Peter Marček (* 23. december 1953) je slovenský podnikateľ a politik, v rokoch 20162020 poslanec NR SR, pôvodne za stranu SME RODINA – Boris Kollár. Privatizoval a podnikal s nehnuteľnosťami. Je bývalý prezident Slovenského zápasníckeho zväzu a člen Rádu sv. Lazara.

Životopis Jeho otec bol poradca veľvyslanca v Moskve, preto Marček študoval a zmaturoval na strednej škole v Moskve. V roku 1972 tam začal navštevovať Vysokú školu diplomatickú (odbor medzinárodné vzťahy). Musel sa vrátiť domov na Slovensko, kde sa oženil a popri štúdiu na právnickej fakulte začal pracovať vo vysokoškolskom klube. Neskôr sa venoval podnikaniu v oblasti cestovného ruchu. Po Nežnej revolúcii vybudoval, prevádzkoval a vlastnil niekoľko reštaurácií. Neskôr so spoločníkmi sprivatizoval jednu strojársku spoločnosť. Peniaze investoval do podnikania v stavebníctve, ktorému sa venoval najmä v spoločnosti PK Consult. Jeho meno bolo v obchodnom registri v roku 2008 okrem PK Consult spájané s ďalšími 26 firmami.

Zápasenie Vo februári 2008 ho zvolili za prezidenta Slovenského zápasníckeho zväzu. Získal osetských zápasníkov vrátane víťaza z LOH Sydney 2000 Davida Musuľbesa a hradil všetky náklady na ich prípravu. Musuľbes v Pekingu 2008 za slovenskú reprezentáciu získal bronzovú medailu v kategórii voľný štýl do 120 kg.

Na Memoriále Jozefa Svobodu v júni 2017 sa zúčastnili aj členovia klubu Olymp Partizánske, ktorý viedol Marček.

Politická činnosť

Hnutie za demokraciu Marček bol v roku 2002 bol zakladajúcim členom Hnutia za demokraciu (HZD), potom predsedom Krajskej rady HZD Bratislava a členom predsedníctva tejto politickej strany, ktorej čestným predsedom bol Ivan Gašparovič, práve vystúpivší z HZDS. Po zvolení Gašparoviča v roku 2004 za prezidenta sa predsedom strany stal Jozef Grapa. Strana sa potom zúčastnila už len volieb do SNR v roku 2006 kde získala len 0,63 %. V roku 2018 už ako bezvýznamnú stranu ju prevzal Marček, ktorý s ňou mal ďalšie plány. Najprv zmenil jej názov na HLAS ĽUDU, potom ju dal k dispozícii europoslancovi ĽSNS Milanovi Uhríkovi, ktorý zmenil jej názov na Republika.

Strana občanov Slovenska, SME RODINA V roku 2011 založil a stal sa predsedom strany Strana občanov Slovenska (SOS), s ktorou kandidoval v parlamentných voľbách v roku 2012 a získal 0,15 %. Marček ponúkol pred parlamentnými voľbami 2016 svoju stranu Borisovi Kollárovi po tom, čo tento neuspel s prevzatím hnutia Náš kraj. Strana občanov Slovenska sa tak premenovala na hnutie SME RODINA – Boris Kollár. Kollár sa tým vyhol zbieraniu podpisov potrebných na založenie novej strany. V parlamentných voľbách 2016 získali 172 860 t. j. 6,62 % platných hlasov, znamenajúcich 11 poslaneckých kresiel v novozvolenom parlamente. Marček bol číslo 4 na kandidátke Sme rodina a spolufinancoval kampaň. Pôsobil vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá aj ako vedúci stálej delegácia NR SR v Parlamentnom zhromaždení Čiernomorskej hospodárskej spolupráce.

