Ing. Milan Uhrík, PhD. (* 21. december 1984) je slovenský politik, poslanec Európskeho parlamentu, predseda hnutia REPUBLIKA a podpredseda frakcie Európa suverénnych národov.

Je bývalý poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za krajne pravicovú Ľudovú stranu Naše Slovensko, riaditeľ úradu Banskobystrického samosprávneho kraja, vysokoškolský pedagóg a manažér projektov z fondov Európskej únie.

Médiami je označovaný za neonacistu a podľa hlasovania v Európskom parlamente patrí medzi najviac proruskú skupinu europoslancov.

Mladosť a vzdelanie Milan Uhrík vyrastal v Komjaticiach v okrese Nové Zámky v rodine miestneho podnikateľa. V roku 2004 zmaturoval na Strednej priemyselnej škole v Nitre v odbore Automatizácia.

V rokoch 2005 až 2009 študoval na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FEI STU) pričom inžinierske štúdium absolvoval v programe Kybernetika a udáva, že súbežne absolvoval štúdium ekonomických predmetov na Ústave manažmentu STU. V rokoch 2009 až 2012 pokračoval v doktorandskom štúdiu na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU. V roku 2007 absolvoval stáž v Srbsku na Fakulte metalurgie a chémie na Belehradskej univerzite a v roku 2008 stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v nemeckom Wismare. V roku 2012 ukončil doktorandské štúdium na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave.

Udáva tiež, že popri štúdiu v rokoch 2006 až 2008 pracoval vo viacerých spoločnostiach ako programátor webových aplikácií a že v roku 2008 pracoval ako investičný analytik v Zürichu.

V rokoch 2010 až 2015 udáva, že pôsobil ako vysokoškolský pedagóg a výskumník na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a že v rokoch 2011 až 2014 pôsobil na tej istej univerzite ako manažér projektov z fondov EÚ. Súbežne s týmito akademickými aktivitami mal v rokoch 2012 až 2015 pôsobiť vo viacerých medzinárodných softvérových firmách ako IT manažér a programátor.

V rokoch 2005 až 2015 bol držiteľom živnostenského oprávnenia.

Politická kariéra V rokoch 2010 až 2012 bol Uhrík členom Novej Generácie, mládežníckej organizácie strany SDKÚ-DS. V tomto období mal Uhrík byť aj členom strany SDKÚ-DS, sám sa k tomu nevyjadruje. V komunálnych voľbách v novembri 2010 neúspešne kandidoval za SDKÚ-DS za poslanca v obci Komjatice. Od roku 2014 začal aktívne pôsobiť v štruktúrach strany ĽSNS.

V parlamentných voľbách 5. marca 2016 bol zvolený za poslanca NR SR, získal 10 568 preferenčných hlasov, čo mu vynieslo 5. miesto zo 14 zvolených poslancov za nacionalistickú stranu ĽSNS. Bol členom Zahraničného výboru NR SR, kde ho v septembri 2017 nahradil Marian Kotleba.

Vo voľbách do samosprávnych krajov v roku 2017 neúspešne kandidoval na post predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK), pričom skončil skončil tretí so ziskom 15,36 %. Bol však zvolený za poslanca NSK za volebný obvod č.3 (Nitra). Okrem Mariana Kotlebu je jediným zvoleným krajským poslancom za svoju stranu.

Vo voľbách do Európskeho parlamentu 2019 bol zvolený za europoslanca za stranu ĽSNS. Prekrúžkoval sa zo 14. miesta kandidátky na 1. miesto ziskom 42 779 preferenčných hlasov.

19. augusta 2019 sa vzdal mandátu poslanca NSK z dôvodu zvolenia za europoslanca.

V januári 2021 Uhrík spolu s poslancami NR SR Milanom Mazurekom, Ondrejom Ďuricom, Miroslavom Sujom, Eduardom Kočišom a Miroslavom Urbanom opustil ĽSNS. Údajným dôvodom bol nesúhlas so zmenou stanov, ktorá posilnila postavenie predsedu strany Mariana Kotlebu. V marci 2021 prevzal Uhrík s týmito odídencami hnutie HLAS ĽUDU (pôvodne Hnutie za demokraciu) od Petra Marčeka a pretransformoval ho na hnutie REPUBLIKA. Dňa 9. marca 2021 bolo hnutie zaregistrované pod novým názvom a Uhrík sa stal jeho predsedom.

V predčasných parlamentných voľbách v roku 2023 kandidoval na 1. mieste kandidátnej listiny hnutia Republika, ktoré získalo 4,75 % hlasov a do Národnej rady SR sa nedostalo. Uhrík získal 104 269 preferenčných hlasov.

