náhľad|Pohotovostný Eurofighter Typhoon 9. perute Britského kráľovského letectva zo základne RAF Coningsby sprevádza strategický bombardér Tupolev Tu-95 diaľkového letectva ruských vzdušných síl nad severným Atlantikom náhľad|Pohotovostný F-22 Raptor 90. stíhacej letky amerického letectva z Elmendorfovej základne vzdušných síl na Aljaške sprevádza ruský bombardér Tu-95
Quick Reaction Alert (QRA; doslova: Pohotovosť k rýchlej reakcii) je nepretržitá 24-hodinová pohotovosť nadzvukových stíhacích lietadiel a príslušného personálu pripravených na zásah proti prípadnému narušiteľovi vzdušného priestoru krajín NATO. Pohotovosť k rýchlej reakcii udržujú aj krajiny, ktoré nie sú členmi NATO. Nie všetky štáty ale môžu mať kvôli finančným dôvodom stíhacie lietadlá v pohotovosti 24 hodín denne.
Fungovanie QRA v Európe V európskych členských krajinách NATO a Turecku je QRA základným článkom ochrany vzdušného priestoru v rámci Systému integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO (NATO Integrated Air and Missile Defence System, NATINAMDS), ktorý je pod kontrolou Spojeneckého veliteľstva vzdušných síl (Allied Air Command, AIRCOM) so sídlom na leteckej základni Ramstein v Nemecku. V prípade neštandardnej situácie vo vzdušnom priestore, keď sa napríklad civilné lietadlo prestane hlásiť alebo bez hlásenia zmení stanovený kurz, alebo naďalej pokračuje v lete na pôvodnom kurze smerom k štátnej hranici, resp. hranici riadeného vzdušného priestoru nejakej krajiny až ju prekoná bez povinného hlásenia, začne oblastné stredisko riadenia vzdušného priestoru riešiť vzniknutú situáciu. Keď opakované pokusy o nadviazanie spojenia s lietadlom v súlade s leteckými predpismi zlyhajú, lietadlo sa stáva narušiteľom vzdušného priestoru. Následne je o situácii informované najbližšie stredisko riadenia a upovedomovania vzdušných síl, pričom automatizovaný systém túto informáciu prenesie do jedného zo Spoločných operačných stredísk letectva (Combined Air Operations Centre, CAOC) v Uedeme v Nemecku, Torrejóne v Španielsku alebo Bodø v Nórsku.
V CAOC Uedem a Torrejón majú dôstojníci prehľad o vzdušnej situácii nad európskymi krajinami NATO a Tureckom. V CAOC Uedem sa zameriavajú na priestor severne od Álp, zatiaľ čo CAOC Torrejón zodpovedá za oblasť južne od Álp a CAOC Bodø dohliada na severské štáty, Baltské more, severný Atlantik a Barentsovo more. Vo všetkých CAOC majú okrem vzdušnej situácie aj prehľad o dostupnosti jednotlivých QRA, ktoré je možné použiť. O nasadení dostupnej QRA následne môže rozhodnúť starší dôstojník pohotovostnej zmeny CAOC. V prípade nasadenia vydá pohotovostným lietadlám pokyn k okamžitému vzletu tzv. Alpha Scramble s cieľom identifikovať sporný cieľ. Najčastejším dôvodom týchto ostrých vzletov býva strata spojenia medzi pilotmi civilného lietadla a miestom riadenia letovej prevádzky.
Činnosť lietadiel QRA sa delí na tri typy zásahov: Alpha Scramble – „ostrý“ vzlet k neznámemu lietadlu, resp. k lietadlu bez spojenia Tango Scramble – cvičný vzlet Romeo Scramble – cvičný vzlet pre vykonanie previerky pohotovostného systému protivzdušnej obrany
náhľad|vľavo|Pohotovostná dvojica stíhačiek F-16 Fighting Falcon Holandského kráľovského letectva v rámci misie NATO Baltic Air Policing
Alpha Scramble predstavuje vzlet do pätnástich minút, pričom vycvičený personál zvláda tieto situácie aj pred limitom. Práve pre precvičenie týchto postupov nielen vo vzduchu, ale aj na zemi u zmien riadenia letovej prevádzky a obslužného personálu slúžia cvičné vzlety Tango a Romeo Scramble. Pri týchto cvičných vzletoch musí letový personál preukázať svoju pripravenosť. Postupy sú rovnaké ako u Alpha Scramble s tým, že neplnia úlohy v rámci NATINAMDS a spravidla sú vyhlasované jeden alebo dvakrát denne.
