodného obchvatu Příbrami a naň nadväzujúceho spojenia na západ smerom na Plzeň a údolím Litavky smerom k diaľnici D5. Ochrana by obmedzila chov nepôvodnej zveri (bažanty, muflóny, daniele) aj napríklad konania automobilových a motocyklových súťaží. Problémom bolo tiež rozdelenie územia medzi obce. Stredočeský kraj a skupina obcí z Příbramska požadovali zachovať celé územie doterajšieho vojenského újezdu v Stredočeskom kraji, zatiaľ čo Plzeňský kraj a jeho obce si nárokovali časti jeho územia priliehajúce k územiu kraja.
Ministerstvo životného prostredia rozoslalo obciam po obvode újezdu na pripomienkovanie a vyjadrenie predbežný návrh na vyhlásenie CHKO. Podľa výsledku potom mal byť buď začatý proces vyhlasovania CHKO, alebo by kraje vyhlásili prírodné parky. 17. januára 2012 uverejnil server iDnes.cz správu o rokovaní ministra životného prostredia s obcami, podľa ktorej sa vedľa zámeru zriadenia CHKO opäť zvažovali aj varianty zriadenia viacerých menších chránených území. V máji 2013 boli prieskum a pripomienky obcí vyhodnotené, väčšina z nich bola pre variant CHKO a okolo augusta 2013 bol preto oficiálne začatý proces jej vyhlasovania. Proti zrušeniu vojenského újezdu bojovalo predchádzajúce vedenie mesta Příbram, až nové vedenie mesta po komunálnych voľbách v roku 2014, koalícia ANO a TOP 09, sa jasne vyjadrovalo v prospech zrušenia VÚ Brdy a vyhlásenia CHKO.
Hoci v novej vládnej koalícii mali veľký vplyv odporcovia zrušenia vojenského újezdu, čo viedlo k brzdeniu prípravy zákona, Poslanecká snemovňa na svojom zasadnutí v piatok 12.decembra 2014 odsúhlasila návrh zákona, ktorým je od 1.januára 2016 zrušený vojenský újezd Brdy, stanovené hranice vojenských obvodov a zmenené hranice krajov. Za schválenie zákona sa vyslovilo 99 zo 176 prítomných poslancov, 45 poslancov bolo proti. Dňa 14.januára 2015 bol uvedený návrh zákona schválený aj Senátom, potom ho podpísal prezident republiky Miloš Zeman a v Zbierke zákonov vyšiel pod č.15/2015. V nadväznosti na to vláda 12.októbra 2015 schválila nariadenie, ktorým na území bývalého vojenského újezdu vyhlásila chránenú krajinnú oblasť.
Na jar roku 2012 začala pyrotechnická očista územia. K novembru 2015 bola vyčistená plocha 5710 hektárov, z ktorej bolo odstránené asi sedem tisíc kusov nevybuchnutej munície alebo jej zvyškov, a zostávalo približne 6900 hektárov, na konci roku 2015 mala byť hotová približne polovica rozlohy vojenského újezdu, dokončenie je plánované na koniec roka 2017. Vyčistené časti boli počas víkendov a sviatkov sprístupňované už v roku 2015.Už na jaře budou v Brdech značené trasy, na vrch Tok se zatím nesmí, iDnes.cz, 4. 11. 2015, Trvalo neprístupné zostáva posádkové cvičisko o rozlohe približne v severnej časti CHKO v trojuholníku obcí Jince, Zaječov a Obecnice.
Zonácia CHKO a maloplošné chránené územia Územie CHKO sa člení do 4 zón podľa stupňa ochrany prírody: Výrazná súvislá väčšina územia patrí do III. zóny. Do IV. zóny patrí iba niekoľko malých ostrovčekov v oblasti Južných Bŕd – zástavba obce Míšov, osady Teslíny a Koukalka, obce Planiny, Chynín, severovýchodný výbežok Železného Újezdu okolo cesty do Nových Mitrovic, chatová osada pri rybníku Drahota pri Nových Mitroviciach, a časť osady Mítov severovýchodne od cesty. Mapu hranic a vymezení zón ochrany CHKO Brdy, Správa CHKO Brdy Do II. zóny patria prevažne miesta, ktoré sú maloplošnými obzvlášť chránenými územiami alebo sú na ne navrhnuté, najcennejšie časti niektorých týchto lokalít sú zaradené do I. zóny.
Nariadenie vlády 292/2015 Zb., Ktorým sa CHKO Brdy vyhlasuje, stanovuje, že územia chránenej krajinnej oblasti sa členia do 4 zón odstupňovanej ochrany prírody, ale bližšie ochranné podmienky stanovuje toto nariadenie pre celú CHKO zhodne bez ohľadu na zóny. Len pre III. zónu stanovuje, že tam je iba so súhlasom príslušného orgánu ochrany prírody možné vykonávať činnosti, ktoré môžu znížiť hladinu povrchovej či podzemnej vody na rašeliniskách, prameniskách a v jelšinách. Nařízení vlády 292/2015 Sb., o Chráněné krajinné oblasti Brdy , na webe CHKO Brdy (bez príloh),
Na území CHKO sa v čase jej vytvorenia nachádzalo 5 prírodných rezervácií, 3 prírodné pamiatky a 18 európsky významných lokalít.Správa CHKO Brdy, AOPK ČR
Všetkých päť prírodných rezervácií a všetky tri prírodné pamiatky sa nachádzajú v južnej časti CHKO, ktorá nebola súčasťou vojenského újezdu, teda v Južných Brdoch. Ide o tieto miesta:Chránená krajinná oblasť Brdy (mapa maloplošných chránených území , Správa CHKO Brdy Prírodná rezervácia Fajmanovy skály a Klenky Prírodná rezervácia Getsemanka