náhľad|Sieť Buštěhradskej železnice Buštěhradská železnica (, skratka B.E.B. z nemeckého Buschtěhrader Eisenbahn) bola privátna železničná spoločnosť na území Čech. Spoločnosť prevádzkovala v rokoch 1855 – 1922 sieť železníc v severozápadných Čechách. Jej sieť spájala Krušné hory a Podkrušnohorie s Prahou.

História náhľad|Stanica Křímov, opustená trať do Reitzenhainu (2007) náhľad|Krušovický pivovar prepravoval pivo v chladiacich vozoch BD (železničné múzeum Lužná u Rakovníka; 2008) Rozvoj ťažby uhlia na Kladensku v polovici 19. storočia vyvolal požiadavku nahradiť doteraz fungujúcu konskú železnicu výkonnejším dopravným prostriedkom. Z tohto dôvodu bola v roku 1852 založená Buštěhradská železničná spoločnosť (), ktorá od 1. januára 1855 dostala koncesiu na prevádzkovanie parostrojnej železnice, ktorej meno bolo odvodené od Buštěhradu. V tamojšom zámku malo administratívne centrum jedno panstvo z majetku cisára Ferdinanda, preto sa niekedy usudzuje, že práve preto bola táto dráha pomenovaná ako Buštěhradská. Pravdou však je, že Kladno bolo v čase vzniku malým mestečkom, pokým Buštěhrad bol oveľa známejší.

Spoločnosť uviedla do prevádzky prvú trať 5. novembra 1855 - jednalo sa o úsek Staré Kladno - Kralupy nad Vltavou s dĺžkou 20,5 km; v Kralupoch trať nadväzovala na štátnu dráhu Praha-Podmokly a tiež tu bola možná prekládka uhlia na lode a jeho ďalšia doprava po Vltave a Labe. Súčasne bola prevzatá stará trať koněspřežky medzi Starým Kladnom a Vejhybkou (dnes žst. Kladno) a prestavaná pre parostrojnú prevádzku. Roku 1863 získala spoločnosť koncesiu k prestavbe konskej železnice v úseku Vejhybka - Bruska na parostrojnú prevádzku a jej predĺženie do Bubien. V roku 1867 nasledovala koncesia pre zvyšný úsek Vejhybka - Lány (dnešná žst. Stochov), kde boli niektoré úseky vedené v novej trase.

Na základe požiadavky na železničné spojenie od producentov cukru a chmeľu na Žatecku a Lounsku a rozvoja ťažby hnedého uhlia v Podkrušnohorí postupne spoločnosť BD rozvinula sieť svojich železníc do celej oblasti. 4. februára 1871 bola zahájená prevádzka na novom, 83,8 km dlhom úseku Lány - Chomutov, čím Chomutov získal priame spojenie s Prahou. V Chomutove vystavala vlastnú stanicu, ktorú potom využívala spoločne s Ústecko-teplickou železnicou.

3. marca 1872 sa začala prevádzka na úseku Smíchov - Hostivice, čím BD získala nové spojenie s Prahou, ktoré bolo navyše sklonovo priaznivejšie, než dejvická vetva. V pôvodných plánoch bolo postaviť na Smíchove novú, reprezentatívnu stanicu, no od jej výstavby sa upustilo a využívala sa provizórna stanica severného nástupišťa.Musil, Stanislav. Vôňa pražských nádraží. Praha: Plot, 2005. Myšlienka nádražia v tejto lokalite ožila po takmer 130 rokoch v roku 2010 pri výluke električkových tratí v oblasti Motola a Řep, kedy bola zriadená na konci jednej z koľají bývalej nákladnej stanice zastávka Na Knížecí.

1. augusta 1872 začala BD prevádzku na 57,7 km dlhom jednokoľajovom úseku z Chomutova do Vejprt s odbočkou Křímov - Nová Ves s napojením na saskú železničnú sieť v Reitzenhaine. 1. marca 1873 bol uvedený do prevádzky 12 km úsek Chomutov - Kadaň - Prunéřov. Aj v nasledujúcich rokoch bola sieť postupne rozširovaná, až v roku 1891 dosiahla svojej najväčšej dĺžky - 465 km.

Už pred 1. svetovou vojnou sa uvažovalo o zoštátnení BD. V roku 1918 sa ocitli trate BD na území novozaloženého Česko-Slovenska, ktoré zoštátňovanie tratí uprednostňovalo. 1. januára 1923 bola BD zákonom zoštátnená a jej trate sa stali súčasťou ČSD.

Vozidlá Z lokomotív BD sa zachovali dve v zbierkach Národného technického múzea - lokomotíva Kladno z roku 1855 je najstaršou dochovanou lokomotívou v Čechách a bývalá IIIa 272 (ČSD 324.391) ako nepojazdný exponát je v súčasnosti v múzeu v Lužnej pri Rakovníku. Ďalej sa zachoval stroj 300.619, ktorý je v súčasnej dobe tiež v Lužnej.