Nezaradený poslanec Mal nezhody s vedením vlastnej strany (spolu s Rastislavom Holúbekom a Martinou Šimkovičovou). V júni 2016 ich kolegovia vylúčili z klubu a stali sa nezaradenými poslancami. Marček a Holúbek boli vylúčení aj zo strany. Šimkovičová jej členkou ani nebola. Marček na tlačovej besede povedal, že mali výhrady k forme vyjadrovania B. Kollára. Do kategórie Kollárových vulgárností zaradil vyjadrenia, že Kollár bude mať rád ďalšie dieťa s Rómkou, či to, že úradníkov z Bruselu označil za „hajzlov“.

Marček pred parlamentnými voľbami požičal peniaze svojmu hnutiu (strane), neuviedol však túto čiastku v majetkovom priznaní, a preto sa ním zaoberal parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií. Podľa vlastného (Marčekovho) vyjadrenia mu Kollár splnil dva z troch sľubov, ktoré mu dal pred voľbami: že bude na kandidátke do 5. miesta (bol 4.) a že bude členom dvoch výborov. Marček vraj preto finančnú pohľadávku voči hnutiu už dávno odpustil a neuviedol ju v priznaní.

Marček sa pri hlasovaní o zrušení Mečiarových amnestií 5. apríla 2017 ako jediný zdržal hlasovania. V marci 2017 bol otvorene proti ich zrušeniu, pretože podľa neho je to „možno plán cez kriminalizáciu Mečiara ako zakladateľa štátu spochybniť akt vyhlásenia štátnosti, suverenity a nezávislosti Slovenskej republiky (1993), čím by sme sa dostali do jedného vreca a pod jeden spoločný menovateľ s prvou Slovenskou republikou“.

V septembri 2017 v deň konania protikorupčného pochodu v Bratislave podporoval konkurenčnú akciu za odstúpenie prezidenta Kisku spoločne s aktivistami Komunistickej strany a expremiérom Jánom Čarnogurským.

V auguste 2018 absolvoval cestu na polostrov Krym, ktorý je od roku 2014 anektovaný Ruskou federáciou. Tvrdil, že tam cestuje ako súkromná osoba, počas pobytu sa však zúčastnil rokovaní s ruskými predstaviteľmi ako poslanec NR SR. Neoficiálna delegácia pod vedením Marčeka s krymskou stranou podpísala aj dohodu o vytvorení Európsko-Krymskej obchodnej komory, ktorá má sídliť v priestoroch patriacich advokátovi a podnikateľovi Romanovi Bušovi.

V máji 2019 navštívil Marček samozvanú Doneckú ľudovú republiku v rámci osláv 5. výročia jej vzniku.

V roku 2019 SIS monitorovala dva prejazdy ruského motorkárskeho klubu Noční vlci cez územie SR. V súvislosti s aktivitami NV na území SR SIS hodnotila aj bezpečnostné riziká spojené s otvorením slovenskej pobočky NV pod názvom Noční vlci Europa v júni 2018 v obci Dolná Krupá. V tejto súvislosti bol spomínaný aj Marček, ktorý sa so šéfom so Nočných vlkov Zaldostanovom stretol už v roku na Kryme. Podľa Marčekových slov polostrov odjakživa patril Rusku.

HLAS ĽUDU V decembri 2018 prevzal po Jozefovi Grapovi stranu Hnutie za demokraciu, ktorú v roku 2002 spoluzakladal a zmenil jej názov na HLAS ĽUDU.HLAS ĽUDU In: Zároveň avizoval plán pýtať sa raz mesačne formou internetovej ankety občanov, ako má v NR SR hlasovať o zákonoch. V roku 2020 kandidoval do Národnej rady ako predseda strany HLAS ĽUDU z druhého miesta kandidátky. Strana však získala len 0,06 % hlasov a Marček sa do parlamentu nedostal.

Po voľbách v roku 2020 Marček, už ako bývalý poslanec, zorganizoval 17. novembra 2020 protivládny protest pred Prezidentským palácom na Hodžovom námestí, kde bez rúšok vystupovali aj viacerí poslanci ĽSNS, s ktorými ho spájala nielen protivládne, ale aj proruské a antivaxerské postoje.

