Srdcové zlyhanie je stav, pri ktorom je narušená schopnosť srdca prečerpávať krv. Najčastejšími príčinami zlyhania ľavej srdcovej komory sú Ischemická choroba srdca, chlopňové chyby a kardiomyopatie, pravá komora zlyháva najčastejšie následkom pľúcnych ochorení. Zlyhávanie srdca je skoro vždy spojené so zadržiavaním krvi (odb. stagnácia, stáza) v orgánoch (kongescia), preto máva prívlastok „kongestívne“. Pri zlyhaní ľavej srdcovej komory stagnuje krv v pľúcnom obehu a môže dôjsť až k život ohrozujúcemu kardiálnemu pľúcnemu edému, pri zlyhávaní pravej komory stagnuje krv v telovom obehu, čo sa prejavuje preplnením žíl a opuchmi podkožia, ale aj orgánov.
Poznámka k patofyziológii krvného obehu: Rozdelenie krvného obehu na telový a pľúcny je riešením problému, ako dosiahnuť dostatočne vysoký krvný tlak na zabezpečenie prietoku krvi celým telom a súčasne primerane nízky na to, aby tekutina krvi neunikala z jemných pľúcnych kapilár do pľúcnych alveolov – to sa práve deje, ak zlyhávajúca ľavá komora, nedostatočne odčerpáva krv z pľúcneho obehu. Tlak v pľúcnych kapilárach potom stúpa a tekutina z krvi uniká do pľúcnych alveolov, čím obmedzuje dýchanie. Zlyhávanie pravej komory vedie k ukladaniu tekutiny v tkanivách – opuchu, ale bezprostredne neohrozuje život pacienta.
Epidemiológia, štatistické údaje Srdcové zlyhanie je chorobou starších pacientov. Výskyt u žien a mužov sa výrazne nelíši. Jeho výskyt vo veku 70 – 80 rokov sa odhaduje na 20 – 30 %. Je častou príčinou hospitalizácie a častou bezprostrednou príčinou smrti. Polovica pacientov so srdcovým zlyhaním umiera do 4 rokov. Výskyt srdcového zlyhania rastie v náväznosti na zvyšovanie priemerného veku populácie a postupné znižovane počtu úmrtí na iné choroby.
Rozdelenie a klasifikácia Srdcové zlyhanie sa rozdeľuje na akútne (náhle) a chronické (postupné). Toto delenie má praktický význam, pretože liečebné postupy sa pri akútnom a chronickom zlyhaní zásadne líšia. Akútne zlyhanie môže vzniknúť v dôsledku nového akútneho ochorenia, alebo zhoršením chronického zlyhávania následkom komplikácie, pridruženej choroby, nedodržania liečebného režimu, prípadne len nadmernej fyzickej záťaže.
Poznámka: ako synonymum sa zvyklo používať spojenie „obehová dekompenzácia“, teraz sa pod termínom dekompenzovaného srdcového zlyhávania spravidla myslí zhoršenie pôvodne stabilizovaného srdcového zlyhania.
Ďalšie delenie je na zlyhanie ľavej a pravej srdcovej komory, ktoré majú rôzne príčiny; v konečných štádiach však často zlyhávajú obe srdcové komory.
Pri zlyhaní pravej srdcovej komory (pravostranné srdcové zlyhanie) sa krv hromadí (stagnuje) pred pravou polovicou srdca, privádzaná žilami z tela a čerpaná do pľúcneho krvného obehu. Žilový systém je potom preplnený, čo sa najskôr prejavuje miernym nárastom telesnej hmotnosti. Zvýšené prekrvenie pečene spôsobí jej zväčšenie a bolestivosť, prekrvenie zažívacieho traktu sa môže prejaviť nechutenstvom. Tekutina z krvi presakuje do tkanív a vznikajú opuchy najskôr len dolných končatín (kde je najvyšší hydrostatický tlak v krvných kapilárach), neskôr celého tela (anasarka). Tekutina sa nakoniec môže hromadiť aj v brušnej dutine (ascites) a pohrudničnej dutine medzi hrudnou stenou a pľúcami (fluidothorax). Pri akútnom pravostrannom srdcovom zlyhaní sa všetky tieto zmeny nestihnú rozvinúť a prejavuje sa len viditeľným preplnením povrchových žíl a dýchavicou.
Pri zlyhávaní ľavej srdcovej komory (ľavostranné srdcové zlyhanie) viazne prečerpávanie krvi z pľúcneho obehu do telového obehu (zásobujúceho orgány okysličenou krvou). Z krvi, hromadiacej sa v pľúcach (stáza), môže tekutina po prekonaní kritickej hodnoty kapilárneho tlaku presakovať cez jemnú alveolokapilárnu membránu do pľúcnych mechúrikov (alveolov). Tento stav, pľúcny opuch (edém pľúc) je život ohrozujúci, pretože obmedzuje okysličovanie krvi, sťažuje dýchanie a dráždi pacienta na kašeľ (srdcová astma – asthma cardiale). Pacient sa v dôsledku zlyhávania ľavej komory zadýchava najskôr len pri námahe, s postupom ochorenia aj pri ľahších aktivitách, nakoniec trpí pocitom nedostatku vzduchu a dráždivým kašľom aj v pokoji. Časom sa naučí, že v polohe posediačky (ortopnoickej) sa obmedzí prítok krvi z dolnej polovice tela cez pravé srdce do pľúc a príznaky sa zmiernia. Naopak, poležiačky v noci sa prítok krvi do pľúc zvýši a pacient sa budí na pocit nedostatku vzduchu.