Parné lokomotívy BD Rad Číslo Usporiadanie Rok výroby Výrobca rad ČSD Obrázok BD rad I 101-105 C2' n2t 1855 – 1861 Lokomotivfabrik der StEG 100px BD rad Ia 401-422 C n2t 1890 – 1906 Wiener Neustädter LokomotivfabrikLokomotivfabrik FloridsdorfBMMF 300.601-623 100px BD rad II 106-112 C n2 1863 – 1868 Lokomotivfabrik der StEG BD rad III 113-170 C n2 1870 – 1873 Lokomotivfabrik der StEGLokomotivfabrik Floridsdorf 322.201- 254 BD rad IIIa 180-277 C n2 1887 – 1907 Wiener Neustädter LokomotivfabrikLokomotivfabrik der StEG 324.301 -396 100px BD rad IV 201-203 (do r. 1887) 301-306 D n2 1884, 1890 Wiener Neustädter Lokomotivfabrik 412.001-006 BD rad IVa 351-355 D n2 1909 BMMF 413.101-105 BD rad V 1-20 1B n2 1870 – 1872 Sächsische Maschinenfabrik/Chemnitz 232.201-220 BD rad Va 501-506 1'E1' n2t 1918 BMMF 524.101-106 100px BD rad VI 81-84 1B n2 1873 Maschinenfabrik Esslingen/Karlsruhe BD rad VII 90-96 2'B n2 1887 – 1897 Wiener Neustädter Lokomotivfabrik 253.301-307 BD rad VIII 51-73 2'C n2 1898 – 1914 Lokomotivfabrik der StEG 354.425-447 100px

Trate BD

Trať Stavebná dĺžkaGeschichte der Eisenbahn der Österreichisch-ungarischen Monarchia, IV. Band, k.u.k. Hofbuchhandkung & amp; k.u.k. Hofbuchdruckerei Karl Prochaska, Wien-Techen-Leipzig, 1899, Seiten331-332 (v km) Otvorenie Dokončenie Poznámka Dubny - Staré Kladno 2,690 5. november 1855 len miestna nákl. doprava Vejhybka (Kladno) - Kralupy 24,813 23. február 1856 23. február 1872 Praha (Bubna) - Lužná u RakovníkaLužná u Rakovníka - ChomutovChomutov - Cheb 237,819 4. november 1863 1. marec 1873 Lužná-Líšany - Rakovník 9,394 5. jún 1871 5. marec 1873 miestna trať Březno u Chomutova - Kadaň - Prunéřov 10,251 9. november 1871 Tršnice - Františkovy Lázně 4,129 9. december 1871 Praha-Smíchov - Hostivice 19,334 3. marec 1872 Chomutov - Křímov - (Reitzenhain) 36,243 12. máj 1872 23. august 1875 Úsek št. hranica - Reitzenhain vo vlastníctve Kráľ. saských štátnych žel., prenajatý Chomutov - Vejprty hranica 35,144 12. máj 1872 Miestna dráha; Úsek Vejprty - št. hranica prenajatý Kráľ. saským štátnym žel. Sokolov - št. hranica (-Klingenthal) 27,786 1. jún 1876 1. október 1886 miestna trať; Úsek št. hranica - Klingenthal majetkom Kráľ. saských štátnych žel. Krupá - Kolešovice 12,311 15. septembra 1883 miestna trať Celkom: 419,914 roku 1910 zahŕňala celková dĺžka vrátane uhoľných a priemyselných tratí (61,50 km) ~ 281 km

Trate prevádzkované BD Miestna trať Vojkovice - Kyselka (sprevádzkovaná 1. februára 1895)

Literatúra Jiří Ryvola, Zdeněk Pospíšil: Buštěhradka, Radix 2005, ISBN 80-86031-62-4 Walter Rollmann: Eisenbahngeographie der Sudetenländer. Zahn & amp; Jaensch, Dresden 1935 [Prag, phil. Diss.] ÖNB Siegfried Bufe, Heribert Schröpfer: Eisenbahnen im Sudetenland. Bufe-Fachbuchzentrum, München 1991, ISBN 3-922138-42-X

Referencie

Pozri aj Lánská koněspřežka Železničná trať Praha - Rakovník História železničnej dopravy v Česku

Iné projekty

Externé odkazy Buštěhradská dráha Komotauer Hauptbahnhof Reichsgesetzblatt Nr. 16 aus 1867 (Seiten 29ff): "Koncesná listina z 11.januára 1867" pre stavbu tratí "Prag-Wejhybka" a "Kladno-Kralupy" Reichsgesetzblatt Nr. 138 aus 1869 (Seiten 399ff): "Koncesná listina z 1.júla 1868" pre stavbu trate "Prag (Smichow) -Saaz-Kommotau-Weipert-königlich Sächsische Granz" Reichsgesetzblatt Nr. 43 aus 1874 (Seiten 79ff): "Koncesná listina z 30.októbra 1874" pre stavbu trate "Falkenau-böhmisch-Sächsische Granz bei Graßlitz" Spolok pre predaj uhlia a Buštěhradská dráha Zoznam lokomotív Buštěhradskej železnice (nemecky)

Zdroj

Kategória:České železničné spoločnosti Kategória:Doprava v Rakúsko-Uhorsku Kategória:Železničné trate v Česku Kategória:Vzniklo v 1885 Kategória:Zaniklo v 1923