Philippe Gilbert (* 5. júl 1982, Liége, Belgicko) je belgický profesionálny cestný cyklista, ktorý preteká za domáci tím Lotto-Soudal. Gilbert je známy ako majster sveta z roku 2012 a jeden z dvojice cyklistov, spolu s Davidem Rebellinim, ktorí vyhrali 3 ardénske klasiky (Amstel Gold Race, La Flèche Wallonne a Liège–Bastogne–Liège) v jednom roku, čo sa mu podarilo v roku 2011. Gilbertovi bola udelená cena Velo d'Or za rok 2011 v UCI World Tour. Ako špecialista na klasiky Gilbert vyhral mnoho jednorazoviek vrátane 2 víťazstiev na Paris–Tours v rokoch 2008 a 2009, dvakrát dominoval aj na Giro di Lombardia, a to v rokoch 2009 a 2010, štyrikrát Amstel Gold Race (2010, 2011, 2014, 2017), La Flèche Wallonne (2011), Liège–Bastogne–Liège (2011), Clásica de San Sebastián (2011), Tour of Flanders (2017) a Paris-Roubaix (2019). Je len druhou osobnosťou v histórii (ako prvý Belgičan), ktorý vyhral všetky 3 ardénske klasiky v jednom roku. V roku 2017 sa Gilbert stal tretím jazdcom po tom, čo Eddy Merckx v roku 1975 a Jan Raas v roku 1979 vyhrali oba Ronde van Vlaanderen a Amstel Gold Race v jednej sezóne. Taktiež zvíťazil v etapách na každej z 3 Grand Tour: 3 etapy na Giro d'Italia (1 v roku 2009 a 2 v roku 2015), 1 etapa na Tour de France (v roku 2011), a 7 etáp na Vuelta a España (2 etapy v rokoch 2010 a 2012, 1 etapa v roku 2013 a 2 etapy v roku 2019).
Kariéra Philippe sa narodil v meste Liége, v oblasti Verviers a s profesionálnou cyklistikou začal v roku 2003 v tíme FDJeux.com. Už v roku 2000 jazdil za tento tím neprofesionálne, aby získal skúsenosti. Gilbert momentálne sídli v Monaco-Ville so svojou ženou Patriciou a jeho synmi Alanom (nar. 2010) a Alexandrom (nar. 2013). Philippov mladší brat Jerome bol kedysi tiež cyklistom. Gilbert sa rozhodol šíriť mier vo svete pomocou športu účasťou na Peace and Sport.
FDJ 2003už v prvom roku ako profesionál zaznamenal svoje prvé víťazstvo, a to na jednej etape na Tour de l'Avenir. 2004začal jedným víťazstvom na Tour Down Under, ako aj víťazstvom v klasifikácii mladých jazdcov. Zaslúžil sa aj o účasť v národnom tíme na letných olympijských hrách v pretekoch s hromadným štartom, kde finišoval ako 49. Tiež vyhral aj Paríž-Corrèze. 2005vyhral viacero etáp vo Francúzsku, čo mu dovolilo vyhrať aj Coupe de France de cyclisme sur route. Tieto víťazstvá zahrnuli Trophée des Grimpeurs, Okolo Haut-Varu a Polynormande. Taktiež vyhral etapy na Four Days of Dunkirk a Tour Méditerranéen.
2006stal sa jeho najúspešnejším rokom dovtedy, nakoľko vyhral prestížne preteky Omloop Het Volk po tom, čo kontinuálne atakoval, až sa vzdialil osamote 7km pred cieľom. Počas roka vyhral tiež Grand Prix de Fourmies a Grand Prix de Wallonie, ako aj etapy na Dauphiné Libére a Eneco Tour. 2007na začiatku roku 2007 mu bola odstránená zo stehna rakovina kože. Práve z tohto dôvodu musel odložiť štart tejto sezóny. To ho nezastavilo, aby si odskúšal svoju zdatnosť počas Miláno–San Remo, kde sa pokúšal o atak na Poggio s Riccardom Riccom predtým, než boli dobehnutí 1200 metrov pred cieľovou páskou. Nebol schopný vyhrať žiadne preteky počas sezóny až po Okolo Limuzínska, kde dokázal jediný krát v tomto roku zvíťaziť. Na Paríž–Tours bol chytený 500 metrov pred cieľom bok po boku s Karstenom Kroonom a Filippom Pozzatom.
