Javor horský (iné názvy: javor klen, klen; lat. Acer pseudoplatanus) je kvitnúca rastlina z čeľade mydlovníkovité (Sapindaceae). Je to veľký opadavý a širokolistý strom, tolerantný voči vetru a pobrežnému prostrediu. Ide o horskú drevinu. Je pôvodom zo Strednej Európy a Západnej Ázie, od Francúzska na východ do Ukrajiny, severného Turecka a na Kaukaz a južne z hôr severného Španielska a Talianska.
Ľahko sa rozmnožuje zo semien a bol introdukovaný na Britské ostrovy v 16. storočí, kde je teraz naturalizovaný, rovnako ako aj v ďalších častiach Európy, Severnej Ameriky, Austrálie a Nového Zélandu, kde sa môže stať inváznym druhom.
Môže rásť do výšky asi . Konáre tvoria širokú a zaoblenú korunu. Mladá kôra je sivá a hladká, keď je staršia, odlupujú sa z nej nepravidelné šupiny. Listy rastú na dlhých červených stopkách, sú veľké a dlhé, s piatimi veľkými vyrastajúcimi lalokmi a hrubými zúbkami. Kvety sú zelenožltej farby a visia v súkvetiach nazývaných metlina (panicula). Produkujú veľké množstvo peľu a nektáru, ktoré sú príťažlivé pre hmyz. Okrídlené semená alebo dvojnažky (diachenium), sa tvoria v pároch. Keď sú zrelé, tak sa vo vetre vrtia k zemi. Padajú od októbra a počas zimy. Nasledujúcu jar voľne klíčia.
Vo svojom pôvodnom ekosystéme je javor horský spojený s viacerými bezstavovcami a hubami, ktoré však nie sú vždy prítomné v oblastiach, do ktorých bol zavedený. Občas sa vyskytuje v mestských oblastiach ako okrasný strom. Vyrába tvrdé, krémovo biele husté drevo, ktoré sa používa na výrobu hudobných nástrojov, nábytku, v stolárstve, na drevené podlahy a kuchynské náradie. Je tiež dobrý ako palivové drevo. Jarná miazga sa používa na výrobu cukru a výrobu alkoholických a nealkoholických nápojov. Včely vyrábajú z nektáru javorový med.
Taxonómia a etymológia Prvýkrát tento druh opísal švédsky prírodovedec Carl Linné vo svojom diele Species Plantarum z roku 1753. Ide o typový druh v rode javor (Acer). Boli navrhnuté viaceré formy a variety: napr. variety var. macrocarpum Spach, var. mikrokarpum Spach a var. tomentosum Tausch a formy f. erytrokarpum (Carriere) Pax, f. purpureum (Loudon) Rehder a f. variegatum (Weston) Rehder. Dnes sa tieto variety či formy spravidla už neuznávajú.
Druhové meno pseudoplatanus sa vzťahuje na povrchnú podobnosť listov a kôry tohto javora so stromami rodu platan (Platanus), prefix pseudo- (z gréčtiny), znamená „nepravý“. Tieto dva rody sú ale v rôznych čeľadiach a sú teda len veľmi vzdialene príbuzné. Acer a Platanus majú odlišnú polohu, v ktorej sú listy pripevnené k stonke, plody, ktoré sú sférickými zhlukmi pri rode Platanus a spárované dvojnažky (okrídlené plody) pri rode Acer.
V Škótsku je známy ako platan. s. 99
Opis thumb|Ilustrácia vetvy, púčikov, listov, kvetov a plodov. thumb|Acer pseudoplatanus môže vytvoriť symetrickú, širokú a klenutú korunu. thumb|Púčik v zimnom období, jeden stredný a dva postranné. Javor horský je veľký a statný strom so širokými listami. V dospelosti dosahuje výšku 35 – a obvod kmeňa . Vetvy tvoria širokú a klenutú korunu. Kôra mladých stromov je hladká a sivá, ale s vekom sa stáva hrubšia a šupí sa, pričom vystavuje svetlú hnedo-ružovú vnútornú kôru.
Púčiky sa vytvárajú v protiľahlých pároch, vajcovité (približne oválneho tvaru) a špicaté, pričom šupinky (modifikované listy, ktoré obklopujú a chránia púčik) sú zelené, okrúhle s tmavohnedým okrajom a s tmavohnedou špičkou 0,5 – . Keď listy opadajú, nechávajú stopky v mieste vyrastania jazvu v tvare podkovy. Listy sú protiľahlé, veľké, dlhé 10 až a široké, v tvare ruky s piatimi (až siedmimiMultimediální obrazový atlas dřevin. V Brně: Mendelova zemědělská a lesnická univerzita, 2009. ISBN 978-80-7375-274-3.) špicatými lalokmi, ktoré sú hrubo ozubené alebo zúbkované. Majú kožovitú štruktúru s hustými žilami vyčnievajúcimi na spodnej strane. Majú tmavozelenú farbu s bledšou spodnou stranou. Niektoré kultivary majú fialové alebo žltkasté listy. Listová stopka alebo petiolus je dlhá 5 až , často červená bez palistov alebo listových štruktúr na základni.