náhľad|vpravo|170px|Pilot QRA vystupujúci z lietadla Eurofighter Typhoon na základni RAF Leuchars
Lietadlá QRA zasahujú samozrejme aj proti vojenským lietadlám, ktoré narušia alebo sa nebezpečne priblížia k vzdušnému priestoru niektorej z krajín NATO, pričom podobne ako u civilných lietadiel, nie vždy ide o úmyselné narušenie vzdušného priestoru. Prípady narušenia vzdušného priestoru krajín NATO vojenskými lietadlami sa zintenzívnili hlavne po roku 2007, kedy ruské vzdušné sily obnovili praktiky z čias sovietskej éry, ktoré spočívajú v nasadzovaní strategických bombardovacích lietadiel na diaľkové hliadkové lety. Ide hlavne o lety smerom k severnému pólu, Atlantickému a Tichému oceánu, pri ktorých sa lietadlá často dostávajú do blízkosti územia krajín NATO, vrátane prípadu, kedy ruské lietadlá letia nad Írske more medzi Spojeným kráľovstvom a Írskom. Podobné situácie sa často vyskytujú aj nad Severným, Baltským a Čiernym morom. Tieto narušenia a nebezpečné priblíženia k vzdušnému priestoru vojenskými lietadlami nie sú vždy úmyselné, ale týmto spôsobom, sa môžu preverovať aj schopnosti protivzdušnej obrany nejakej krajiny. Nielen ruské vojenské lietadlá narušujú alebo sa nebezpečne približujú k vzdušnému priestoru krajín NATO, ale podobné prípady sa často vyskytujú aj voči Rusku alebo Číne zo strany NATO.
Pokiaľ je v rámci NATINAMDS zistené vzdušné ohrozenie nevojenského charakteru (napr. civilné lietadlo, ktoré sa má zneužiť ako nástroj teroristického útoku), použitie akýchkoľvek síl a prostriedkov proti tejto hrozbe nie je v právomoci velenia NATO. V takýchto situáciách dochádza k predaniu do národnej podriadenosti, čo znamená predanie velenia na poverenú národnú vládnu autoritu. Táto osoba má potom právomoc vydať rozkaz k zásahu na lietadlo označené ako Renegade, čo je ohrozenie v čase mieru, a to najčastejšie civilným lietadlom, ktoré je predmetom protiprávneho činu.
Pokiaľ je medzi susednými krajinami NATO podpísaná príslušná dohoda, napr. aká je aj medzi Českom a Slovenskom, môžu lietadlá QRA za účelom splnenia misie vstupovať do vzdušného priestoru susedného štátu. V prípade, že podozrivé lietadlo prelietava z územia jedného členského štátu do druhého, je nutná koordinácia lietadiel QRA takým spôsobom, aby bolo zabezpečené aj priame „odovzdanie a prevzatie“ tohto lietadla medzi jednotlivými skupinami lietadiel QRA vo vzduchu.
Základne QRA v európskych krajinách NATO a Turecku Okrem nižšie uvedených základní je v prípade výnimočného stavu alebo ohrozenia daného regiónu možné využiť aj ďalšie letiská, resp. letecké základne k dočasnému nasadeniu pohotovostných lietadiel QRA.
Albánsko, Čierna Hora a Severné Macedónsko Albánsko, Čierna Hora a Severné Macedónsko nedisponujú stíhacími lietadlami, a tak sú ochranou vzdušného priestoru nad týmito krajinami poverené talianske a grécke vzdušné sily. Od marca 2024 je v Albánsku k dispozícii na účely QRA obnovená základňa Kuçovë.
Letecká základňa Kuçovë
Belgicko náhľad|F-16 Fighting Falcon belgických vzdušných síl počas letovej ukážky
Belgické vzdušné sily a Holandské kráľovské letectvo od polovice roka 2017 spolupracujú pri ochrane vzdušného priestoru nad všetkými troma krajinami Beneluxu. Dovtedy si Belgicko a Holandsko zabezpečovali svoj vzdušný priestor samostatne, pričom Belgicko zodpovedá aj za bezpečnosť vzdušného priestoru nad Luxemburskom. Belgické vzdušné sily majú pre úlohy QRA k dispozícii dve letecké základne, kde sú dislokované stíhačky F-16.
Letecká základňa Florennes: F-16 Fighting Falcon Letecká základňa Kleine Brogel: F-16 Fighting Falcon
Bulharsko Bulharské vzdušné sily majú pre účely QRA v pohotovosti stíhačky MiG-29 na základni Graf Ignatievo. V rámci misie Enhanced Air Policing sa tu od ruskej anexie Krymu v roku 2014 striedajú aj stíhačky z rôznych krajín NATO s cieľom posilniť protivzdušnú obranu tejto oblasti.
Letecká základňa Graf Ignatievo: MiG-29
Cyprus Na ostrove Cyprus má Britské kráľovské letectvo pre účely QRA v pohotovosti stíhačky Eurofighter Typhoon na základni RAF Akrotiri, ktorá patrí pod Suverénne základňové územia Akrotiri a Dekeleia.
