Black metal je extrémna odnož heavy metalu. Medzi obvyklé črty patria rýchle tempá, mimoriadne skreslené gitary, tremolovanie, blast beaty, zlá kvalita zvuku a nekonvenčné štruktúry skladieb.
Počas 80. rokov niekoľko thrashmetalových kapiel vytvorilo prototyp black metalu. Táto tzv. „prvá vlna“ obsahovala kapely ako Venom, Bathory, Hellhammer a Celtic Frost.Metal: A Headbanger's Journey [Film]. Réžia: Sam Dunn. Seville Pictures, 2005. „Druhá vlna“ sa objavila začiatkom 90. rokov, vedená nórskymi skupinami ako Mayhem, Burzum, Darkthrone, Immortal , Urgehal a Emperor. Táto raná nórska blackmetalová scéna rozvinula štýl svojich predchodcov a vytvorila z neho samostatný žáner. Scény inšpirované nórskym black metalom sa objavili po celej Európe a v Severnej Amerike, avšak okrem toho vznikli aj scény bez akejkoľvek spojitosti s tou nórskou.Black Metal: A Documentary [Film]. Réžia: Bill Debub. Bill Zebub Productions, 2007.
Pôvodne sa pod pojmom „black metal“ rozumel „satanistický metal“ a zo strany mainstreamovej kultúry sa stretával a stretáva s nepochopením a nepriateľstvom, predovšetkým kvôli mizantropickým a antikresťanským názorom mnohých umelcov. Viacerí priekopníci žánru boli navyše zapojení vo vypaľovaní kostolov a vraždách. Niektorí umelci boli dokonca spájaní s neonacizmom, hoci väčšina blackmetalových fanúšikov a najdôležitejší blackmetaloví interpreti sa stránia nacizmu a bránia sa jeho vplyvu na blackmetalovú subkultúru. Podobne ako punk, blackmetalová komunita sa vo všeobecnosti vyhýba pozornosti stredného prúdu a komerčnému úspechu, a namiesto toho uprednostňuje zotrvávanie v umeleckom podzemí.
Charakteristické znaky Inštrumentálna stránka Blackmetaloví gitaristi obyčajne obľubujú vysoko posadené gitarové tóny a silné skreslenie.Kahn-Harris, Keith (2006), str.4 Pri hre na gitare sa značne používa rýchly (nestlmený) tremolo picking. Gitaristi často využívajú nesúzvuk – spoločne so špeciálnymi stupnicami, intervalmi a akordovými progresiami—aby tak vytvorili pocit hrôzy. Nezriedka sa tiež používa tritonus. Gitarové sóla a nízke gitarové ladenia sú veľmi vzácne v black metale.
Na basovej gitare sa len zriedkakedy hrajú samostatné melódie. Nie je nezvyčajné, že basovú gitaru len sotva počuť alebo že len homofonicky sleduje basové linky gitary. Bicie sú obyčajne rýchle a používa sa dvojkopák a/alebo blast beaty.
Blackmetalové piesne sa zväčša nedržia konvenčných štruktúr skladieb a často im chýba jasné rozdelenie na verše a refrény. Namiesto toho mnohé blackmetalové skladby obsahujú rozvláčne a opakované inštrumentálne sekcie.
Spev a texty Tradičné blackmetalové kapely zvyčajne používajú vysoko posadené a škriekavé vokály pozostávajúce z výkrikov, kričania a vrčania. Tento vokálny štýl bol ovplyvnený spevákom Quorthonon zo skupiny Bathory,Olson (2008), str. 18f a patrí medzi črty, ktorými sa tradičné blackmetalové vokály odlišujú od tých v death metale, kde sa zväčša využíva nízke chrochtanie.
Pôvodne sa pojem black metal používal pre extrémne metalové kapely so satanistickou a antikresťanskou tematikou; v súčasnosti patrí medzi najčastejšie motívy textov odpor voči kresťanstvu a iným organizovaným náboženstvám. Navyše, mnohí interpreti píšu texty, ktoré propagujú ateizmus, antiteizmus, pohanstvo alebo satanizmus.Murder Music: Black Metal [Film]. Réžia: Michael Dome. Rockworld TV, 2007. Antikresťanské postoje sekulárnych či pohanských umelcov nezriedka súvisia s christianizáciou krajín, z ktorých pochádzajú. Medzi ďalšie často rozoberané motívy patria depresia, nihilizmus, mizantrópia, smrť a iné temné námety. Avšak medzičasom sa mnohí umelci začali zameriavať na témy ako sú ročné obdobia (predovšetkým zima), príroda, mytológia, folklór, filozofia a fantasy. (Pre ďalšie informácie o blackmetalových textov viď kapitolu ideológia.)