2008začal sezónu víťazstvom vo vrchárskej klasifikácii na Tour Down Under a celkovej klasifikácii, ako aj dvoch etáp na Okolo Mallorky. Taktiež finišoval ako tretí na Miláno-San Remo, čo bolo jeho prvé pódiové umiestnenie na monumentálnej klasike. Neskôr vyhral Omploop Het Volk po druhýkrát v jeho kariére po sólovom ataku s takmer 50km do cieľa. O štyri dni neskôr vyhral GP Samyn. Rok ukončil víťazstvom na klasike Paríž-Tours, kde v neskorom úniku porazil svojich troch oponentov v záverečnom špurte. Pelotón finišoval iba štyri sekundy po vedúcej skupinke.
Lotto-Soudal 2009 V roku 2009 prestúpil do Silence–Lotto aby viedol domáci tím v klasikách, finišujúc tretí na Okolo Flámska a štvrtý na Amstel Gold Race a Liège–Bastogne–Liège. Tiež vyhral svoju prvú etapu na Grand Tour, a to 20. etapu na Giro d'Italia a vyhral aj jednu etapu, ako aj celkovú klasifikáciu na Ster Elektrotoer. Neskôr počas sezóny zopakoval svoje víťazstvo na Paríž–Tours, atakujúc na poslednom kopci spolu s Tomom Boonenom a Borutom Božičom pred prešprintovaním ich na cieľovej páske. O týždeň neskôr vyhral prestížnu klasiku Okolo Lombardie po tom, čo unikol pelotónu so Samuelom Sánchezom a porazil ho v cieli o polovicu dĺžky. Bolo to jeho štvrté radové víťazstvo počas 10 dní po víťazstvách na Coppa Sabatini, Paríž–Tours a Okolo Piemonte. Na konci roka bol ocenený ako Flám roka, rozpoznávajúc ho ako najlepšieho belgického cyklistu roka.
2010 V tomto roku vyhral hneď svoju prvú klasiku roka - Amstel Gold Race, ktorá sa konala v apríli. Po agresívnej jazde zahŕňajúcej množstvo útokov vyhral vďaka dobrému ataku na posledných 500 metrov stúpania do cieľa. Závod vyhral pohodlne o niekoľko dĺžok bicykla pred pelotónom. Taktiež vyhral prvú etapu na Okolo Belgicka. Gilbert ukončil sezónu 2010 v úžasnej forme. V posledných mesiacoch roka vyhral dve etapy na Vuelte, pokračujúc víťazstvami na Okolo Piemonte a Okolo Lombardie, čím zopakoval svoje víťazstvá z roku 2009. Okolo Lombardie vyhral už tradične - sólo útokom v ukrutných poveternostných podmienkach.
2011 V tejto sezóne vyhral Philippe Montepaschi Strade Bianche, preteky obsahujúce 70 kilometrov mačacích hláv. Neskôr zaznamenal štvornásobné postupné víťazstvo: najprv vyhral Brabantse Pijl, potom zopakoval svoju dominanciu na Amstel Gold Race, keď sa odpútal od hlavnej skupiny na Caubergu. O tri dni vyhral Valónsky šíp, keď stratil svojich súperov na Mur de Huy a napokon zvíťazil aj na Liège–Bastogne–Liège, keď porazil bratov Schleckovcov v špurte. Gilbert sa tak stal iba druhým jazdcom, po Davidem Rebellinim z roku 2004, ktorému sa podarilo vyhrať tri ardénske klasiky v jednom roku. Počas prvej polovice sezóny taktiež vyhral etapy na Volta ao Algarve, Tirreno–Adriatico, ako aj celkovú klasifikáciu a etapu na oboch z pretekov Okolo Belgicka a Ster ZLM Toer. Na konci júna vyhral na majstrovstvách Belgicka preteky s hromadným štartom. V júli vyhral úvodnú 191.5 km merajúcu etapu na Tour de France. Vyhral tri sekundy pred Cadelom Evansom, čím si získal žltý dres pre celkového lídra ako prvý jazdec pre tento ročník. Tento vzácny trikot stratil už o deň neskôr po tímovej časovke, no stále nosil zelený a bodkovaný dres aj po druhej etape. Týždeň po Tour Gilbert vyhral Clásica de San Sebastián a v auguste vyhral 3. etapu na Eneco Tour, čo bolo jeho 15. víťazstvo v sezóne!
V septembri Philippe vyhral Grand Prix Cycliste de Québec a s nádielkou ďalších 80 bodov sa stal lídrom rebríčka UCI World Tour. V tejto forme pokračoval aj o dva dni neskôr na Grand Prix Cycliste de Montréal, finišujúc na treťom mieste na pódiu, napriek štartu bez pocitu nátlaku po jeho víťazstve v Quebec City. Týmto umiestnením získal ďalších 50 bodov do hodnotenia UCI. V októbri odjazdil aj taliansku klasiku Okolo Lombardie, kde obsadil ôsmu priečku, keď bol predbehnutý na záverečnom stúpaní. Sezónu ukončil úspešne, čo sa dalo pozorovať na hodnotení UCI World Tour, kde so ziskom 718 bodov pretčil všetkých cyklistov a jeho najbližším súperom bol Cadel Evans, ktorý dokázal vybojovať 584 bodov. Počas sezóny vyhral 18 pretekov, viac než ktorýkoľvek iný cyklista v profesionálnom pelotóne.