RAF Akrotiri: Eurofighter Typhoon (oddiel pre účely QRA zo základne RAF Coningsby)
Česko náhľad|JAS 39 Gripen 211. taktickej letky Vzdušných síl Armády Českej republiky zo základne Čáslav
Vzdušné sily Armády Českej republiky spolupracujú od februára 2017 so Vzdušnými silami Ozbrojených síl Slovenskej republiky pri ochrane vzdušného priestoru nad Českom a Slovenskom. Pre účely QRA majú v pohotovosti štyri stíhačky JAS 39 Gripen 211. taktickej letky na leteckej základni v Čáslavi.
Letecká základňa Čáslav: JAS 39 Gripen
Dánsko Dánske kráľovské letectvo vykonáva úlohy QRA zo základne Skrydstrup, kde má dislokované dve letky stíhačiek F-16, ktoré postupne nahrádzajú F-35.
Letecká základňa Skrydstrup: F-16 Fighting Falcon, F-35 Lightning II
Fínsko Fínske vzdušné sily primárne využívajú na úlohy QRA základne Kuopio, Rovaniemi a Tampere-Pirkkala, kde majú v pohotovosti stíhačky F/A-18 Hornet, ktoré môžu na tieto účely nasadiť aj z civilných letísk alebo iných dočasných základní.
Letecká základňa Kuopio: F/A-18 Hornet Letecká základňa Rovaniemi: F/A-18 Hornet Tampere-Pirkkala: F/A-18 Hornet
Francúzsko náhľad|Rafale patriaci Stíhaciemu pluku 2/30 Normandie-Niémen Francúzskych vzdušných a vesmírnych síl zo základne Mont-de-Marsan
Francúzske vzdušné a vesmírne sily zabezpečujú QRA z viacerých leteckých základní v metropolitnom Francúzsku, kde sú dislokované stíhačky Rafale a Mirage 2000.
Letecká základňa Évreux-Fauville: Rafale alebo Mirage 2000 (oddiel pre účely QRA z rôznych základní) Letecká základňa Luxeuil-Saint Sauveur: Mirage 2000 Letecká základňa Mont-de-Marsan: Rafale Letecká základňa Orange-Caritat: Rafale Letecká základňa Saint-Dizier-Robinson: Rafale Námorná letecká základňa Lann-Bihoué: Rafale alebo Mirage 2000 (oddiel pre účely QRA z rôznych základní)
Grécko thumb|F-16 Fighting Falcon gréckych vzdušných síl počas letovej ukážky
Grécke vzdušné sily vykonávajú úlohy QRA z viacerých základní v Grécku a na gréckych ostrovoch, kde majú v pohotovosti stíhačky F-16, Mirage 2000 a Rafale. Grécko zabezpečuje spolu s Talianskom aj ochranu vzdušného priestoru nad Albánskom, Čiernou Horou a Severným Macedónskom, ktoré nedisponujú stíhacími lietadlami.
Letecká základňa Nea Anchialos: F-16 Fighting Falcon Letecká základňa Souda: F-16 Fighting Falcon Letecká základňa Kasteli: F-16 Fighting Falcon (oddiel pre účely QRA zo základne Nea Anchialos) Letecká základňa Larisa: F-16 Fighting Falcon Letecká základňa Lemnos: F-16 Fighting Falcon (oddiel pre účely QRA zo základní Larisa a Nea Anchialos) Letecká základňa Skyros: Mirage 2000 (oddiel pre účely QRA zo základne Tanagra) Letecká základňa Tanagra: Mirage 2000, Rafale
Holandsko náhľad|F-35 Lightning II Holandského kráľovského letectva na základni Leeuwarden
Holandské kráľovské letectvo spolupracuje od polovice roka 2017 s belgickými vzdušnými silami pri ochrane vzdušného priestoru nad všetkými troma krajinami Beneluxu. Dovtedy si Holandsko a Belgicko zabezpečovali svoj vzdušný priestor samostatne, pričom Belgicko zodpovedá aj za bezpečnosť vzdušného priestoru nad Luxemburskom. Holandské kráľovské letectvo má pre úlohy QRA k dispozícii dve letecké základne, kde sú dislokované stíhačky F-35.
Letecká základňa Leeuwarden: F-35 Lightning II Letecká základňa Volkel: F-35 Lightning II
Chorvátsko Chorvátske vojenské letectvo má pre účely QRA v pohotovosti stíhačky Rafale na letisku Franja Tuđmana v Záhrebe.
Letisko Franja Tuđmana: Rafale
Island náhľad|Stíhačky F-15 Eagle Vzdušných síl USA počas hliadkového letu nad Islandom v rámci misie Icelandic Air Policing
Island nedisponuje vzdušnými silami, a tak sú od mája 2008 na medzinárodnom letisku v Keflavíku nasadzované v nepravidelných intervaloch pre účely QRA stíhačky z rôznych krajín NATO v rámci misie Icelandic Air Policing. Na rozdiel od misie Baltic Air Policing nie sú pohotovostné lietadlá na Islande nepretržite, ale len keď si ich prítomnosť Island vyžiada.
Litva, Lotyšsko, Estónsko