Lewis and Harris (, , starosever. Ljóðhús ok Hérað) je najväčší škótsky ostrov, nachádzajúci sa v súostroví Vonkajšie Hebridy v Atlantickom oceáne. Je to zároveň tretí najväčší z Britských ostrovov po Veľkej Británii a Írsku. Od Škótska je oddelený Minčským prielivom, v najužšom mieste je vzdialenosť od Škótska 39 km.
Podľa sčítania v roku 2011 na ostrove žije 21 031 obyvateľov, čo je mierne zvýšenie oproti sčítaniu v roku 2001, kedy tu žilo 19 918 obyvateľov. V hlavnom meste ostrova, Stornoway, žije asi 8-tisíc ľudí. Lewis a Harris sú známe aj ako jedna z mála škótskych oblastí, kde sa je škótska gaelčina používaná významnou časťou obyvateľov.
Na ostrove boli v roku 1831 objavené vikinské šachové figúrky vyrezané z mrožích klov a dokazujúce šírenie šachu na Britské ostrovy zo severu. Väčšina z figúrok sa v súčasnosti nachádza v Britskom múzeu v Londýne.
Geografia Napriek tomu, že ide o celistvý ostrov, nemá v angličtine ani gaelčine vlastný názov, ale je zložený z názvov Lewis a Harris, ktorými sú označované dve časti, na ktoré býva ostrov tradične rozdeľovaný. Názvy Lewis a Harris sú používané akoby išlo o dva samostatné ostrovy, hoci ide o jeden veľký ostrov.
Severná časť, Lewis, je rovinatejšia a pred územnosprávnou reformou v roku 1975 ležala v grófstve Ross and Cromarty. Južná časť, Harris, je hornatejšia a pri Tarberte je rozdelená 850-metrovou šijou na dve menšie časti. Pred reformou v roku 1975 patril Harris do grófstva Inverness-shire. Od roku 1975 patrí celý ostrov do samostatnej oblasti pre súostrovie Vonkajšie Hebridy – Western Isles Council (po škótskogaelsky Comhairle nan Eilean Siar).
Najvyšší vrch ostrova, Clisham, leží na Harrise a dosahuje výšku
Galéria
Referencie
Iné projekty
Zdroj
Kategória:Vonkajšie Hebridy