Katedrála svätého Ľudovíta () je rímskokatolícka katedrála, ktorá sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.

Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu. Je hlavnou rímskokatolíckou katedrálou na území Bulharska a konkatedrálou sofijsko-plovdivskej diecézy. Zasvätená je Ľudovítovi IX.

Lokalita Katedrála svätého Ľudovíta sa nachádza v centrálnej časti mesta Plovdiv na ulici bulevard „Kňagiňa Marija–Luiza“ (, doslova bulvár princeznej Márie–Lujzy) č. 3. Celkový pohľad na chrám zo severovýchodu|náhľad

Dejiny Pred výstavbou súčasnej budovy Predpokladá sa, že n mieste dnešnej katedrály sa pri bohoslužbách stretávali miestni pavlikiáni už približne 400 rokov pred jej výstavbou, pričom v počiatkoch sa tieto bohoslužby konali v malom dome, ktorý sa na mieste nachádzal. Neskôr bol na mieste postavený aj prvý kostol a to v roku 1623. O tejto budove existuje aj niekoľko písomných svedectiev. V roku 1768 bola v Plovdive oficiálne založená aj rímskokatolícka farnosť. Prvý kostol bol v roku 1836 nahradený novou budovou, ktorá však bola kompletne zničená v dôsledku masívneho požiaru v roku 1856.

Súčasný kostol S iniciatívou na výstavbu katedrály prišiel biskup a najvyšší predstaviteľ plovdivského rádu kapucínov Andrea Canova. Výstavbu finančne podporil Lyonský dobročinný spolok pre podporu kresťanstva.

Výstavba prebiehala v rokoch 18581861. V čase po dostavbe patrila budova k najväčším rímskokatolíckym kostolom v rámci Osmanskej ríše. Katedrálu vysvätil sám iniciátor výstavby Andrea Canova 25. marca 1861.

V roku 1898 bola pri budove postavená zvonica.

V roku 1928 bola budova poškodená v dôsledku zemetrasenia. K ďalšiemu poškodeniu došlo v roku 1930, tentoraz v dôsledku požiaru (poškodený bol predovšetkým interiér budovy, pričom kompletne boli zničené drevorezby a organ). Obnovená bola následne v roku 1932. Po prestavbe bola budova nanovo vysvätená, pričom svätiteľom bol arcibiskup Angelo Giuseppe Roncalli, budúci pápež Ján XXIII. Vysvätenie prebehlo 8. mája 1932.

V roku 1995 získala budova štatút kultúrnej pamiatky národného významu.

26. mája 2002 navštívil katedrálu v rámci svojej návštevy Bulharska pápež Ján Pavol II. a predniesol v nej kázanie.

Charakteristika budovy Pohľad na južnú zvonicu|náhľad|vľavo Architektonický plán budovy vypracoval taliansky architekt Alfonso a budovu postavil významný bracigovský staviteľský majster Ivan Bojanov. Autorom prestavby v 30. rokoch 20. storočia je plovdivský architekt Kamen Petkov.

Budova bola postavená v neorománskom slohu a prestavaná v neoklasicistickom a neobarokovom slohu.

Katedrála je dlhá 48 metrov, široká 21 metrov a dosahuje výšky 15 metrov. Kapacita katedrály je približne 600 osôb.

Ide o trojloďovú baziliku tzv. rímskeho typu s jednou apsidou.

Umelecky hodnotná je predovšetkým predná fasáda budovy s budovy s mohutným trojuholníkovým frontónom pod ktorým sa v hornej časti fasády nachádzajú sochy svätej Terezy a svätej Alžbety. V priestore frontónu sa nachádza hodinový mechanizmus s ciferníkom.

Zvonica Zvonica je vysoká a samostatne stojaca. Bola postavená v roku 1898. Autorom zvonice je taliansky architekt Mariano Pernigoni. Zvony boli vyrobené v nemeckom Bochume a katedrále ich venoval pápež Lev XIII.

Výzdoba interiéru Pôvodná výzdoba Prvotná výzdoba interiéru bola v neorománskom slohu. Vynikal predovšetkým z dreva vyrezávaný strop, bohato zdobený oltár s desiatimi sochami a organ s 2000 striebornými píšťalami, ktorý bol dielom talianskych majstrov. Pôvodný interiér však bol zničený v dôsledku požiaru.

Súčasná výzdoba Súčasná výzdoba pozostáva predovšetkým z freskovej výzdoby a obrazov. Autorom freskovej výzdoby je Krăsťo Stamatov. Fresky sa nachádzajú na polkruhovej klenbe, ako aj na stĺpoch, ktoré od seba oddeľujú jednotlivé lode v chráme. Sú zhotovené v neobyzantskom štýle. Autorom ikon a obrazov je Dosiu Mandov. Obrazy predstavujú scény z Pašií.

Organ sa nachádza na balkóne napravo od nartexu. Oltár sa nachádza na vyvýšenom pódiu pred apsidou.

Sarkofág princeznej Márie Lujzy V katedrále je pochovaná Mária Lujza Bourbonsko-parmská, manželka bulharského kniežaťa Ferdinanda I. a matka jeho nástupcu, cára Borisa III. Je pochovaná v sarkofágu, ktorý je vo vrchnej časti vyzdobený sochou Márie Lujzy v cárskom odeve s korunou na hlave. Z tohto dôvodu je katedrála významnou stavbou nielen pre bulharských rímskokatolíckych veriacich, ale pre Bulharov všeobecne.

Okrem hrobu princeznej Márie Lujzy sa v chráme nachádza niekoľko hrobov plovdivských rímskokatolíckych biskupov, pričom hroby sú označené náhrobnými doskami. Okrem iných sa medzi nimi nachádza aj hrob iniciátora výstavby katedrály, Andreu Canovu.

Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany Kategória: kultúrna pamiatka národného významu

Rok vyhlásenia: 1995

Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská a umelecká hodnota budovy

Zaujímavosti V tesnom susedstve budovy katedrály stojí aj budova plovdivského biskupstva. Pred budovou sa nachádza bronzová socha Ježiša Krista, ktorú zhotovil v roku 1993 umelec Kiril Najdenov, pričom sa jedná o prvú zhotovenú sochu predstavujúcu Ježiša Krista na území Bulharska. Do roku 2006 bola plovdivská Katedrála svätého Ľudovíta najväčším rímskokatolíckym kostolom v Bulharsku.

Galéria

Referencie

Iné projekty

Kategória:Rímskokatolícke kostoly v Bulharsku Kategória:Katedrály v Bulharsku Kategória:Kostoly zasvätené svätému Ľudovítovi Kategória:Stavby v Plovdive Kategória:Kostoly z obdobia bulharského národného obrodenia Kategória:Architektúra z 1861 Kategória:Neoklasicistické stavby v Bulharsku Kategória:Novobarokové stavby v Bulharsku Kategória:Kultúrne pamiatky v Bulharsku