Národná prírodná pamiatka Barrandovské skály je chránené územie nachádzajúce sa na ľavom brehu Vltavy, na juhozápadnom okraji hlavného mesta Prahy. Starostlivosťou o NPP Barrandovské skály je poverené regionálne pracovisko Stredné Čechy AOPK ČR.
Charakteristika Hlavným dôvodom ochrany je unikátny medzinárodne významný geologický profil paleozoických útvarov silúr a devón dokumentujúci prvohorný vývoj pražskej panvy. Lokalita o celkovej rozlohe 11,57 ha bola vyhlásená ako národná prírodná pamiatka 1. septembra 1982. Územie je rozdelené do dvoch celkov prepojených ochranným pásmom a katastrálne spadá pod obce Hlubočepy a Malá Chuchle. Nadmorská výška sa pohybuje od 195 do Súčasťou geologického profilu je medzinárodne významný stratotyp českého stupňa zlíchov. Ďalšími dôvodmi k ochrane sú oblastné stratotypy pražského a zlíchovského súvrstvia a oporný profil k celosvetovo uznávanému hraničnému silúrsko-devónskemu stratotypu v Čechách. Ďalej je územie významné aj z paleontologického hľadiska, vyskytujú sa tu početné nálezy skamenelín, a v neposlednom rade sú tu chránené aj zvyšky teplomilnej skalnej stepi.Chránené územia ČR sv. XII - Praha, Kubíková J., Ložek, V., Špryňar P. a kol., Praha 2005, str. 92-93.
Lokalita vľavo|náhľad|Celkový pohľad na Barrandovské skály od Malej Chuchle Chránené územie Barrandovské skály sa nachádza vo vltavskom údolí na okraji Prahy. Začína pod Barrandovským cestným mostom, východne od ulice Hlubočepská, a tiahne sa v juhozápadnom smere pozdĺž ulice Zbraslavská až k obci Malá Chuchle, kde končí severne od ulice V Lázních (na severných stráňach údolia Čertova strouha). Ide o strmé skalné zrázy, ktoré pôvodne vymodelovala eróznou činnosťou rieka Vltava. V histórii boli skalné svahy narušené výstavbou diaľnice smerom zo Smíchova na Zbraslav a neskôr aj výstavbou železnice. Ďalej bolo prirodzené prostredie narušené tiež niekoľkými kameňolomami. Vďaka týmto narušeniam však bolo odkryté to najcennejšie, t.j. geologické profily spodného silúru až spodného devónu a mnohé paleontologické náleziská, kde k najvýznamnejším nálezom patrí hlavne tzv. koralový obzor "U kapličky". Najstaršie usadeniny sa nachádzajú v najjužnejšej časti lokality. Smerom k severu na ne postupne nasadajú mladšie vrstvy, takže je možné jednoducho sledovať časovú líniu vývoja. V areáli chráneného územia je niekoľko významných oblastí.
Patria k nim Vyskočilka, Barrandova skála, lom „Pod terasami“ a lom „U kapličky“. Okrem Barrandovej skály sú ostatné geologické odkryvy minimálne tektonicky postihnuté, a preto podávajú jedinečný, historicky presný, záznam silúrskeho a devónskeho vývoja tejto oblasti a tak umožňujú jeho veľmi kvalitný výskum.Geologické pamiatky Prahy., Kríž J., Český geologický ústav Praha 1999, str. 13-14, 35-41
Vyskočilka je skalný zráz tvorený tmavými graptolitovými bridlicami liteňského súvrstvia, konkrétne motolskými vrstvami (wenlock, silúr). Nachádza sa na južnom cípe lokality, hneď za poslednými domami Malej Chuchle, a meno nesie podľa bývalého zájazdného hostinca. Do bridlíc tu prenikajú mocné doleritové žily, na ktorých je možné pozorovať typický guľovitý rozpad diabáz. Tento úkaz tu nesie miestny názov "Chuchelské ružičky".
náhľad|Guľovitý rozpad diabáz tvoriaci "Chuchelské ružičky"
Smerom na sever od Vyskočilky je jedno z najznámejších miest v tejto NPP, Barrandova skála. Ide o najstaršie geologicky chránené územie v Česku (chránená je už od roku 1884, kedy ju vtedajší majiteľ lomov Max Herbert daroval "k ochrane Prírodovedeckému zboru Národného múzea" so všetkými právami pre užívanie). Barrandovu skálu tvoria zvrásnené doskovité vápence lochkovského súvrstvia, stratigraficky patriace už k obdobiu devónu. Predmetom ochrany je tu veľmi inštruktívne a intenzívne disharmonické zvrásnenie spôsobené variskou orogenézou. Doskovité vápence lochkovského súvrstvia sú ľahšie vrásnitelné než ich okolie a vďaka tomu sú tu môžeme vidieť úplne jedinečne vyvinuté a zachované rôzne typy vrás a iných tektonických postihnutí.
