Juraj Ribay (iné tvary: Jur Ribay, Ryba, Rybay; * 28. marec 1754, Bánovce nad Bebravou – † 31. december 1812, Torža) bol slovenský spisovateľ, jazykovedec, etnograf a publicista.
Bol významným predstaviteľom osvietenskej vedy a zakladajúca osobnosť viacerých slavistických vedných disciplín. Udržiaval korešpondenciu s Jozefom Dobrovským a ďalším slavistami (J. P. Cerroni, K. B. Anton, A. Bačinský, F. Dürich). Počas pobytu v Pešti bol udržiaval kontakty s významnými šľachtickými vzdelancami a bibliofilmi (Ferenc Széchényi, Miklós Jankovich a i.).
Detstvo a štúdium Narodil sa v roku 1754 na samote pri Bánovciach nad Bebravou (dnešná mestská časť Dolné Ozorovce). Jeho otec bol krčmárom, mal dve sestry, manželku Alžbetu a štyri deti.
Základnú evanjelickú školu navštevoval v Horných Ozorovciach, po jej úradnom zrušení pokračoval v Uhrovci, na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Modre, teológiu v Šoproni, na univerzite v Erlangene a v Jene.
Kariéra Pôsobil aj ako súkromný učiteľ na panstve A. Karacsaya v Egyházasrádóc, ako organista a pomocný učiteľ v nemeckom cirkevnom zbore v Modre.
Po návrate zo štúdií v Jene žil istý čas v Prahe, kde sa zoznámil s viacerými katolíckymi i evanjelickými predstaviteľmi českého národného obrodenia.
Po návrate do Uhorska pôsobil okrem iného ako súkromný učiteľ Ľ. Ostrolúckeho, ako farár v Príbovciach a Bohuniciach, kde sa v júni 1785 oženil s Alžbetou Ruprechtovou z Modry. V decembri toho istého roku bol na odporúčanie superintendenta banského okolia Martina Hamaliara pozvaný za farára do Cinkoty pri Pešti, kde pracoval aj ako knihovník a korektor.náhľad|Titulný list prekladu diela (pôv. nemeckého autora) od Juraja Ribaya vydaný v Pešti r. 1795.
V roku 1793 spracoval Juraj Ribay návrh na vedeckú spoločnosť s názvom Inštitút, alebo česko-slovanská spoločnosť medzi Slovákmi v Uhorsku. Návrh obsahoval zárodky predstáv o vlastivednom výskume, o národnej vede, osvete, pestovaní materinského jazyka (v tom období šlo o biblickú češtinu) a kultúry. Spoločnosť mala mať tri členské okruhy: kandidátov, riadnych a čestných členov. S Ribayovými predstavami čiastočne korešponduje Učená spoločnosť banského okolia, založená v roku 1810 z iniciatívy Bohuslava Tablica.
Venoval sa zberateľskej práci (rukopisy a staré tlače), ktorá mala okrem vedeckého aj národno-uvedomovací charakter. Zbieral slovaciká, bohemiká, diela slovanských literatúr a hungariká, avšak jeho jedinečná knižnica sa nezachovala ako celok, jednotlivé diela sa nachádzajú v knižniciach v Pešti a v Prahe.
Juraj Ribay: bol spolutvorcom porovnávacej metódy v dejinách slovenskej jazykovedy zaoberal sa otázkou nahrádzania striednic za nosovky vo vývoji slovenčiny všímal si lexikálnu a frazeologickú stránku živého jazyka bol autorom rozsiahlych rukopisných prác zaujal negatívne stanovisko k bernolákovčine, sám mal podiel na používaní bibličtiny
Dielo 1795: Katechysmus o zdraví pro obecní lid a školskou mládež 1793: O pících a rostlinách 1795: Pravidla moresnosti aneb zdvořilosti jako i opatrnosti a zachovávani zdravi 1797: Príručná knižka o polním hospodářství
Dielo v elektronickej podobe Pravidla moresnosti aneb zdvořilosti jako i opatrnosti a zachovávani zdravi. Pešť : M. Trattner, 1795. 60 s. - dostupné v Digitálnej knižnici UKB Katechysmus o zdraví pro obecní lid a školskou mládež. Pešť : M. Trattner, 1795. 125 s.- dostupné v Digitálnej knižnici UKB
Referencie
Externé odkazy Záznam o narodení a krste v matrike farnosti v Bánovciach nad Bebravou; pokrstený ako Georgius Riba
Zdroj RIBAY, Juraj. In:
Kategória:Osobnosti z Bánoviec nad Bebravou Kategória:Slovenskí jazykovedci Kategória:Slovenskí národní buditelia Kategória:Slovenskí spisovatelia Kategória:Slovenskí etnografi Kategória:Slovenskí publicisti