Zlyhanie ľavej komory má dva mechanizmy, ktoré väčšinou pôsobia spoločne: systolické zlyhanie znamená neschopnosť vypudiť počas sťahu dostatočný objem krvi. Neprečerpaná krv sa potom hromadí pod zvyšujúcim sa tlakom v pľúcnom obehu. Príčinou býva celkové alebo miestne zníženie kontraktility svaloviny komory. Diastolické zlyhanie znamená stratu poddajnosti ľavej komory pri plnení krvou z ľavej predsiene; k plneniu dochádza pod vyšším tlakom, ktorý sa prenáša cez ľavú predsieň do pľúcneho obehu. Výsledkom oboch mechanizmov je hromadenie (stáza) krvi v pľúcach.
Závažnosť ľavostranného srdcového zlyhania sa klasifikuje do štyroch stupňov klasifikácie New York Heart Association (NYHA): NYHA I – pacient nemá ťažkosti ani pri telesnej námahe (výsledky vyšetrení však nebývajú v medziach normy) NYHA II – pacient má ťažkosti pri väčšej telesnej námahe NYHA III – ťažkosti pacienta obmedzujú aj pri malej námahe, ale ustúpia v pokoji NYHA IV – akákoľvek telesná záťaž je vylúčená, ťažkosti sú prítomné aj v pokoji V smerniciach Európskej kardiologickej spoločnosti z r. 2021 je zavedená terminológia na základe ejekčnej frakcie ľavej komory (EFĽK, angl. LVEF), čo je percentuálne vyjadrená časť objemu krvi v ľavej komore, ktorá je pri jej sťahu vypudená do krvného obehu (meraná spravidla echokardiograficky, norma nad 60%). Podľa tejto terminológie sa rozlišuje srdcové zlyhanie s redukovanou ejekčnou frakciou ľavej komory (angl. HFrEF, EFĽK pod 40%), srdcové zlyhanie s mierne redukovanou ejekčnou frakciou ľavej komory (angl. HFmrEF, EFĽK 41-49%) a srdcové zlyhanie so zachovanou ejekčnou frakciou ľavej komory (angl. HFpEF, EFĽK nad 50%), ktoré vlastne zodpovedá poruche diastolickej funkcie ľavej srdcovej komory.
Príčiny srdcového zlyhania Chronické pravostranné srdcové zlyhanie je časté u pacientov s chronickými pľúcnymi ochoreniami (napr. chronická obštrukčná choroba pľúc – CHOCHP, choroby pľúcneho tkaniva vrodené alebo získané – pľúcna fibróza, systémové choroby spojiva), pri neliečených chlopňových chybách a chorobách pľúcneho obehu. Akútne zlyhanie pravej srdcovej komory najčastejšie zapríčiňuje pľúcna embólia, zriedkavejšie príčiny sú tamponáda pri nahromadení tekutiny v osrdcovníku alebo poškodenie chlopne. Rozpoznanie zriedkavého izolovaného zlyhania pravej srdcovej komory pri infarkte myokardu môže zásadne ovplyvniť liečebný postup.
Chronické zlyhanie ľavej komory je najčastejšie dôsledkom ischemickej choroby srdca. Častými príčinami sú kardiomyopatie, chlopňové chyby, preťaženie ľavej komory v dôsledku zle liečenej artériovej hypertenzie (vysokého krvného tlaku). Zriedkavejšie sú poškodenia srdcovej svaloviny (myokardu) zápalom, a to aj v rámci systémových ochorení spojiva (napr. systémový lupus erytematodes), následkom dlhotrvajúcej závažnej arytmie, pri poruche funkcie štítnej žľazy, zlyhaní obličiek a vrodených metabolických chorobách.
Akútne zlyhanie ľavej srdcovej komory býva dôsledkom nového akútneho ochorenia, alebo dochádza k náhlemu zhoršeniu chronického zlyhávania následkom nedodržania liečebného režimu, nadmernej fyzickej záťaže, novovzniknutej arytmie, alebo pridruženého ochorenia, napríklad ťažkej infekcie alebo sepsy, kladúcej zvýšené nároky na krvný obeh. Ochorenia, pri ktorých dochádza k akútnemu ľavokomorovému zlyhaniu sú Infarkt myokardu a jeho komplikácie, náhle výrazné zvýšenie krvného tlaku, poškodenie chlopne, akútny zápal srdcového svalu (myokarditída).