Severne od Barrandovej skály leží tzv. Lom "Pod terasami", ktorý je už dnes značne zarastený vegetáciou. Boli tu však odkryté dvorecko-prokopské vápence spodného devónu, presnejšie spodného sledu stupňa prag, v ktorých boli nájdené početné fosílie. Preto je dnes lom významnou paleontologickou lokalitou. V týchto vápencoch sa nachádza typická devónska fauna, ktorú predstavujú hlavne trilobity.
Ešte severnejšie sa nachádza lom "U kapličky". Je tu odkrytý sled najvrchnejšej časti pražského súvrstvia (stupeň prag) vo fácii dvorecko-prokopských vápencov. V nadloží potom ostro nasadá zlíchovské súvrstvie, ktorého spodné polohy sú charakterizované koralovým obzorom. Ten je tvorený polohami hrubo bioklastických vápencov a sedimentárnych brekcií. Ide o unikátnu paleontologickú lokalitu, ktorú objavil v roku 1917 významný český geológ Radim Kettner. Bolo tu nájdených a popísaných cez 250 druhov fosílií devónskej bentóznej fauny. Najhojnejšie sú krinoidi, ramenonožce, koraly a mechovky.vychádzky za geologickú minulosťou Prahy a okolia., Chlupáč I., Academia 1999, str. 87-90, 153-157.
Len pár metrov od lomu, severným smerom, je najlepšie odkrytá hraničná vrstva medzi stupňom prag (pražského súvrstvia) a stupňom zlíchov (zlíchovské súvrstvie), ktorá je uznaná ako medzinárodný stratotyp bázy stupňa zlíchov. Je tu výrazný rozdiel v sedimentácií. Miesto sa označuje ako profil "U kapličky".
História Oblasť patrí do priestoru Pražskej kotliny, ktorá bola osídlená už v praveku (na ostrohu vedľa barrandovského mosta zvanom Klobouček). Územie bolo teda dlhodobo ekonomicky využívané, čo sa prejavilo predovšetkým dávnym odlesňovaním a dlhodobou pastvou, vďaka ktorej sa na stráňach vyvinuli stepné a lúčne teplomilné spoločenstvá rastlín. Tie však boli zásadne poničené zalesnením na prelome 19. a 20. storočia.http://envis.praha-mesto.cz/(yqvqjt3zzgn2sdqidzjlmp55)/files/=57664/plan_pece_NPP_Barrandovske_skaly_2006_2015. pdf
Až do polovice osemnásteho storočia siahali mohutné Barrandovské skály až k rieke. Cesty smerom od Zbraslavi na Smíchov boli teda vedené cez terajší Barrandov a Zlíchov. Zárez tzv. Starej Zbraslavskej cesty bol vytvorený trhavinami v roku 1742 francúzskymi vojskami za francúzsko-pruskej vojny (tzv. Vojna o rakúske dedičstvo). Cesta pôvodne slúžila na vojenské účely, pretože na Zbraslavi sídlili rakúske vojská. Ďalšie skalné zárezy boli vykonané v roku 1846, kedy sa cesta dočkala svojho rozšírenia a spevnenia. V šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia potom došlo k ešte väčšiemu rozšíreniu a to vplyvom stavby železnice. Tá bola postavená na mieste pôvodnej cesty, ktorá bola vsekaná ešte viac do skál. Stavba cesty a železnice najviac ovplyvnila hlavne dnešnú podobu Barrandovej skály. Tá bola takto pomenovaná v roku 1884 na počesť paleontológa svetového významu Joachima Barranda, ktorý túto vľavo|náhľad|Typicky zvrásnené vápencové vrstvy na Barrandovej skále oblasť dôkladne preštudoval a urobil tu mnoho významných objavov. Toho istého roku mu tu bola umiestnená pamätná tabuľa a celá skala bola darovaná pánom Maximiliánom Herbertom Národnému múzeu k ochrane a na podrobné preskúmanie.