Produkcia Nízkonákladová produkcia, a s tým súvisiaca nízka kvalita, bola typická pre raných blackmetalových interpretov s obmedzenými rozpočtami; nahrávanie nezriedka prebiehalo priamo v ich domoch či pivniciach. Avšak aj keď existovala možnosť pozdvihnúť kvalitu produkcie, mnoho umelcov sa aj tak rozhodlo nahrávať svoje diela v zlej kvalite. Takto sa rozhodovali kvôli spätosti s undergroundovými koreňmi žánru, a aby dodali hudbe „surovejší“ a „chladnejší“ nádych. Jedným z najlepších príkladov tohto prístupu je album Darkthrone Transilvanian Hunger – skupiny, o ktorej Johnathan Selzer z časopisu Terrorizer vraví, že „reprezentuje prístup black metalu urob si sám“. Nejedni ľudia spätí so scénou tvrdia, že pôvodne nebolo zámerom black metalu upútať na seba veľkú pozornosť. Spevák Gaahl povedal, že v raných časoch žánru „black metal nikdy nemal zámer získať si publikum, existoval čisto pre naše vlastné potešenie“.
Symbolika a živé vystúpenia Na koncertoch kapely hojne používajú rekvizity a teatrálnosť. Mnohé kapely, ako napríklad Mayhem a Gorgoroth, sú známe kontroverznými predstaveniami, na ktorých sa objavujú zvieracie hlavy nastoknuté na kôl, posmešné ukrižovania, stredoveké zbrane a muzikanti bývajú zmáčaní zvieracou krvou.
Blackmetaloví umelci často vystupujú oblečení v čiernom, s vojenskými topánkami, nábojovými pásmi, s náramkami so špicami a obrátenými krížmi/pentagramami na podporu svojich protikresťanských a protináboženských postojov. Napriek tomu všetkému najvýraznejšou črtou ostáva „corpse paint“ – čierny a biely mejkap (občas zmiešaný s pravou či falošnou krvou), ktorý sa používa na vytvorenie mŕtvolného vzhľadu.
Na začiatku 90. rokov väčšina priekopníckych blackmetalových umelcov používala jednoduché čiernobiele obrázky a písmo na svojich obaloch albumov. Mohlo to byť myslené ako reakcia voči deathmetalovým kapelám, ktoré v tom čase začali používať žiarivo sfarbené obálky albumov. Väčšina undergroundových blackmetalových interpretov sa aj naďalej držala tohto štýlu. Blackmetalové obaly albumov sú v prvom rade obyčajne atmosférické alebo provokatívne; niektoré obsahujú obrázky krajiny, či už skutočnej alebo vyfantazírovanej (napr. Filosofem od Burzum a In the Nightside Eclipse od Emperor), zatiaľ čo iné sú plné násilia, perverznosti, svätokrádeže a obrazoborectva (napr. Fuck Me Jesus od Marduk's a In Sorte Diaboli od Dimmu Borgir).
História Prvá vlna Pod prvou vlnou black metalu rozumieme tie kapely, ktoré počas 80. rokov ovplyvnili sound black metalu a vytvorili prototyp žánru. Zväčša išlo o speedmetalové alebo thrashmetalové kapely.
Pojem „black metal“ zaviedla anglická kapela Venom svojím druhým albumom Black Metal (1982). Aj keď podľa dnešných štandardov išlo skôr o thrash metal než black metal, texty a symbolika albumu sa zameriavali väčšmi na protikresťanskú a satanistickú tematiku než ktokoľvek predtým. Ich hudba bola rýchla, s neuhladenou produkciou a so škriekavými alebo chrochtavými vokálmi. Členovia Venom si osvojili pseudonymy; neskoršie sa táto praktika hojne rozšírila medzi blackmetalovými hudobníkmi.
Ďalšou skupinou, ktorá mala veľký vplyv na rozvoj black metalu, bola švédska skupina Bathory, vedená Thomasom Forsbergom (pod pseudonymom Quorthon). Nielenže bola hudba Bathory temná, rýchla, mimoriadne skreslená, nízkej kvality a s protikresťanskými textami a symbolikou, Quorthon bol navyše aj prvý, kto použil „škriekavé“ vokály, ktoré prispeli k definovaniu black metalu. Týmto štýlom sa kapela vyznačovala na prvých štyroch albumoch: Bathory (1984), The Return of the Darkness and Evil (1985), Under the Sign of the Black Mark (1987) a Blood Fire Death (1988). Albumom Blood Fire Death a dvoma nasledujúcimi albumami Hammerheart a Twilight of the Gods, Bathory ustanovili štýl, ktorý sa stal známy ako Viking metal.
