náhľad|Satyros z Élidy, autor: Silanión, cca 330320 pred Kr., Národné múzeum, Atény Silanión () bol grécky sochár v 4. storočí pred Kr.
Sochár Silanión pochádzal z Atén. Rímsky spisovateľ Plínius uvádza, že na vrchole bol počas 113. olympiády (v rokoch 328 až 324 pred Kr.)Plínius, Naturalis Historia, 34,51. Zo správ od starovekých autorov je známych desať jeho diel.
Silanión zhotovil sochy mýtických hrdinov AchillaPlínius, Naturalis Historia, 34,82. a Thésea,Plutarchos, Bioi paralléloi, Théseus, 2. Umierajúcej Iokasté (bronz zo striebrom)Plutarchos, Moralia 18 c, 643 e. a sedem portrétov a sôch, lyrických poetiek SapfoCicero, In Verrem, 2, 4, 125 f. a Korinny,Tatianos, Oratio ad Graecos, 34, 16. sochu filozofa Platóna, ktorú podľa Diogena Laertia umiestnil v Akadémii Peržan Mithradates s nápisom: „Peržan Mithradates, syn Orontobalov, venoval Múzam Platónovu sochu, ktorú zhotovil Silanión.“, sochu sochára ApollodóraPlínius, Naturalis Historia, 34,81. a sochy troch boxerov z Olympie, a to messénskych dorastencov Telesta, víťaza na 110. hrách a Damareta, víťaza na 109. hrách a elidského Satyra, víťaza na 112. a na 113. hrách. Silanión písal i učené spisy o pravidlách zobrazovania ľudského tela, ktoré sa nezachovali.
Medzi jeho zachované diela (v 16. rímskych kópiach) patrí psychologicky výstižný portrét filozofa Platóna, umiestnený v mníchovskej Glyptotéke, busta poétky Sapfo (jej identifikácia je ale sporná) uložená v Museo Archeologico Nazionale v Neapole.Malcolm Bell, Morgantina Studies, Volume I, str. 49 Jedným z jeho zachovaných diel je aj hlava boxera Satyra z Élidy, ktorá za vlády rímskeho cisára Theodosia II. ušla pustošeniu kresťanských horlivcov (zvyšná časť sochy sa nezachovala). Je to jediná podobizeň olympijského víťaza nájdená v Olympii, je z bronzu a bola vyrobená okolo roku 325 pred Kr. Na rozdiel od starších sôch realisticky zobrazuje individuálne črty tváre, ktoré prezrádzajú chlapskú tvrdosť a nepoddajnosť. Nos má rozbitý, čelo zjazvené, uši rozmlaždené, kučeravé vlasy stiahnuté zvyškom olivového venca, namiesto atletickej krásy oslavuje krvopotne dobytú cestu k víťazstvu.
Referencie a bibliografia
Iné projekty
Kategória:Sochári starovekého Grécka