Okrem zárezov bola tvár skál pozmenená tiež ťažbou. Bolo tu niekoľko dnes už zaniknutých a zarastených lomov. Niekoľko sa ich nachádzalo JZ od Barrandovej skály. Lámal sa tu hlavne krinoidový vápenec a lomy fungovali do začiatku dvadsiateho storočia. Ďalšie významné lomy sa nachádzali aj v severnom smere od Barrandovej skály. Pôvodne išlo o dva oddelené lomy, ktoré boli po roku 1911 prepojené. Miestny vápenec slúžil predovšetkým na výrobu vápna. Za prvej česko-slovenskej republiky, kedy ťažba v lomoch doznievala, boli nad nimi vybudované Barrandovské terasy a lomom sa začalo hovoriť "Pod terasami". V severnejšom z nich bol pred druhou svetovou vojnou postavený plavecký bazén, ktorý tu slúžil až do päťdesiatych rokov minulého storočia. Dnes tu môžeme vidieť už len betónové ruiny. Neskôr sa tomuto lomu začalo hovoriť podľa neďalekej kaplnky Panny Márie Bolestnej, lom "U kapličky". Kým južnejšiemu z oboch lomov (bližšie k Barrandovej skále) zostal názov "Pod terasami".
Ďalšími významnými vedcami, ktorí tu vykonávali svoje výskumy, boli hlavne geológ Radim Kettner (koralový obzor) a František Hanuš. Oblasť je aj dnes študijne využívaná, predovšetkým ako miesto geologických exkurzií.
Prírodné pomery náhľad|Tmavé silúrske bridlice Svahy chráneného územia majú juhovýchodnú expozíciu a klíma je tu veľmi teplá a suchá. Priemerná ročná teplota sa pohybuje okolo 9°C a zrážky sú približne 500 mm za rok. Pôdy sú tu málo vyvinuté, plytké s vysokým podielom skeletu. Väčšinou ide o rôzne varianty rankerov a rendizín. Na báze skál sú miestami vrstvy sutiny.
Geológia vľavo|náhľad|Silúrska diabázová žila Motolské súvrstvia náležia k spodnému silúru, k stupňu wenlock. Prevládajú v nich čiernošedé ílové aj vápnité graptolitové bridlice. Súvrstvie je prestúpené hrubou diabázovou intrúziou. Celé územie leží v oblasti Barrandienu a je tvorené paleozoickými usadeninami, stratigraficky spadajúcimi pod útvary silúr a devón. Približný vek týchto usadenín je 430 - 390 miliónov rokov. Z geomorfologického hľadiska patrí oblasť k celku pražskej plošiny. V severo-južnom smere sa tiahne sled geologických odkryvov, na ktorých môžeme pozorovať nasledujúce súvrstvia (zoradené od najstaršieho k najmladšiemu): motolské súvrstvie, kopaninské súvrstvie, požárské súvrstvie, lochkovské súvrstvie, pražské súvrstvie a zlíchovské súvrstvie. Kopaninské súvrstvie patriace k vrchnému silúru, konkrétne stupňu ludlow je tu vyvinuté v podobe tufitických bridlíc a vápencov. Odkryvy tohto súvrstvia sa nachádzajú skôr v ochrannom pásme chráneného územia a to pri Filmárskej ulici.
Požárské súvrstvie (vrchný silúr, stupeň přídolí) je v spodných častiach tvorené šedými, jemnozrnnými vápencami. Vyššie časti tvoria vápnité bridlice s medzivrstvami jemnozrnných vápencov. Lochkovským súvrstvím sa už radí k spodnému devónu, stupňu lochkov. Ide o tmavo šedé doskovité vápence s tmavými rohovcami a vápnitými bridlicami. Tvoria predovšetkým Barrandovu skálu, kde sú intenzívne disharmonicky zvrásnené.
Pražské súvrstvie je typickým predstaviteľom stupňa prag (spodný devón). V oblasti Barrandovských skál je vyvinuté v dvoch fáciách. Prvá je fácia sliveneckých vápencov. Ide o krinoidové vápence, ktoré sú zrnité a majú ružovkastú, svetlo šedú alebo červenkastú farbu. Druhá je fácia dvorecko-prokopských vápencov, čo sú sivé, veľmi jemnozrnné, niekedy hľuznaté kalové vápence. Posledné, najsevernejšie súvrstvie je zlíchovské. Patrí spodnému devónu, medzinárodnému stupňu ems a regionálnemu stupňu zlíchov. Spodné polohy charakterizuje tzv. koralový obzor. Tvoria ho polohy hrubo bioklastických vápencov a sedimentárnych brekcií. Je tu možné pozorovať podmorské sklzové štruktúry.http://lokality.geology.cz/229Geologická minulosť Českej republiky., Chlupáč I., Academia 2011, str. 94-106, 115-126
Paleontológia a paleogeografia