Jednopohlavné (alebo obojpohlavné) žltozelené kvety sa vytvárajú po listoch na začiatku leta, v máji (Slovensko) alebo júni (Britské ostrovy) na voľných metlinách (panicula) dlhých 10 až s asi 60 až 100 kvetmi na každej stopke. Strom vytvára plody vo veku 20 až 40 rokov;(iný zdroj 10 až 20Inger Weidema & Erik Buchwald: NOBANIS – Invasive Alien Species Fact Sheet – Acer pseudoplatanus, Danish Agency for Spatial and Environmental Planning, Ministry of the Environment. Prístup 7.2.2018), optimálne vo veku 40 až 100 rokov. Plody sú dvojkrídlové semená, dvojnažky, pričom semená majú priemer 5 až , každé s krídelkom dĺžky 20 až , ktoré sa vyvinuli ako predĺženie steny semena. Krídla sú spojené približne v pravom uhle a líšia sa od krídel A. platanoides a A. campestre, ktoré majú krídla takmer opačné, a aj od krídel z A. saccharum, ktorý ich má takmer paralelné. Keď padajú, krídlo zachytáva vietor a otáčaním spomaľuje klesanie, čo umožňuje vetru, aby ich zaniesol ďalej od materského stromu. Väčšinou neďaleko, ale bol zaznamenaný rekord zanesenia od materského stromu. Semená dozrievajú na jeseň približne štyri mesiace po opelení.
Javor horský je tetraploid (každá bunka má štyri súbory chromozómov, 2n=52), zatiaľ čo A. campestre a A. platanoides sú diploidné (s 2 sadami chromozómov, 2n=26).
Botanika Javor produkuje svoje kvety v závesných rozvetvených zoskupeniach známych ako metlina, ktoré obsahujú rôzne druhy kvetov. Väčšina z nich je morfologicky obojpohlavná, so samčími aj samičími orgánmi, ale fungujú tak, akoby boli jednopohlavné. Niektoré sú morfologicky aj funkčne samčie, iné morfologicky obojpohlavné, ale fungujú ako samčie a ďalšie sú morfologicky jednopohlavné, ale fungujú ako samičie. Všetky druhy kvetov môžu produkovať peľ, ale peľ z funkčne samičích kvetov nie je klíčivý. Všetky kvety produkujú nektár, funkčne samičie kvety ho produkujú vo väčšom množstve a s vyšším obsahom cukru.
Stromy sú veľmi rôznorodé vo svojom areáli rozšírenia a majú stratégie na zabránenie samoopeľovania, čo je nežiaduce, pretože obmedzuje genetickú variáciu potomstva a môže znížiť ich silu. Väčšina súkvetia je tvorená zmesou funkčne samčích a funkčne samičích kvetov. Na ostatných stromoch sa samčí alebo samičí typ kvetov otvára skôr a druhý typ neskôr. Niektoré stromy môžu byť na začiatku samčie a druhý rok opačne samičie. Premena z jedného pohlavia na druhé sa môže uskutočňovať v rôznych obdobiach, rôznych častiach koruny a rôzne stromy v ľubovoľnej populácii môžu kvitnúť v priebehu niekoľkých týždňov, takže sa podporuje krížové opeľovanie. Napriek týmto opatreniam sa samoopeľovaniu nemusí podariť zabrániť.
Môže sa krížiť s ostatnými druhmi rodu Acer, vrátane s A. heldreichii, kde sa ich rozšírenie prekrýva s A. velutinum. Sú známe aj intersekcionálne hybridy s A. griseum, v ktorých sú zmenšené základné laloky listu, takže listy sa zdajú takmer trojlisté (trifoliátne).
Rozšírenie Javor je pôvodný v Strednej a Východnej Európe a v Západnej Ázii. Jeho prirodzené rozšírenie zahŕňa Albánsko, Rakúsko, Belgicko, Bulharsko, Česko, SlovenskoRUŽEK, Ivan, BRISUDA, Jozef a NEVŘELOVÁ, Marta: Obrazový atlas drevín [CD]. Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodoved. fakulta, 2015. 118 s. ISBN 978-80-223-4017-5. – Skriptá. na stiahnutie >> .PDF (53 MB), Gruzínsko, Nemecko, Grécko, Maďarsko, Taliansko, Litvu, Poľsko, Rumunsko, južné Rusko, Švajčiarsko a bývalú Juhosláviu. O údajnom o výskyte vo východnom Turecku sa zistilo, že ide o A. heldreichii subsp. trautvetteri. Na Britské ostrovy bol introdukovaný v období vlády Tudorovcov v 1500 a prvýkrát bol zaznamenaný vo voľnej prírode v roku 1632 v Kente. Dátum introdukcie do Írska je neznámy, ale najstarší exemplár v Írsku sa nachádza v grófstve Cavan a pochádza zo sedemnásteho storočia. Do Švédska bol zavedený približne v roku 1770 so semenami získanými z Holandska.