Vo voľbách do európskeho parlamentu v roku 2024 bol opätovne zvolený za poslanca. Na kandidátke figuroval na prvom mieste a získal 133 949 preferenčných hlasov. Následne vstúpil do novovytvorenej politickej frakcie Európa suverénnych národov (, ESN), v ktorej pôsobí ako podpredseda. V Európskom parlamente je členom Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Delegácie pri Parlamentnom výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko a Delegácie pri Parlamentnom zhromaždení Únie pre Stredozemie.

Od júla 2026 frakcia a politická strana ESN čelia formálnemu overovaciemu konaniu iniciovanému inštitúciami Európskej Únie pre podozrenie z porušovania základných hodnôt EÚ. Dôvodmi na začatie konania boli najmä rasistické, antisemitské a vyjadrenia namierené proti LGBT osobám predstaviteľov členských strán, výzvy na „remigráciu“, hanobenie menšín a kontakty niektorých členských strán s Ruskom. Správa explicitne citovala aj vyjadrenia Uhríka a Milana Mazureka.

Pôsobenie v Európskom parlamente

Hlasovanie v Európskom parlamente V rokoch 2023 až 2025 zverejnil EUobserver a Novaja Gazeta Europe viaceré analýzy hlasovaní poslancov Európskeho parlamentu (EP) pri rezolúciách týkajúcich sa Ruska, Ukrajiny, Bieloruska alebo ľudských práv. Niektoré médiá na základe nich označili skupinu, ktorá sa v hlasovaniach v prospech Rusku a Bielorusku umiestnila na prvých priečkach, medzi nimi aj Uhríka a Milana Mazureka, za najviac proruskú alebo za najväčších podporovateľov prezidenta Vladímira Putina medzi poslancami EP.

V analýze zameranej na 9. volebné obdobie (20192024) autori analyzovali 30 hlasovaní, ktoré priamo súviseli s Ruskom. Uhrík 28-krát nepodporil hlasovanie proti Rusku, raz bol neprítomný a iba raz hlasoval proti Rusku. V analýze zameranej na extrémizmus v tomto volebnom období bol analyzovaný kontrolný balíček 83 hlasovaní. Do balíčka boli napríklad zahrnuté uznesenia týkajúce sa hodnotenia situácie s ochranou práv žien v Afganistane, slobody nezávislých médií v Tadžikistane či sexuálneho násilia. Podľa údajov nepodporil približne 96,3 % uznesení.

V analýze zameranej na prvú časť 10. volebného obdobia (2024 – 2029) autori porovnali 14 hlasovaní týkajúcich sa Ruska a vojny proti Ukrajine a doplnili ich o ďalšie 3 hlasovania o Bielorusku (spolu 17 hlasovaní). Podľa tejto analýzy Uhrík nehlasoval proti Rusku a Bielorusku v 16 prípadoch a v jednom prípade sa hlasovania nezúčastnil.

Uhrík na tieto výsledky reagoval vyjadrením, že je na svoje hlasovania hrdý, chce v nich pokračovať a že nehlasuje za Rusko ani za Ukrajinu, ale „za Slovensko a za zmier na našom kontinente“.

Aktivita v Európskom parlamente V máji 2024 denník SME v analýze práce slovenských europoslancov, ktorá hodnotila spravodajcovstvo, vystúpenia v pléne a úspešnosť pozmeňovacích návrhov, zaradil Uhríka medzi najmenej aktívnych europoslancov a uviedol, že v Európskom parlamente mal „prakticky nulový vplyv“.

Kontroverzie týkajúce sa financovania asistentov (2025) V lete 2025 slovenské médiá upozornili, že europoslanci Uhrík a Milan Mazurek zamestnávajú z prostriedkov Európskeho parlamentu (EP) určených na asistentov viacerých členov a funkcionárov hnutia REPUBLIKA – Mariána Ďuriša, Michaelu Riapošovú a Ľubomíra Huďa a členov predsedníctva Jána Kecskésa a Lukáša Kopáča. Uhríkova manželka figurovala u Mazureka ako osoba poverená vykonávaním platieb (tzv. paying agent), čo kritici označili za obchádzanie zákazu priameho zamestnávania manželov europoslancov. Podľa kritikov tak dochádzalo k nepriamemu financovaniu straníckej štruktúry z prostriedkov EP, čo pravidlá parlamentu neumožňujú. Uhrík tvrdenia odmietol a uviedol, že všetky zmluvy sú legálne a overené finančným oddelením EP.

