Informačná veda (angl. information science), alebo aj knižničná a informačná veda (angl. library and information science) je v najširšom ponímaní veda o informácií (napríklad fyzikálnej, biologickej, kultúrnej). V užšom ponímaní ide o vedu interdisciplinárneho charakteru, ktorá sa zaoberá zákonitosťami procesov vzniku, spracovania, merania, kódovania, ukladania, transformácie, distribúcie a recepcie informácií v spoločnosti.
História informačnej vedy Existuje niekoľko pohľadov na vznik informačnej vedy. Už v roku 1971 Harmon vo svojom článku vychádzal, že informačná veda vznikla z dokumentácie (dokumentaristiky) a to približne v roku 1985. Na základe tohto článku boli neskôr stanovené tri základné vývojové fázy informačnej vedy, ktoré môžeme rozdeliť na: Obdobie formovania informačnej vedy (1895 – 1945), Obdobie vnútorného zjednocovania a upevňovania informačnej vedy (1945 – 1970), Obdobie dozrievania informačnej vedy (od začiatku 70. rokov dodnes).
Obdobie formovania informačnej vedy V tomto období prevládali dva významné vývojové prúdy ľudského poznania a to humanitný a sociálny a matematicko-technický. Humanitný a sociálny prúd je úzko spätý s metodikami a teóriami súvisiacimi s prácou knižníc, archívov a iných pamäťových inštitúcií. Druhý prúd matematicko-technický, ktorý je úzko spätý s kybernetikou, sa začal rozvíjať najmä v 20. storočí.
Obdobie vnútorného zjednocovania a upevňovania informačnej vedy Obdobie vnútorného zjednocovania informačnej vedy je prepojené najmä s búrlivým rozvojom kybernetiky, ktorý nastal po druhej svetovej vojne, na konci 40. rokoch. Na rozvoji kybernetiky sa najviac podieľali Norbert Wiener a Artur Rosenbulth. Ďalšími významnými predstaviteľmi tohto obdobia boli Claude Shannon a Warren Weaver, ktorí priniesli matematickú teóriu informácie a komunikácie.
S nástupom kybernetiky a postupným využívaním počítačov, sa začína objavovať aj pojem informačný prieskum, ktorý sa stal súčasťou vznikajúcej informačnej vedy. Prvýkrát spomenul pojem informačný prieskum Calvin Mooers v roku 1951.
V druhej polovici 20. storočia prichádza k rozdielnemu označovaniu činnosti súvisiacou so spracovaním dokumentov v Európe a USA. V Európe sa využíva označenie dokumentácia, čomu prispelo aj vydanie Bradfordovej knihy „Documentation“. Zatiaľ čo v Európe pretrvával konzervatívny prístup k označovaniu spracovania dokumentov, v USA sa začalo využívať označenie „informácia“ či vyhľadávanie informácií.
Zatiaľ čo v USA sa začína rozširovať pojem informačná veda, v západnej Európe sa ešte stále využíva pojem dokumentácie, pričom postupne sa prechádza na označenie „informácia“ tak ako v USA, čo bolo spôsobené ovplyvnením vývoja informačnej vedy v Európe vývojom v USA. Vývoj informačnej vedy v Európe neovplyvnil len vplyv vývoja v USA, ale bol ovplyvnení aj rozdelením Európy na tzv. Západný a Východný blok. Vo Východnom bloku (nazývanom aj Socialistický blok) bol odlišný pohľad na vývoj informačnej vedy.
Obdobie dozrievania informačnej vedy Obdobie dozrievania informačnej vedy prebieha od 70. rokov dvadsiateho storočia až po súčasnosť. Je poznačené najmä výrazným nárastom rôznych druhov dokumentov, medzi ktoré môžeme zaradiť aj televízne vysielanie, rádiové vysielanie, vedecké publikácie a podobne. Tento prudký nárast informácií je prejavom informačnej explózie, ktorá opätovne prišla v dvadsiatom storočí s rozšírením nových masovo komunikačných kanálov a s príchodom počítačov.
Disciplíny informačnej vedy Stanovenie pevných disciplín informačnej vedy nie je jednoduché, existuje viacero pohľadov. V roku 1970 prof. Tefko Saracevic, ktorý patril k významným autorom v období formovania informačnej vedy, stanovil delenie informačnej vedy na nasledujúce základné disciplíny: Hlavné javy Pojem informácia Komunikačné procesy Pojem relevancia Informačné systémy Štruktúra Akvizičné procesy Sprístupňovanie informácií Organizácia informačných fondov Spracovanie dotazov a vyhľadávania Rozširovanie informácií Hodnotenie informačných systémov Ľudské faktory Overovanie Ekonomika a vývoj
Prof. Jela Steinerová, ktorá patrí na Slovensku k popredným odborníkom v danom odbore, rozlišuje v súčasnosti štyri základné tematické piliere informačnej vedy:
informačný prieskum (angl. information retrieval) informačné správanie (angl. human information behaviour) bibliometria, infometria a scientometria digitálne knižnice a informačné systémy
Podľa Steinerovej ovplyvnili vývoj informačnej vedy tri „revolúcie“, a to kognitívna revolúcia, interakčná revolúcia a relevančná revolúcia. Kognitívne prvky sú dôležité v informačnej vede z dôvodu pochopenia myslenia človeka, interakčné prvky súvisia so zapojením používateľov do tvorby informácií a relevantnosť súvisí najmä s narastajúcim elektronickým prostredím. Na základe týchto revolúcií v informačnej vede vznikli takzvané obraty informačnej vedy, ktoré predstavujú zmenu smerovania informačnej vedy. Počas vývoja informačnej vedy môžeme hovoriť o nasledovných obratoch: používateľský obrat, kognitívny obrat, lingvistický obrat a v poslednom období sa rozoznáva aj „kontextový“ obrat. Novými trendmi knižničnej a informačnej vedy sú napríklad informačná gramotnosť, informačná etika či digitálna veda.
Výskum informačnej vedy na vysokých školách Výskumu informačnej vedy sa venuje vo svete viacero vysokých škôl a univerzít ako napríklad: University of Pittsburgh University of London – na katedre School of Mathematics, Computer Science & Engineering University of Otago – na katedre Information Science University of Michigan – na katedre Library and Information Science Univerzita Komenského v Bratislave – na katedre Knižničnej a informačnej vedy
Referencie
Iné projekty
Kategória:Informácia Kategória:Knižničná a informačná veda