Středolabská tabule je český geomorfologický celok nachádzajúci sa v južnej časti oblasti Stredočeskej tabule. Zaberá časti krajov Stredočeského, Úsťanského, Pardubického, Královéhradeckého, Vysočiny a Prahy.
Poloha a sídla Územie celku sa rozkladá zhruba medzi mestami Mělník a Kralupy nad Vltavou na severozápade, Lysá nad Labem na severe, Kopidlno na severovýchode, Chlumec nad Cidlinou na východe, Kutná Hora a Golčův Jeníkov na juhovýchode, Kostelec nad Černými lesy na juhu a Praha na juhozápade. Úplne vnútri sa z väčších miest nachádzajú Neratovice, Brandýs nad Labem-Stará Boleslav, Čelákovice, Český Brod, Nymburk, Poděbrady, Kolín, Čáslav a Milovice.
Charakteristika územia Územie má ráz plochej pahorkatiny, tvorenej horninami vrchnej kriedy a miestami ich odkrytého kryštalinického, proterozoického a permského podložia. Predstavuje erózne až štruktúrne denudačný a akumulačný reliéf plošinného, kotlinného a plocho pahorkatinového rázu so zarovnanými povrchmi, uzlami, riečnymi terasami, údolnými nivami a tvarmi na sprašiach a viatych pieskoch. Rozkladá sa v širokom pruhu pri strednom toku Labe, dolnom toku Vltavy a pri ďalších labských prítokoch (napr. Výrovka, Doubrava, Mrlina, Cidlina).
Geomorfologické členenie Celok Středolabská tabule (podľa značenia Jaromíra Demka VIB-3) sa geomorfologicky člení na päť podcelkov: Nymburská kotlina (VIB-3A) v centre a na východe, Čáslavská kotlina (VIB-3B) na juhovýchode, Mělnická kotlina (VIB-3C) na severozápade, Mrlinská tabule (VIB-3D) na severovýchode a Českobrodská tabule (VIB-3E) na juhu a západe. Tabuľa susedí s celkami Dolnooharská tabule na severozápade, Jizerská tabule a Jičínská pahorkatina na severe, Východolabská tabule na východe, Železné hory a Hornosázavská pahorkatina na juhovýchode, Benešovská pahorkatina na juhu a Pražská plošina na juhozápade.
Kompletné geomorfologické členenie celej Středolabskej tabule uvádza nasledujúca tabuľka:
Významné vrcholy Dílce (366 m), Českobrodská tabule U Písku (341 m), Čáslavská kotlina Vinný vrch (311 m), Českobrodská tabule Bambousek (306 m), Čáslavská kotlina Oškobrh (285 m), Nymburská kotlina Ostrá hůrka (278 m), Mrlinská tabule Báň (272 m), Mrlinská tabule Chotuc (254 m), Mrlinská tabule Dřínov (247 m), Mělnická kotlina Přerovská hůra (237 m), Nymburská kotlina Cecemín (238 m), Mělnická kotlina Břístevská hůra (233 m), Českobrodská tabule Semická hůra (231 m), Nymburská kotlina
Najvyšším bodom celku je vrstevnica (400 m) v Českobrodskej tabuli, pri hranici s Benešovskou pahorkatinou.
Fotogaléria
Referencie
Pozri aj Geomorfologické členenie Česka Zoznam geomorfologických celkov v Česku
Iné projekty
Externé odkazy Geomorfologické mapa na Mapy.nature.cz (J. Demek et al. 2006)
Zdroj
Kategória:Středočeská tabule Kategória:Geomorfologické celky v Česku Kategória:Tabule v Česku Kategória:Geografia Stredočeského kraja Kategória:Geografia Pardubického kraja Kategória:Geografia Královohradeckého kraja Kategória:Geografia Úsťanského kraja Kategória:Geografia Kraja Vysočina Kategória:Geografia Prahy