Heortios () bol grécky sochár v 3. storočí pred Kr.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Persaios
Sochár Heortios bol činný v 3. stor. pred Kr. Nezachovala sa od neho žiadna socha, známa je ale jeho signatúra na mramorovom podstavci, základne zo sochy, ktorú zhotovil so sochárom Persaiom.Inscriptiones Graecae, IG II² 3851
Διοσκουρίδης Θεοφάνου Εὐω[νυμεὺς] τὸν πατέρα Θεοφάνην Διοσ[κουρίδου Εὐωνυμέα ἀγωνοθετήσαντα Διο[νύσωι] ἀνέθηκεν. Περσαῖος καὶ Ἑόρτιος ἐπόησαν. preklad: Dioskouridés, syn Theofana z dému Euó[nymea], pre otca Theofana, syna Dios[kourida] z Euónymey, agónothéta na Dionýziach, venoval. Persaios a Heortios zhotovili. - text v starogréčtine
Tento podstavec bol objavený v archeologickej lokalite Dionýzovho divadla v Aténach.August Friedrich von Pauly, Georg Wissowa, J. B. Metzler, 1956, Paulys Real-Encyclopädie der classischen Altertumswissenschaft, str. 133 Jeho fragmentárny nápis, datovaný do 3. stor. pred Kr., uvádza, že bol podstavcom sochy venovanej pre agónothéta Theofana, známeho aj z iných nápisov,Inscriptiones Graecae, IG II² 3081 Inscriptiones Graecae, IG II² 3082 ktoré uvádzajú aj aténskeho archonta Sósistrata z roku 270 pred Kr., čo upresnilo ich datovanie do rokov 280 až 270 pred Kr. Agónothéti udržiavali poriadok pri súťažiach (agón), rozdeľovali ceny a pod. Počas dionýzii (hlavne počas tzv. „Veľkých Dionýzii“, ktoré sa konali zrejme 10. až 17. dňa mesiaca Elafébolión) sa usporadúvali súťaže i divadelné predstavenia. Autori týchto divadelných hier tiež súťažili o ceny.
Sochár možno totožného mena je uvedený ako autor sochy v nápise (IG I² 772, objavenom na aténskej Akropole.) na podstavci zo sochy z 5. stor. pred Kr. Keďže je táto signatúra fragmentárna, nie je možné jednoznačne dokázať či tu ide o umelca tohto mena.Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Heortios
Referencie a bibliografia
Kategória:Sochári starovekého Grécka