François-Adolphe, barón a gróf Bourqueney (iný zápis: François-Adolphe de Bourqueney, François-Adolphe Bourqueney, skrátene Barón de Bourqueney, ; * 7. január 1799, Paríž, Francúzsko† 26. december 1869, Paríž, Francúzsko) bol francúzsky diplomat, politik a novinár, ktorý pôsobil počas zreštaurovanej bourbonovskej monarchie, júlovej monarchie, druhej francúzskej republiky a druhého francúzskeho cisárstva.
Štúdium a diplomatická kariéra do revolúcie v roku 1848 Študoval na Bonapartovom cisárskom lýceu (fran. lycée impérial Bonaparte, dnes Condorcetovo lýceum, fran. Lycée Condorcet) a diplomatickú kariéru začala vo veku 17 rokov ako atašé na veľvyslanectve v Spojených štátoch. Funkciu tajomníka vyslanectva v Berne zanechal aby mohol prijať pozíciu v redakcii novín Journal des débats a v zahraničnej službe opätovne pôsobil od roku 1830. V rokoch 18401841 pôsobil ako tajomník veľvyslanectva v Londýne, kde vzápätí v rokoch 18411848 zastával funkciu chargé d’affaires a následne veľvyslanca. Za francúzsku stranu podpísal londýnsku konvenciu z 13. júla 1841. V roku 1842 bol prezidentom Ľudovítom Napoleonom Bonapartem (neskorší cisár Napoleon III.) povýšený do barónskeho stavu. V roku 1843 sa stal vyslancom v Istanbule a v roku 1844 postúpil do funkcie veľvyslanca, avšak počas revolúcie v roku 1848 podal demisiu.Bourqueney (François-Adolphe, baron de). In Robert, Adolphe – Cougny, Gaston (eds.). Dictionnaire des parlementaires français. Tome 1, de A à Cay. Paris : Bourloton, 1889, p. 449.
Diplomatická kariéra v druhom cisárstve Do verejného života sa vrátil po vzniku druhého cisárstva. Vo februári 1853 až júni 1854 pôsobil ako vyslanec vo Viedni. Počas konferencie veľvyslancov v roku 1854 trval na prijatí viedenských štyroch bodov ako výslovných podmienok pre pristúpenie na mierové rokovania. V júni 1854 postúpil do funkcie veľvyslanca a 31. marca 1856 bol vymenovaný za senátora. V roku 1856 sa ako vyslanec zúčastnil parížskeho kongresu. Zohral dôležitú úlohu pri mierových rokovaniach, ktoré ukončili druhú taliansku vojnu za nezávislosť (zürišským mierom z 10. novembra 1859) medzi Rakúskom na jednej strane a Sardíniou a Francúzskom (s podporou Spojených provincií stredného Talianska, klientského štátu Sardínie) na strane druhej. Napoleon III. ho za tieto zásluhy povýšil do grófskeho stavu. 2. mája 1860 ako 61-ročný ukončil svoje pôsobenie vo funkcii veľvyslanca a následne pôsobil už len v Senáte, kde patril k jedným z najlojálnejších prívržencov cisárskeho režimu.
Vyznamenania Veľkokríž Radu čestnej légie.
Poznámky
Referencie
Iné projekty
Kategória:Osobnosti z Paríža Kategória:Francúzski diplomati Kategória:Francúzski politici Kategória:Francúzski novinári Kategória:Nositelia Kráľovského uhorského radu sv. Štefana