Gilbert bol vymenovaný za člena inauguračnej komisie UCI Athletes v roku 2011.
BMC Racing 2012 V tomto roku sa Gilbert dohodol na trojročnom kontrakte s tímom BMC Racing. Ročne mal zarábať tri milióny eur. Medzi jeho ciele v novom drese patrilo obrovské úsilie počas jarných klasík a výpomoc jeho tímovému kolegovi Cadelovi Evansovi, aby dokázal zopakovať svoj triumf na Tour de France. Nič z toho sa nestalo uskutočneným, nakoľko Gilbertove najlepšie umiestnenie na jarných jednodňovkách bolo tretie miesto na Valónskom šípe, kde bol na záverečnom stúpaní porazený Joaquímom Rodríguezom, ktorý vyhral na historickom kopci Mur de Huy iba s malým náskokom 4 sekúnd. Tri dni predtým finišoval ako šiesty na Amstel Gold Race a radoval sa zo zisku účasti v top desať na ardénskej klasike. Obišiel ho aj cieľ doviezť Cadela Evansa do Paríža v žltom a jeho najlepšie umiestnenie v etape na Tour bolo štvrté miesto. Tiež neobhájil oba národné tituly, ktoré vyhral - preteky s hromadným štartom a individuálnu časovku.
26. augusta 2012 Gilbert napokon dokázal vyhrať prvýkrát v sezóne, a to vystúpením v deviatej etape Vuelta a España, po tom, čo unikol spolu s Joaquímom Rodríguezom. Neskôr vyhral aj druhýkrát, a to v devätnástej etape, konajúcej sa 7. septembra.
23. septembra 2012 Gilbert zvíťazil na majstrovstvách sveta v cestnej cyklistike v pretekoch s hromadným štartom, čím získal dúhový dres. Za ním finišovali Edvald Boasson Hagen a Alejandro Valverde, no Gilbert sa o víťazstvo zaslúžil po individuálnom útoku na záverečnom stúpaní na kopci Cauberg.
2013 V tejto sezóne Gilbert putoval naproti majstrovstvám sveta bez akéhokoľvek víťazstva v dúhovom drese, pod hrozbou prvej sezóny bez víťazstva, odkedy sa stal profesionálom v roku 2003. Vueltu odštartoval s nádejou, že tu sa vykoná úvodný výkop jeho sezóny už po druhý rok v rade. Po tom, čo bol tesne porazený v šprinte Zděnkom Štybarom v 7. etape napokon Gilbert vybojoval prvé víťazstvo v dúhovom drese, keď chytil a obehol Edvalda Boassona Hagena a vyhral 12. etapu.
2014 V roku 2014, sa Gilbert dostal do predošlej formy, keď na jar vyhral jeho druhú Brabantse Pijl a po tretíkrát aj Amstel Gold Race.
2015 Gilbert finišoval ako tretí na Brabantse Pijl, iba pár sekúnd za jeho tímovým kolegom Benom Hermansom. Na Amstel Gold Race Gilbert nemohol zopakovať jeho víťazné cesty z roku 2014 a finišoval na desiatom mieste po tom, čo sa pokúšal o atak na poslednom kopci dňa Caubergu. Nasledujúcu stredu Gilbert spadol na Valónskom šípe. Neskôr sa zúčastnil Liège–Bastogne–Liège, aj keď si myslel, že je stále mierne zranený a držal sa v hlavnej skupine až po Côte de Saint-Nicolas, kde zlyhal a finišoval ako 36. Z prvého víťazstva sezóny sa mohol radovať na Giro d'Italia, keď obehol vedúcu skupinu na ostrom sklone na konci 12. etapy. To zopakoval aj v 18. etape, kde sa stal účastníkom skorého útoku. Po tom, čo bol stratený na poslednom stúpaní dňa, vrátil sa k hlavnej skupine, z ktorej neskôr atakoval sólo a dotiahol to až do víťazného konca.
2016 Philippe získal svoje prvé víťazstvo sezóny už vo februári na klasike Okolo Murcie, kde vyhral v šprinte štyroch cyklistov. Tiež vyhral majstrovstvá Belgicka.
Quick-Step Floors 2017