náhľad|Odberná veža, priehrada Švihov.
Tunel Želivka je šiesty najdlhší vodný tunel na svete. Je dlhý 51,97 km a bol uvedený do prevádzky v roku 1972.
V roku 1965 bola v Nesměřicích začatá výstavba gravitačného privádzača pitnej vody do vodojemu Jesenice I pri obci Vestec, odkiaľ je voda distribuovaná do pražských zásobných vodojemov. Tunel bol razený banským spôsobom a privádzač má kruhový priemer 2640 mm a betónovú obmurovku s hrúbkou 200 až 350 mm. Maximálny prietok je 6 700 l/s. Úpravovňa vody Želivka bola uvedená do prevádzky 25. mája 1972 a odoberá vodu z vodárenskej nádrže Švihov dvoma prívodnými radmi s priemerom 1400 mm. Do úpravne je vedená dvoma výtlačnými radmi s priemerom 1400 a 1600 mm. V roku 2011 vyrobila ÚV Želivka viac ako 87 miliónov m³ pitnej vody, čo predstavuje 75% potrieb hlavného mesta Praha, ale aj Stredočeského kraja a Vysočiny. Pravidelná dodávka vody do Prahy začala 1. februára 1973.
Razba tunela Razba tunela bola rozdelená na 14 úsekov z ktorých boli razené štôlne proti sebe. Razby začínali z údolia potoka Kalná, údolia Štěpanovského potoka, údolia rieky Blanice, úpadnej štôlne Křešice (v km 20,218), údolia rieky Sázavy, úpadnej štôlne Brtnice (v km 39,387), jamy Čenětice (v km 44,939), ťažnej jamy Jesenice a uzáverovej komory v km 51,074. Geodetické vymeriavanie bolo vykonávané na povrchu. Pri prerážkach na styku štôlní dochádzalo k odchýlkam s maximálnou hodnotou smerovou 118 mm, výškovou 24 mm a dĺžkovou 138 mm. V roku 1964 začala razba pokusnej štôlne pri Štěpanovskom potoku, rok nato začali vlastné tunelárske práce na privádzači. Štôlňový privádzač podchádza 31 katastrálnych území, 11 obcí a osád, 34 potokov, 2 rieky, 29 ciest a 2 železničné trate. Štôlne sa nachádzajú v hĺbke od 8 do 150 metrov.
Rozdelenie razby tunela ŠtôlňaSmer razeniaVzdialenosť úseku [M]Úsek celkom [m]Klesá / stúpa [‰]ObjektyZdroj1aZ údolia potoka Kalná portál P8 k regulačnému vodojemu na začiatok štôlne6003058Klesá 0,401Z údolia Štěpanovského potoka z portálu P1 do údolia potoka Kalná2458Klesá 0,402Razená z portálu P2 od Štěpanovského potoka do údolia Blanice52939601Klesá 0,25Komín K23Razená z portálu P3 na pravom brehu Blanice k Štěpánovskému potoku4308Klesá 2,52Komín K3 Psara4Razená z portálu P4 na ľavom brehu Blanice k ťažnej štôlni Křeštice32617182Stúpa 1,21Prechod cez Blanicu5Razená z úpadnej štôlne Křešice v smere k údoliu rieky Blanice3922Klesá 0,40Komín K5 Divišov6Razená od úpadnej štôlne Křešice v smere údolie Sázavy398311141Klesá 0,25Prechod cez rieku Sázavu7Razená z portálu P5 na ľavom brehu Sázavy v smere k úpadnej štôlni Křeštice7158Klesá 5,00Komín Vranovská Lhota8Razená z portálu P6 na pravom brehu Sázavy v smere úpadnej štôlne Brtnice48557541Stúpa 9,71Komín K109Razená z úpadnej štôlne Brtnice v smere Sázava2546Klesá 0,4010Razená z úpadnej štôlne Brtnice v smere k jame Čenětice2806550611Razená od jamy Čenětice v smere k úpadnej štôlni Brtnice270012Razená od jamy Čenětice v smere k jame Jesenice42604494Komín K1213Razená od jamy Jesenice v smere k jame Čenětice23414Razená od jamy Jesenice k uzáverovej komore, koniec štôlne portál P716721672Uzáverová komora
Technické údaje Technické údaje podľa Josefa Lepku: Počet razených čiel: 14 (4 čelá z úpadníc, 6 čiel z portálov, 4 čelá zo šácht) a 12 vetracích a vstupných komínov. Razený profil: 9 až 12 m² Prietokový profil: 2640 mm Celkový objem vyťaženej horniny: 505 522 m³ Počet zabudovaných oceľových oblúkov: TH 12 812 kusov Plocha obmuroviek: 410 000 m², so zabudovaným betónom 25 000 m³ Spotreba trhavín: 1 176 000 kg Perunitu Priemerný postup razby na čele: 200 bm/mes., Dosiahnuté maximum: 330 bm/mes. Priemerný postup betonáže obmurovky na čele: 400 bm/mes., Dosiahnuté maximum: 660 bm/mes.
Organizácie, ktoré zabezpečovali výstavbu Podľa Vladislava Konvičku výstavbu zabezpečili: Československý uránový priemysel, n.p., Podzemné inžinierske stavby - generálny dodávateľ štôlňového privádzača Metrostav, n.p., Praha - generálny dodávateľ priehradnej a vodárenskej časti Sigma, n.p., Hranice - generálny dodávateľ technologického zariadenia vodárenskej časti Hydroprojekt, Praha - generálny projektant Ministerstvo lesného a vodného hospodárstva - ústredný investor Vodohospodársky rozvoj a výstavba, inžiniersky podnik, Praha - priamy investor
Referencie
Literatúra Mácha, J. a kol.: Želivka tunelem do Prahy - SNTL, 1972.
Externé odkazy Želivka hasí žízeň Pražanů už 40 let. Podívejte se, jak začínala 6 nejdelších vodních tunelů světa Schématický profil trasy Štolový vodovodní přivaděč z vodní nádrže Želivka do Prahy
Kategória:Vodné tunely v Česku Kategória:Doprava v Stredočeskom kraji