Dánska skupina Mercyful Fate ovplyvnila nórsku scénu svojou symbolikou a textami. King Diamond, ktorý má pri vystúpeniach tvár pomaľovanú diabolskými čierno-bielymi vzormi, inšpiroval štýl líčenia, ktorý sa stal známy ako „corpse paint“ (tzv. „mŕtvolné líčenie“). Medzi ďalších umelcov považovaných za súčasť tohto hnutia patria Hellhammer a Celtic Frost (zo Švajčiarska), Mercyful Fate (z Dánska), Kreator, Sodom a Destruction (z Nemecka), Bulldozer a Death SS (z Talianska),Emperor. In: Jon Kristiansen: Metalion: The Slayer Mag Diaries. Brooklyn, NY: Bazillion Points Books 2011, str. 274. ktorých spevák Steve Sylvester bol členom Ordo Templi Orientis.Death SS. In: Jon Kristiansen: Metalion: The Slayer Mag Diaries. Brooklyn, NY: Bazillion Points Books 2011, str. 474.
Koniec prvej vlny Keď vyšiel album Bathory Under the Sign of the Black Mark, bol považovaný za deathmetalovú nahrávku.BATHORY - "Under The Sign Of The Black Mark" (UNDER ONE FLAG 11). In: Jon Kristiansen: Metalion: The Slayer Mag Diaries. Brooklyn, NY: Bazillion Points Books 2011, str. 101. V piatom čísle svojho fanzinu Slayer Metalion píše, že „tento posledný módny výstrelok v podobe black/satanistických kapiel zdá sa skončil“,Incubus. In: Jon Kristiansen: Metalion: The Slayer Mag Diaries. Brooklyn, NY: Bazillion Points Books 2011, str. 88.v tejto tradícii však pokračuje niekoľko kapiel ako Incubus a Morbid Angel (zo Spojených štátov), Sabbat (z Japonska), Tormentor (z Maďarska) a Sarcófago (z Brazílie).
V dobe pred vznikom Nórskej blackmetalovej scény vydali dôležité nahrávky kapely Root a Master's Hammer (z Československa), Von (zo Spojených štátov), Blasphemy (z Kanady), Rotting Christ (z Grécka) a Samael (zo Švajčiarska).
V severoeurópskych krajinách sa kapely začali hlásiť k odkazu týchto a aj starších kapiel z prvej vlny. Vo Švédsku k nim patrili Marduk, Dissection, Nifelheim a Abruptum. Vo Fínsku vznikla scéna, ktorá miesila black metal s prvkami death metalu a grindcoru; patria do nej skupiny Beherit, Archgoat a Impaled Nazarene. V tomto období sa v Spojených štátoch objavili kapely ako Demoncy a Profanatica. V tej dobe bol medzi fanúšikmi extrémneho metalu populárnejší americký a švédsky death metal.
Druhá vlna Druhá vlna black metalu odštartovala začiatkom 90. rokov a v jej čele stála Nórska blackmetalová scéna. V rokoch 1990-1994 začalo množstvo nórskych umelcov vystupovať a vydávať nový druh black metalu; patrili sem Mayhem, Thorns, Burzum, Darkthrone, Immortal, Satyricon, Enslaved, Emperor, Dimmu Borgir, Gorgoroth, Ulver a Carpathian Forest. Rozvinuli štýl svojich predchodcov z 80. rokov a vytvorili z neho samostatný žáner, osamostatnený od thrash metalu. Čiastočne má na tom zásluhu druh gitarovej hry, ktorý vyvinul Snorre „Blackthorn“ Ruch zo skupín Stigma Diabolicum a Thorns a Øystein „Euronymous“ Aarseth z Mayhem. Fenriz zo skupiny Darkthrone im túto inováciu pripisuje v mnohých rozhovoroch, ktoré poskytol. Opisuje ju slovami ako „odvodená od Bathory“Until the Light Takes Us [Film]. Variance Films, 2009 a poznamenáva, že „takéto riffy sa v 90. rokoch stali novým kánonom pre množstvo kapiel“.Kory Grow: WEB-EXCLUSIVE INTERVIEW: DARKTHRONE’S FENRIZ, PART 2! HIS THOUGHTS ON ‘TRANSILVANIAN HUNGER’ AND HIP. Niektorí členovia nórskych skupín boli zodpovední za hŕbu zločinov a kontroverzií ako bolo vypaľovanie kostolov a vražda. Protikresťanský spôsob myslenia sa v rámci scény stal nutnosťou pre akéhokoľvek umelca, ak chcel spadať pod pojem „black metal“. Ihsahn zo skupiny Emperor verí, že tento trend sa pravdepodobne rozvinul jednoducho z „opozície voči spoločnosti, z odporu voči všetkým normálnym veciam“. Temné námety svojej hudby vizuálne dopĺňali o „corpsepaint“, mŕtvolné líčenie, ktorým sa mnohé kapely snažili odlíšiť od ostatných metalových kapiel tej doby.