V marci 2021 stranu HLAS ĽUDU prevzali odídenci zo strany ĽSNS a premenovali ju na stranu REPUBLIKA. Podľa registra politických strán na webe ministerstva vnútra sa predsedom strany stal Milan Uhrík. Podľa Aktualít v novej strane zostal pôsobiť aj Marček.

Už s REPUBLIKou organizoval v máji 2021 protest proti vláde a za "Referendum 2021" na Námestí slobody v Bratislave.

Jednota Slovanov V roku 2025 prevzal stranu KARMA, založenú pred voľbami v roku 2023, v ktorej najznámejšou osobnosťou bol podnikateľ Ondrej Janíček známy z kauzy trenčianského baru Fatima. V strane premenovanej na Jednota Slovanov pôsobí na poste predsedu.

Politicky zaujatý pozorovateľ volieb v Azerbajdžane, Bielorusku a Rusku Marček sa zúčastnil ako tzv. „zaujatý pozorovateľ“ volieb v Azerbajdžane, Bielorusku a Rusku, kde poskytoval pozitívne hodnotenia priebehu hlasovania. Podľa Európskej platformy pre demokratické voľby (EPDE) bol Marček súčasťou skupiny politicky zaujatých pozorovateľov, ktorých cieľom malo byť legitimizovať voľby kritizované medzinárodnými organizáciami ako napríklad OBSE/ODIHR.

V apríli 2018 pri prezidentských voľbách v Azerbajdžane vyhlásil na tlačovej konferencii v Baku, že voľby prebehli „veľmi organizovaným spôsobom“ a ľudia „demokraticky hlasovali za svojho kandidáta“. Gratuloval víťazovi k „absolútne demokratickému“ zvoleniu a vyzval opozíciu, aby „poslúchla vôľu ľudu Azerbajdžanu.“ Prezident Ilham Alijev, vládnuci od roku 2003, zvíťazil v týchto voľbách so ziskom 86 % hlasov po tom, čo dal termín volieb narýchlo presunúť z plánovaného októbra na 11. apríla a opozícia tieto voľby bojkotovala.

Vo februári 2020 pri predčasných parlamentných voľbách v Azerbajdžane uviedol, že voľby prebehli vo „veľmi demokratickej atmosfére“, boli „dobre zorganizované, pokojné“ a občania hlasovali „bez akýchkoľvek prekážok“. Bol vtedy predsedom slovensko-azerbajdžanskej parlamentnej skupiny priateľstva a išlo o jeho ôsmu návštevu Baku.

Koncom januára 2025 sa zúčastnil prezidentských volieb v Bielorusku spolu s poslancom NR SR za SNS Adamom Lučanským a Miroslavom Radačovským. Skupinu pozvala tamojšia Liberálno-demokratická strana, ktorú EPDE označuje za bábkovú opozíciu podporujúcu režim Alexandra Lukašenka. EPDE ich zaradila medzi približne 90 „falošných pozorovateľov“ s priamymi väzbami na autoritárske režimy a dezinformačné siete napojené na ruský režim, ktorých úlohou malo byť legitimizovať kontroverzné bieloruské voľby. Podľa oficiálnych výsledkov získal Lukašenko 86,82 % hlasov, čo EPDE hodnotí ako vopred určený výsledok na upevnenie Lukašenkovej moci. Medzinárodní pozorovatelia z OBSE neboli na tieto voľby (včas) pozvaní.

V septembri 2026 sa zúčastnil volieb do ruskej Štátnej dumy ako jeden z pozvaných zahraničných pozorovateľov. Sledoval priebeh hlasovania v Moskve, ocenil organizáciu volieb a uviedol, že všetko prebieha „pod kontrolou pozorovateľov" a Slováci by sa mali „prísť učiť", ako to Rusi robia.

Referencie

Iné projekty

Kategória:Slovenskí podnikatelia Kategória:Slovenskí politici Kategória:Politici HLAS ĽUDU Kategória:Politici HZD Kategória:Politici SME RODINA Kategória:Predsedovia slovenských politických strán Kategória:Poslanci NR SR (2016 – 2020) Kategória:Slovenskí športoví funkcionári Kategória:Politicky zaujatí pozorovatelia volieb