Nedostatok pôvodných domorodých názvov pre tento druh bol použitý ako dôkaz svojej absencie na Britských ostrovoch pred zavedením v 15. storočí. Tento názor je spochybňovaný prítomnosťou starého gaelského názvu pre strom, fior chrann, čo naznačuje dlhšiu prítomnosť v Škótsku a to najmenej tak ďaleko ako je gaelská osada Dál Riata a na koniec 6. a začiatok 7. storočia. To by bolo buď archeofytom (naturalizovaným strom, ktorý ľudia priniesli pred rokom 1500), alebo možný pôvodný druh, ak je to možné, že sa dostal do Škótska bez ľudského pričinenia. V súčasnosti je zvyčajne klasifikovaný ako neofyt, rastlina, ktorá je naturalizovaná, ale prišla s ľuďmi do roku 1500 alebo po ňom. V dnešnej dobe je javor horský prítomný v (89,7%) v Británii, viac než ktorýkoľvek pôvodný druh drevín.
Bol vysádzovaný na vhodných miestach mimo Európy ako atraktívny strom do parku, pre ulicu alebo záhradu. Patria sem Spojené štáty, Kanada, Austrália (Viktória a Tasmánia), Čile a Nový Zéland, Patagónia a vavrínových lesoch Madeiry a Azorov. V časoch jeho introdukcie sa pravdepodobne nepočítalo s tým, že jeho plodná produkcia semien môže jedného dňa spôsobiť problém v ekosystéme pri jeho rozšírení a vytlačením pôvodných druhov. Strom je teraz považovaný za ekologickú burinu v niektorých častiach Austrálie (Yarra Ranges, Viktória) alebo Mount Macedon, v pohorí Dandenong Ranges, kde je naturalizovaný v eukalyptových lesoch. Javor horský je tiež rozšírený aj v severovýchodnej Tasmánii v Taroone, v blízkosti rieky Derwent v južnom Hobarte. Považuje sa za invázny druh na Novom Zélande, Nórsku, a v environmentálne citlivých miestach v Spojenom kráľovstve.
V roku 1870 bol zavedený do Spojených štátov, vysadený bol v New Yorku a New Jersey. Neskôr sa pestoval ako parková alebo uličná zeleň v Novom Anglicku a stredoatlantických štátoch. Na začiatku 21. storočia bol naturalizovaný v štrnástich štátoch (Connecticut, Delaware, Illinois, Kentucky, Maine, Michigan, Severná Karolína, New Jersey, New York, Pensylvánia, Rhode Island a Washington D.C.) a v kanadských provinciách Britská Kolumbia, New Brunswick, Nové Škótsko a Ontario. United States Department of Agriculture považuje tento druh za invázny."Acer pseudoplatanus". Natural Resources Conservation Service PLANTS Database. USDA. Prístup. 11. marec 2016.
Na území Slovenska Na Slovensku ide o významnú súčasť sutinových lesov. Rastie ako prímes v ostatných lesoch, napr. smrekových, bukových atď. a to hlavne tam, kde je veľký podiel kameňa. Pôvodné zastúpenie na Slovensku bolo 1,35 %, jeho súčasné zastúpenie v slovenský lesoch je 1,829 % a predstavuje . Jeho výškové minimum na Slovensku je v Malých Karpatoch, horná hranica je podobná ako u buka (má ale časté výškové extrémy, napr. aj do ) Nie je ohrozenou drevinou, má historicky stabilný výskyt.
Ekológia náhľad|List s príznakmi černe javorovej (Rhytisma acerinum) Vo svojej pôvodnej oblasti je javor horský prírodnou zložkou brezových (Betula sp.), bukových (Fagus sp.) a jedľových lesov (Abies sp.). Ľahko zasahuje do narušených biotopov, ako sú lesné plantáže, opustené poľnohospodárske pôdy, hnedé parky, železničné trate, prístavné cesty, živé ploty, prírodné a poloprírodné lesy a na Novom Zélande trávnaté porasty na vysokých polohách. Ako introdukovaný invázny druh môže degradovať vavrínový les na Madeire a Portugalsku. Predstavuje potenciálnu hrozbu pre vzácnu endemickú madeirovú orchideu, Dactylorhiza foliosa.
Toleruje na širokú škálu pôdnych typov a pH, s výnimkou ťažkých ílov. Obľubuje polotieň. Najlepšie sa mu darí v mierne vápenatej pôde bohatej na živiny a vlhkosť. Jeho korene tvoria veľmi špecifické prospešné mykorízne asociácie s hubou Glomus hoi, ktorá podporuje príjem fosforu z pôdy. Sycamore mycorrhizas sú vnútorného arbuskulárneho mykorhizálneho typu, v ktorom huba rastie v tkanivách koreňa a tvorí rozvetvené, stromovité štruktúry v bunkách koreňovej kôry. Jeho korene majú hlboký stredový koreň z ktorého vyrastajú postranné korene, v plytkej pôde sa mu moc nedarí.
V horských lesoch rastie do nadmorskej výšky .