Ťažké akútne ľavokomorové zlyhanie môže vyústiť do kardiogénneho šoku s vysokou úmrtnosťou napriek intenzívnej liečbe.
Diagnostika Príznaky alt=Opuch predkolení|náhľad|Opuch oboch predkolení pri zlyhaní pravej srdcovej komory. Najčastejším príznakom je dýchavica, ktorej intenzita je úmerná závažnosti ochorenia. V štádiu terminálneho pľúcneho edému je spojená s vykašliavaním ružovej peny. Pravidelným, ale málo špecifickým príznakom je celková slabosť, nevýkonnosť, únava. Pocit búšenia alebo nepravidelnej činnosti srdca je spojený so sprievodnými poruchami srdcového rytmu. Tie môžu spôsobovať aj závraty. Zlyhávanie srdca sa prejavuje tiež vzostupom hmotnosti v dôsledku kongesie. Prebytočná tekutina je z tela odstraňovaná počas telesného pokoja prevažne v noci, takže pacientov spánok je rušený nútením na močenie (nyktúria).
V popredí príznakov chronického pravostranného zlyhávania sú ďalej opuchy dolných končatín. Intenzita opuchov závisí od hydrostatického tlaku v kapilárach, preto opuchy začínajú na nohách a so zhoršovaním ochorenia postupujú nahor. Počínajúce opuchy sa dajú zistiť tak, že mierny tlak prstu po chvíli zanechá v opuchu jamku. U pacientov, pripútaných na lôžko bývajú najvýraznejšie na chrbte. Nakoniec môže opuchnúť podkožie celého tela (anasarka). Opuchnuté sú aj brušné orgány, v dôsledku opuchu je zväčšená a bolestivá pečeň (hepar venostaticum) a opuchy orgánov tráviaceho traktu môžu mať za následok poruchy trávenia a nechutenstvo. Nakoniec sa tekutina hromadí aj v brušnej dutine (ascites); dôsledkom toho môže byť aj veľmi zväčšené, vyčnievajúce brucho. Viditeľné preplnené povrchové žily na krku sú prejavom hromadenia krvi pred zlyhávajúcou pravou komorou. Modrasté sfarbenie slizníc (cyanóza) je pri zlyhávaní pravej komory skôr prejavom súčasného ochorenia pľúc.
Pri zlyhávaní ľavej srdcovej komory sa cyanóza objavuje pravidelne, ale až v pokročilom štádiu. Charakteristická je dýchavica pri námahe. V pokročilom štádiu choroby sa pacient budí na nočnú dýchavicu a kašeľ (srdcová astma), pretože poležiačky sa tekutina z opuchu vyššie položených končatín presúva do pľúc. Pacient sa naučí zaujímať ortopnoickú polohu, nakoniec aj spí posediačky so spustenými nohami.
Akútne zlyhanie ľavej komory začína suchým kašľom, za ktorým nasleduje zhoršujúca sa pokojová dýchavica. Pacient je nepokojný, spotený, cyanotický, zmätený, pritom tuší závažnosť svojho stavu a obáva sa, že umrie. Niekedy sa snaží za každú cenu posadiť a vzoprieť sa rukami o stôl, aby si uľahčil dýchanie. Vykašliavanie peny je príznakom, že stav pacienta je veľmi vážny a blíži sa k resuscitačnej situácii. Vývoj týchto príznakov môže trvať len desiatky minút.
Fyzikálne vyšetrenie alt=Cyanóza|náhľad|Cyanóza – modrofialová farba slizníc (pery) aj kože Fyzikálnym (zmyslovým) vyšetrením pacienta lekár zisťuje zvuky na pľúcach počas nádychu, ktoré sa nazývajú chrôpky. Nález však môže byť hlavne spočiatku minimálny, netypický a zameniteľný či spoločne prítomný aj s inými nálezmi na pľúcach. Pri chronickom zlyhávaní sa mení poklopový nález na pľúcach v dôsledku prítomnosti fluidothoraxu alebo kongescie pľúc; tieto zmeny sa však vyskytujú až v pokročilom štádiu ochorenia. Posluchový nález na srdci býva rozmanitý a závisí aj na vyvolávajúcom ochorení srdca; spravidla býva činnosť srdca zrýchlená, môže byť aj nepravidelná. Nie pre stanovenie diagnózy, ale pre určenie postupu liečby je dôležitá hodnota krvného tlaku: nízka hodnota znamená zlú prognózu a obmedzenie možností liečby, naopak, vysoký krvný tlak môže byť vyvolávateľom ľavokomorového zlyhania a jeho úprava podstatnou súčasťou liečby. Opuchy, preplnené žily na krku, citlivá zväčšená pečeň znamenajú prítomnosť pravokomorového zlyhania (ale nesúmerný opuch dolných končatín znamená možnosť hlbokej žilovej trombózy a pľúcnej embólie, ktorá má odlišný liečebný postup).
Elektrokardiografia