Anouk Aimée, rodným menom Nicole Françoise Florence Dreyfus (* 27. apríl 1932, Paríž, Francúzsko – † 18. jún 2024, tamže) bola francúzska herečka, držiteľka niekoľkých filmových cien, známa najmä rolami vo filmoch Sladký život a Muž a žena.
Životopis Narodila sa v Paríži, jej rodičmi boli herci Henri Murray (rodený Dreyfus)Flitterman-Lewis, Sandy. "Anouk Aimée", Jewish Women: A Comprehensive Historical Encyclopedia a Geneviève Sorya (rodená Durandová). Jej otec bol Žid a matka katolíčka, ona sama bola vychovávaná v katolíckej viere, avšak ako dospelá konvertovala k judaizmu.Arnold, Eve. Film Journal, Bloomsbury Publishing (2002) pp. 193-194 vľavo|náhľad|Anouk Aimée v roku 1963 Študovala na École de la rue Milton v Paríži a na niekoľkých ďalších školách, v marseillskej opere študovala tanec a v Londýne sa venovala divadlu. V roku 1946 ako štrnásťročná debutovala vo filme. O tri roky neskôr prijala svoje umelecké meno, ktoré pre ňu navrhol Jacques Prévert pri písaní scenára k filmu Les Amants de Vérone(1949). Slovo „Aimée“ znamená vo francúzštine „milovaná“.
V päťdesiatych rokoch 20. storočia sa najskôr objavila v niekoľkých menej známych filmoch, potom natočila spoločne s Gérardom Philipom film Pot-Bouille (1957), adaptáciu rovnomenného románu Émila Zolu, a film Montparnasse 19 (1958) o tragickom živote talianskeho maliara Amedea Modiglianiho.
V šesťdesiatych rokoch sa objavila v rade významných filmov známych režisérov (vrátane mnohých talianskych titulov), napríklad v slávnom Felliniho filme Sladký život (1960), vo filme Lola (1961) od Jacquesa Demyho, ďalšom Felliniho filme 8 1/2 (1963) alebo v Justine (1969) režiséra George Cukora. Vôbec najväčším úspechom však bola hlavná úloha v medzinárodne úspešnom filme Muž a žena (1966), do ktorej ju odporučil Jean-Louis Trintingnant a za ktorú získala Zlatý glóbus a cenu Britskej akadémie filmového a televízneho umenia.
Po roku 1969 mala niekoľkoročnú hereckú prestávku a na konci sedemdesiatych rokov aj v nasledujúcej dekáde sa na plátne objavovala sporadickejšie. V tomto období hrala napríklad vo filmovej mozaike Viva la vie! (1984) režiséra Claude Leloucha alebo v jeho snímke Muž a žena po 20 rokoch (1986), pokračovaní filmu Muž a žena. V deväťdesiatych rokoch začala hrať aj v televíznych snímkach.
V roku 2002 dostala Čestného Césara, o rok neskôr čestného Zlatého medveďa na Berlínskom filmovom festivale a v roku 2010 jej bola udelená čestná ruská národná filmová cena Zlatý orol.
Bola celkom štyrikrát vydatá. Jej prvým manželom bol Eduard Zimmermann (február 1949október 1950), druhým filmový režisér Nico Papatakis (august 1951október 1955), tretím herec a filmový producent Pierre Barouh (apríl 1966marec 1969) a posledným britský herec Albert Finney (august 1970jún 1978). Z manželstva s Papatakisom sa narodila dcéra Manuela (* 1951).
Filmografia (výber)
Ocenenia 1966: Zlatý glóbus za najlepšiu herečku v dráme za film Muž a žena 1967: cena BAFTA pre najlepšiu herečku v hlavnej úlohe za film Muž a žena 1980: cena pre najlepšiu herečku na Filmovom festivale v Cannes za film Salto nel vuoto 2002: Čestný César 2003: čestný Zlatý medveď na Berlínskom filmovom festivale 2010: čestný Zlatý orol
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Rozsiahlejší profil
Zdroj
Kategória:Francúzske filmové herečky Kategória:Francúzske divadelné herečky Kategória:Filmové herečky židovského pôvodu Kategória:Divadelné herečky židovského pôvodu Kategória:Držiteľky ceny Zlatý glóbus za najlepší ženský herecký výkon (dráma) Kategória:Držiteľky ceny BAFTA za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe Kategória:Držitelia Čestného Césara Kategória:Osobnosti z Paríža