Súdne spory

Súdne spory s Petrom Sabakom Infektológ Peter Sabaka podal na Uhríka niekoľko samostatných žalôb na ochranu osobnosti za príspevky na sociálnych sieťach, ktoré podľa súdov obsahovali nepravdivé a hanlivé tvrdenia o jeho osobe najmä z obdobia pandémie COVID-19. Napríklad v príspevku z 22. septembra 2021 Uhrík tvrdil, že Sabaka dostal 28-tisíc eur ako „tichú odmenu“ za verejné schvaľovanie „nezmyselných covidových obmedzení“.

Súdy rozhodli v prospech Sabaka v niekoľkých prípadoch. V marci 2024 Okresný súd v Nitre nariadil Uhríkovi, aby sa Sabakovi verejne ospravedlnil a zaplatil mu 6 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy pričom išlo už o piaty rozsudok v prospech Sabaku proti Uhríkovi. Uhrík sa proti rozhodnutiam odvolával. V auguste 2024 Uhrík na svojom Facebooku zverejnil ospravedlnenie za dva konkrétne príspevky z rokov 2021 a 2022.

Súdne spory s Pavlom Čekanom V auguste 2021 zverejnil Uhrík na sociálnej sieti status, v ktorom smeroval svojich voličov proti vedcovi Pavlovi Čekanovi, ktoré vykreslil ako osobu, ktorá zbohatla na pandémii ochorenia COVID-19. Čekana označil za „biznismana s ľudským zdravím a strachom“ a tvrdil, že materská spoločnosť jeho firmy MultiplexDX môže odlievať peniaze do daňových rajov.

Čekan podal žalobu na ochranu osobnosti a firmy. Okresný súd v Nitre nariadil neodkladné opatrenie, ktorým Uhríkovi prikázal zmazať sporné časti statusu. Súd konštatoval, že Uhríkove výroky boli založené na nepravdivých a pravdu skresľujúcich tvrdeniach a že predstavujú neoprávnený zásah do práv Čekana a jeho spoločnosti. Čekan v tejto súvislosti upozornil, že sú verejne dostupné účtovné závierky, podľa ktorých firma v roku 2020 nevyplatila materskej spoločnosti žiadne peniaze a zaplatila významné sumy na odvodoch a daniach. Uhrík sa voči rozhodnutiu odvolal.

Krajský súd v Nitre v júni 2022 potvrdil rozhodnutie okresného súdu. Podľa tohto súdu cieľom príspevku nebola konštruktívna kritika, ale úmyselné zneváženie vedca, vyvolanie nenávisti voči jeho osobe a poškodenie povesti firmy. Uhrík bol povinný uhradiť trovy konania v plnom rozsahu. Čekan následne na sociálnej sieti vyzval Uhríka na verejné ospravedlnenie a uviedol, že „klamstvo a burcovanie nenávisti sa nesmie stať bežnou súčasťou verejného priestoru“.

Kontroverzie spájané s prejavmi extrémizmu

Vyvesenie čiernych zástav na úrade BBSK (2015) Dňa 29. augusta 2015, v deň 71. výročia Slovenského národného povstania (SNP) boli na budove Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) v Banskej Bystrici vyvesené dve čierne zástavy vedľa štátnej vlajky. V tom čase bol predsedom BBSK Marian Kotleba a Milan Uhrík pôsobil ako riaditeľ úradu kraja. Uhríka v mene Úrad BBSK vysvetlil vyvesenie čiernych zástav ako prejav úcty a spomienky na padlých počas SNP.

Ešte v ten istý deň čierne zástavy z budovy odstránil aktivista. Vyvesenie zástav čelilo širokej kritike a poslanec Ľudovít Kaník zSDKÚ-DS vyhlásil, že ide o „pošliapavanie odkazu SNP a propagáciu fašizmu“ a podal trestné oznámenie. Uhrík neskôr tvrdil, že zástavy vyvesil osobne Marian Kotleba a že v čase incidentu bol doma v Komjaticiach. Toto jeho tvrdenie však nieje možné potvrdiť a otázka, kto vlajky vyvesil, zostala nezodpovedaná.

Vyjadrenia o Jozefovi Tisovi (2016, 2023) Uhrík sa viackrát verejne vyjadril k osobe Jozefa Tisa, prezidenta Slovenského štátu (1939 – 1945).

V auguste 2016, v čase keď pôsobil ako poslanec a podpredseda ĽSNS, Uhrík v rozhovore pre portál securitymagazin.cz uviedol: „Dr. Jozef Tiso bol doposiaľ jediný skutočný slovenský prezident.“ Obdobné vyjadrenie zopakoval v októbri 2016 aj v rozhovore pre Parlamentné listy, kde povedal: „Bol to podľa našej mienky doposiaľ jediný skutočný slovenský prezident, ktorý zastával práva Slovákov." V tom období strana ĽSNS otvorene sympatizovala s historickou revíziou Slovenského štátu a osobou Tisa.